Vladimír Kampf

Odra má ďalších 12 sesterských lodí. Kapitán Houdek bol na každej z nich. „Ak je Odra moja mama, tak sa predsa patrilo navštíviť všetky tetušky,“ smeje sa nadšený milovník lodí a Vltavy. „Odra je z celej rodiny tohto typu najmladšia. V Prahe máme ešte tetu Vislu, ostatné plávajú v Poľsku,“ ukazuje fotografie, ktoré má vystavené na veliteľskom mostíku. Okrem sestričiek Odry tam má aj niekoľko ďalších sesterníc z poľských lodeníc. Odra patrí Pražskej paroplavebnej spoločnosti. Premáva na linkových plavbách od Troje k zoo a niekedy aj pod Slapskú priehradu. Spoločnosť ju využíva tiež na linkách po Prahe či na eventové plavby.

Filip vyrastal u starých rodičov pri Slapskej priehrade v dedinke Třebenice. „Vozili ma tam ešte v&nbsp;detskom kočíku. Vždy som to tam mal radšej ako v Prahe. Trávil som tam každé prázdniny. Babička si ma tam nechávala. V tom čase nám plávali denne okrem pondelka dva parníky pod oknami. Chodil som im mávať.“

Raz alebo aj dva razy do týž­dňa sa s babičkou alebo mamou odviezli do Štěchovic alebo až do Prahy. „Odmalička som si okukával lode. V roku 2002 sme mali na Vltave tisícročnú vodu a rozsiahlu povodeň. Hneď po nej mi ako trinásťročnému dal kapitán na Odre príležitosť skúsiť si prácu na lodi. Povedal, že mu môžem robiť plavčíka. Tak som začal umývať záchody,“ smeje sa pri spomienke. „Prešiel som si tu všetkým.“

Chcel študovať v Děčíne lodnú dopravu, ale to sa mame nepáčilo. „Nechcela ma pustiť. Tak som zostal v Prahe a vyštudoval som elektrotechniku, z ktorej aj tak skoro nič neviem. Už počas štúdia som naberal lodnícku prax. Skoro som ani nezmaturoval, ako veľmi ma v tom čase potrebovali na lodi.“ Po škole sa dostal na palubu natrvalo. „Prvé dve sezóny som pracoval na bočnokolesovom parníku Vltava, pretože na Odre nebolo voľné miesto. Na jeseň v roku 2011 sa miesto našlo a ja som sa na ňu nalodil.“

Odru považuje za svoju plechovú mamu. Na nej sa učil byť lodníkom. „Prešiel som si od lodníka cez strojníka až k veliteľovi. Pred štyrmi rokmi odchádzal bývalý kapitán do dôchodku a&nbsp;odvtedy tu velím ja. Ten predo mnou tu strávil dvadsaťtri rokov. Kapitánsky patent som si urobil v roku 2018, keď mala Odra okrúhlych 50 rokov. Tento rok oslavuje 55.“

Vraj ľudí zrastených s loďami bývalo viac. Dnes už je ich málo. „Časy sa menia. Záujem o lodnú dopravu je v Česku dosť nešťastný,“ vysvetľuje zhovievavo. „Mnohí o tom rozhodujú a pritom o&nbsp;lodiach nič nevedia, ale myslia si, že vedia všetko. Dnes sa nikomu ani veľmi nechce pracovať rukami a tu to inak nejde. Našlo sa aj niekoľko takých, ktorých to na lode ťahalo, ale dlho nevydržali.“

Filipova láska k lodiam a jednej konkrétnej lodi je obdivuhodná. Želal by si viac takých kolegov, ako je on. „Tí starí odchádzajú. Brať lode iba ako stroj na peniaze nie je najšťastnejšie.“ Lodnícky sen kapitána Houdeka? „Veď mne sa už všetky splnili. Asi už môžem spokojne zomrieť,“ zažartoval odvážne. „Prišlo to na mňa nejako skoro.“

Na Vltave je zvyčajne voda tichá, akoby bez pohybu. Žiadne vážne prúdy, ako v Bratislave na Dunaji. „Práca na lodi so sebou, samozrejme, nesie riziká. Mali sme aj kolegov, ktorí sa utopili. Žiaľ…“

Posledný manéver na úzkom kanáli pri pontóne neďaleko zoo robí Filip s Odrou len tak-‑tak. Odra sa do obratiska ledva zmestí. Po modernizácii jej vpredu pribudlo dokormidlovacie zariadenie. To pomáha zvládnuť manévre a otáčať provu oveľa jednoduchšie.

Kapitán FILIP HOUDEK: Na lodi kedysi umýval záchody, musel sa vypracovať

Výber pre vás

Kapitán FILIP HOUDEK: Na lodi kedysi umýval záchody, musel sa vypracovať

Súvisiace články

Na Slovensku sme našli dedinu vdov: Ženy tam milujú až za hrob

Tanec v krvi: Príbeh folklórneho súboru Vienok, od začiatku ho viedla Helena Jurasovová-Blahová

Jeho fotografie divokej prírody pozná každý: Dvakrát ho napadol medveď! Desivé zážitky

Výber pre vás