Vladimír Kampf

Mohli by sme sa prechádzať po spracovaných ohorkoch, aby sme sa nemuseli prechádzať po nezodpovedne vyhodených ohorkoch. Na celom svete dymoví pôžitkári denne vyhodia 4,5 bilióna po­užitých cigaretových filtrov. Viac než tretina fajčiarov u&nbsp;nás hádže ohorky na zem. V&nbsp;našich končinách je to zvyk až tradícia. Konzumenti nahrievaného tabaku pristupujú k&nbsp;životnému pro­strediu oveľa zodpovednejšie. Použité náplne zahadzuje na zem sotva štvrtina z&nbsp;nich.

Z&nbsp;celoslovenskej ankety do ktorej sa zapojilo 21-tisíc ľudí, vyplynulo, že 76,3 percenta Slovákov vníma najviac cigaretového odpadu, paradoxne, na miestach, kde je fajčenie zakázané – v&nbsp;okolí zastávok verejnej hromadnej dopravy. Ohorky a&nbsp;tabakové náplne sú toxická skaza pre životné prostredie, ktorú sa snaží zmierniť slovenský technologický start­up EcoButt.

Je zarážajúce, že takému množstvu ľudí to stále nedošlo a&nbsp;správajú sa hulvátsky. Bez osvety to nepôjde. Len či sa dostane k&nbsp;tým, ktorí ju potrebujú? Z&nbsp;prieskumu vyplynulo, že takmer 60&nbsp;percent Slovákov stále netuší, že ohorky a&nbsp;tabakové náplne môžeme recyklovať. Spoločnosť EcoButt priložila ruku k&nbsp;dielu kampaňou EcoButtni svet svojou cestou. Zakladateľ projektu cigaretových filtrov v&nbsp;asfaltových cestách Hugo Repáň ešte ako študent navrhol spôsob ich využitia. Dnes má za sebou prvé úspechy a&nbsp;buduje infraštruktúru s&nbsp;cieľom vytvoriť čo najviac možností, aby neohľaduplní ignoranti neodhadzovali cigaretové ohorky do prírody.

„Cigaretový ohorok obsahuje približne sedemtisíc toxických a&nbsp;karcinogénnych látok, ktoré vznikajú pri horení tabaku. Keď fajčiar hodí cigaretový ohorok na zem a&nbsp;zaprší, toxické látky z&nbsp;neho prenikajú do podzemných vôd a&nbsp;pôdy. Ničia tak ekosystém,“ vysvetľuje Hugo. „Niektoré výskumy uvádzajú, že už jeden cigaretový ohorok kontaminuje až päť litrov vody, čo je neskutočne veľa pri množstvách, ktoré každý deň skončia na zemi. Napadlo mi, že keby sme fajčiarom vyrobili dostatok zberných nádob, ohorky by nehádzali len tak na zem. Pre nich je to odpad, pre EcoButt materiál.“

Ohorky nie sú hlavná zložka Hugových ciest. Po spracovaní sú len jednou z&nbsp;menej objemných prímesí. Takto vyrobená cesta už nie je nebezpečenstvom pre prírodu. Čierne spojivo, ktoré drží asfalt pokope, uzatvára toxické látky a&nbsp;tie zostávajú bezpečne zakonzervované v&nbsp;asfaltovej zmesi. V&nbsp;októbri 2022 spoločnosť spolupracovala na vyasfaltovaní cesty v&nbsp;Žiari nad Hronom. Bola to prvá lastovička s&nbsp;jej prímesou.

Vďaka partnerstvám so spoločensky zodpovednými firmami objem recyklácie ohorkov rastie. „Dnes mesačne vyzbierame a&nbsp;spracujeme len v&nbsp;spolupráci so spoločnosťou Philip Morris viac ako pol tony tabakových náplní zo zariadení na nahrievanie tabaku, čo vystačí približne na štvorcový kilometer cesty. Philip Morris motivuje vlastných zákazníkov zbierať použité tabakové náplne, ktoré spoločnosť v&nbsp;predajniach zhromažďuje a&nbsp;posiela na recykláciu. Vďaka ich aktivite a&nbsp;spolupráci je to číslo významné,“ pochvaľuje si Hugo.

Tabakový producent učí zákazníkov zbierať náplne do špeciálnych uzatvárateľných vrecúšok a&nbsp;nosiť ich späť tam, kde si ich kúpili. Začínal v&nbsp;troch predajniach na Slovensku. Spustil „tichú“ iniciatívu, bez komunikačnej podpory. Zamestnanci v&nbsp;predajniach len šírili informácie o&nbsp;možnosti priniesť použité náplne. Vrátilo sa takmer 2,5 tony materiálu. Dnes už zbierajú vo všetkých predajniach na Slovensku.

Vzdelávaciu kampaň v&nbsp;boji proti ohorkom si vzala za svoju neformálna iniciatíva zodpovedného priemyslu, ktorá sa sformovala do Spoločnej aktivity proti environmentálnemu znečisteniu ohorkami. „V&nbsp;pohodenom odpade končia výrobky z&nbsp;materiálov, ktoré sa v&nbsp;prírode vôbec nerozkladajú – alebo len veľmi ťažko. Problémom filtrov z&nbsp;tabakových výrobkov je plast, acetát celulózy, z&nbsp;ktorého ich vyrábajú. Tento plast je na prírodnej báze z&nbsp;drevnej buničiny, ale jeho rozklad v&nbsp;prírode trvá roky, a&nbsp;preto nepatrí na zem, ale do koša či popolníka,“ hovorí projektový manažér aktivity Miroslav Jur­kovič. „Viac než polovica Slovákov nevie, ako dlho sa cigaretový ohorok alebo použitá tabaková náplň rozkladá v&nbsp;prírode. Viac ako polovica fajčiarov verí, že cigaretové ohorky sú biologicky rozložiteľné, a&nbsp;len málokto vie, že filtre obsahujú plasty, ktoré sa rozkladajú až pätnásť rokov,“ dopĺňa.

„V&nbsp;Estónsku majú verejné stojany s&nbsp;malými nádobami na ohorky, ktoré si môžu zadarmo so sebou zobrať a&nbsp;do nich potom vkladať ohorky,“ hovorí spoluzakladateľka občianskeho združenia Upracme Slovensko Veronika Repiská o&nbsp;riešení zberu ohorkov.

Nápadov, ako sa zbaviť odpadu po fajčiaroch, je viac. Z&nbsp;tlačovej správy firmy EcoButt: „Plánuje naďalej rozširovať spoluprácu so združeniami a&nbsp;s&nbsp;organizáciami s&nbsp;cieľom znižovať cigaretový odpad a&nbsp;spoločne vymyslieť pre samosprávy funkčný model, ktorý by bol úspešný naprieč Slovenskom. Vrátane osvetovej činnosti, aby ľudí informovali o&nbsp;tom, čo ohorky spôsobujú nášmu ekosystému, a&nbsp;zároveň rozširovali samotné osádzanie zberných nádob a&nbsp;popolníkov.“

Hugo s&nbsp;projektom začal ešte ako gymnazista. K&nbsp;ekológii ho viedla sesternica. Napadlo mu, že cigaretové ohorky môžu nahradiť celulózu v&nbsp;asfalte. Zaoberal sa myšlienkou, ako vracať nepotrebným veciam či materiálom, ktoré stratili hodnotu, život. Tak prišiel na cigaretové ohorky. Stačilo sklopiť zrak. „Problém s&nbsp;nimi je úplne všade. Začal som uvažovať o&nbsp;riešení. Najprv ako ich dostať zo zeme, ako vytvoriť infraštruktúru na ich zber a&nbsp;čo s&nbsp;nimi ďalej.“

Začal čítať vedecké články na internete. V&nbsp;jednom našiel informáciu, že vlákna z&nbsp;ohorkov by sa dali využiť v&nbsp;stavebných materiáloch. Celulózové vlákna pridávajú napríklad do asfaltu, aby sa pri jeho transporte neoddeľovala tekutá hmota od kamienkov. Celulóza je z&nbsp;cenného materiálu, z&nbsp;dreva. Mladý ekoinovátor nenápadne zbieral ohorky. Hanbil sa, ale šiel si za svojím. Mal šťastie v&nbsp;našom ekonešťastí. Smradľavé jedovaté ohorky sú všade. „Niektorí sa čudovali, že vyzerám celkom normálne na to, aby som zbieral ohorky a&nbsp;dofajčieval ich. Snažil som sa im vysvetliť, že ma to hnevá a&nbsp;chcem riešiť problém s&nbsp;nimi.“

Musel vymyslieť, ako ohorky pomlieť. V&nbsp;Nemecku našiel strižný mlyn. S&nbsp;pomletou masou 18-ročný Hubo prišiel do laboratórií stavebnej firmy vo Zvolene s&nbsp;tým, že ten bordel chce dať do asfaltu. „Premeriavali si ma a&nbsp;zrejme si pomysleli, že radšej to spravia, ako by som tam mal chodiť každý týždeň a&nbsp;presviedčať ich,“ smeje sa. „Pre také laboratórium je to pár hodín práce, podobné vzorky testujú z&nbsp;každej cesty.“ Verdikt bol na svete: Asfalt s&nbsp;prímesou ohorkov má zhruba podobné vlastnosti ako bežný asfalt, spĺňa normy, európske a&nbsp;slovenské štandardy. Dali na to papier a&nbsp;potvrdili pečiatkou.

Hugovi sa podarilo získať prvú finančnú podporu, priestor na recyklačnú linku a&nbsp;možnosť vyrobiť popolníky na zber ohorkov. Bol na dobrej ceste, ale... Ako je u&nbsp;nás folklór hádzať ešte teplé ohorky na zem, máme aj kopu úradníckeho folklóru. S&nbsp;odhadzovaním ohorkov si nepomôžu, ale v&nbsp;inom prísne trvajú na dodržiavaní zákona. Kto chce spracovávať odpad, potrebuje súhlas okresného úradu životného prostredia. Lenže cigaretové ohorky na rozdiel od iných typov odpadu nemajú katalógové číslo. Sú toxické, ale právne neexistovali.

Hugovi trvalo rok, kým súhlas konečne dostal. „Šiel som za primátorom Žiaru nad Hronom s&nbsp;otázkou, či nechce byť prvým mestom na svete, ktoré bude recyklovať cigaretové ohorky. Ten nápad sa mu zapáčil.“ V&nbsp;Žiari nad Hronom nainštalovali vysoké popolníky s&nbsp;otvormi ukotvené v&nbsp;zemi, aby sa tam zmestila akurát cigareta. V&nbsp;zmesi na spracovanie nesmú byť krabičky od cigariet, vreckovky ani ďalší odpad. Vzápätí sa ozvali z&nbsp;ďalších miest.

Dnes už okrem stálych popolníkov môžu rozostaviť prenosné, „eventové“, ktoré umiestňujú na festivaly, trhy a&nbsp;rôzne spoločenské podujatia. „Pracujeme na metodike pre mestá, ako sa zbaviť ohorkov. Je to kombinácia osádzania popolníkov, komunitného zberu ohorkov a&nbsp;osvety,“ uzatvára Hugo Repáň.

Jedinečný projekt Huga Repáňa: Cigaretové ohorky nepatria na zem, ale do asfaltu

Výber pre vás

Jedinečný projekt Huga Repáňa: Cigaretové ohorky nepatria na zem, ale do asfaltu

Súvisiace články

Majestátni finalisti: Jediná možná alternatíva nášho prežitia

Výtvarník, ktorý bozkáva štetcom: Ženy sa pred ním vyzliekajú desiatky rokov, ako to robí?

Komiksové sestry: Ivka a Zuzka sa narodili tesne po sebe, spoločne robia dieru do sveta

Výber pre vás