Tea Harbínyiová 

Sám by som neveril, keby pri mne nebola bývala manželka. Bolo to v&nbsp;jeden sychravý jesenný podvečer. K&nbsp;búrke sa schyľovalo dlho. Oboch nás bolela hlava. Čakali sme, kedy sa konečne mračná pretrhnú a&nbsp;budeme sa cítiť lepšie. Oblaky boli hrozivo tmavé a&nbsp;v&nbsp;dome bolo neútulné šero, tak sme sa rozhodli pozapínať pár lampičiek. Tie začali vytvárať hru tieňov po celom byte. Ako som šiel do obývačky, všimol som si na stene tvár muža z&nbsp;profilu.

Na stoličke sme mali pohádzané oblečenie. Ako lampa svietila cez tú kopu, svetlo nakreslilo na stenu onú tvár. A&nbsp;ešte akú dokonalú! Zamračený muž s&nbsp;dlhým nosom otočený k&nbsp;oknu. Šiel som zavolať manželku, nech sa na ten skvost príde pozrieť. Obaja sme sa na to dívali. A&nbsp;vtom sa tá tvár pohla. Najskôr sa pozrela na nás, potom opäť smerom k&nbsp;oknu a&nbsp;následne odletela. Akoby von.

Neveriacky sme hľadeli na okno, potom na seba a&nbsp;opäť na okno. Vtom sa vonku zablýskalo a&nbsp;spustila sa obrovská prietrž mračien. Lialo a&nbsp;lialo a&nbsp;lialo. A&nbsp;my sme len stáli ako prikovaní na tom istom mieste a&nbsp;rozmýšľali sme, čo sme to vlastne videli. Kam to odišlo? A&nbsp;prečo nás to navštívilo. Keby som to bol videl len ja, asi by som sám seba presvedčil, že sa mi to iba zdalo. Nedokázal by som si to racionálne vysvetliť. No boli sme pri tom dvaja. Videli sme to obaja. A&nbsp;dodnes tomu ani jeden z&nbsp;nás nerozumie...

Čo sme to vlastne videli? Dodnes tomu ani jeden z nás nerozumie...

Výber pre vás

Čo sme to vlastne videli? Dodnes tomu ani jeden z nás nerozumie...

Súvisiace články

Hlavou mi preletelo, že je koniec... no zrazu sa objavil môj anjel strážny

Jeho posledné slová sa naplnili: Manžel ma nikdy úplne neopustil

Na fotografii nebohého otca bolo niečo zvláštne: Jediný detail pomohol odvrátiť veľké nešťastie

Výber pre vás