Tea Harbínyiová 

Kráčala som centrálnou ulicou nášho mesta. Vtom som ju začula. Vychádzala z&nbsp;jedného obchodu. Pieseň, ktorá pre mňa znamenala veľa. Pieseň, ktorú nepoznalo veľa ľudí. No môj otec mi ju spievaval už ako malému bábätku. Neskôr sme si ju spievali spolu na výletoch či <a href="https://svetstromku.cz/" target="_blank" rel="noopener">na Vianoce</a>. Bola to naša pieseň. Iba naša. O&nbsp;to viac, že ju málokto poznal. Preto ma udivilo, keď som ju začula. Zastala som, na chvíľu sa započúvala.

Cítila som nostalgiu, pred očami sa mi vynárali spomienky. Krásne zážitky plné smiechu a&nbsp;radosti. Keď sa skončila, pohla som sa ďalej. Už ma čakal na rohu ulice taxík. Sadla som doň a&nbsp;opäť som ju začula. Z&nbsp;rádia. Ako je to len možné, však sa práve skončila. Kto ju opäť púšťa? Mala som toľko otázok. Po desiatich minútach som vystúpila z&nbsp;taxíka a&nbsp;išla na kontrolu k&nbsp;lekárovi. Sadla som si do čakárne a&nbsp;vyčkávala, kedy na mňa príde rad. Vedľa mňa si sadol mladík so slúchadlami v&nbsp;ušiach. To sa mi asi zdá, opäť ju počujem!

Neverila som vlastným ušiam. Začal sa ma zmocňovať zvláštny pocit. Prestávala som veriť vlastnému suchu. Bola som na pochybách, či sa mi to nezdá. Alebo sa deje niečo zlé... Po skončení vyšetrenia som sa rozhodla ísť otca pozrieť. Nasadla som do autobusu. Neuveríte, čo v&nbsp;ňom hralo. To už som bola veľmi nervózna. Od zastávky som utekala k&nbsp;otcovmu bytu. Ešte som v&nbsp;behu začula našu pieseň zo stánku s&nbsp;ovocím a&nbsp;zeleninou. Ocino ležal v&nbsp;izbe sám a&nbsp;na zemi, prekonal infarkt...

Kam som sa pohla, tam zneli tóny našej piesne. A ja som vedela, že sa niečo deje...

Výber pre vás

Kam som sa pohla, tam zneli tóny našej piesne. A ja som vedela, že sa niečo deje...

Súvisiace články

V noci sa diali naozaj čudné veci. Náš oheň z ničoho nič zhasol a bola tam!

Otca svojho dieťaťa som roky nevidela. Spomenula som si naňho a v tom...

Mal som príšerný strach, že sa utopím: Kde som to vlastne bol, keď som už takmer nebol?

Výber pre vás