Jaroslav Slašťan

Po tom, čo 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika, bolo úlohou poslancov Národnej rady SR zvoliť prezidenta. Vladimír Mečiar nominoval na prezidenta Michala Kováča, ale až po tom, ako v&nbsp;prvej voľbe neuspel jeho predchádzajúci kandidát Roman Kováč. Michal Kováč sa mnohým nezdal ako dobrá voľba, obávali sa, že hlavou štátu sa stane Mečiarova pravá ruka a&nbsp;premiér si tak ešte viac upevní pozíciu v&nbsp;štáte. Michal Kováč predpokladal, že v&nbsp;tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS a&nbsp;SNS, a&nbsp;preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ. Neskôr vo svojich Pamätiach napísal, že predstavitelia SDĽ mali podmienku: „Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v&nbsp;HZDS a&nbsp;stal sa nezávislým a&nbsp;nadstraníckym.“ Pätnásteho februára bol teda zvolený za prezidenta Slovenskej republiky. O&nbsp;rok neskôr po prezidentovom prejave v&nbsp;Národnej rade SR poslanci Mečiarovej vláde vyslovili nedôveru.

Trinásteho apríla 1994 si slovenskí biskupi zvolili za predsedu Konferencie biskupov Slovenska banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža. V.&nbsp;Mečiar vtedy ešte netušil, aké budú ich vzťahy, ani to, akú dôležitú úlohu zohrá tento biskup v&nbsp;boji o&nbsp;demokraciu v&nbsp;krajine. Pred biskupom Balážom stáli mnohé neľahké úlohy, ktoré boli následkom dedičstva vyše štyri­dsaťročného komunistického ateistického režimu. Uvedomoval si, že príchodom nového spoločenského poriadku sa aj pre veriacich na Slovensku objavia nové možnosti, ktoré však nebudú uchránené pred novými nebezpečenstvami. Jedným z&nbsp;nich bol práve Vladimír Mečiar.

V&nbsp;parlamentných voľbách v&nbsp;roku 1994 V.&nbsp;Mečiar triumfoval, HZDS volilo viac ako milión ľudí a&nbsp;stalo sa najsilnejšou politickou stranou na Slovensku. Po schôdzi, ktorá sa konala v&nbsp;noci z&nbsp;3. na 4. novembra 1994, všetci pochopili, že Mečiarov parný valec sa už rozbehol a&nbsp;len tak sa nezastaví. „Koaličné strany predviedli ‚tyraniu väčšiny‘. Mali 83&nbsp;poslancov a&nbsp;počas tohto rokovania si uzurpovali takmer všetko, čo sa dalo. Obsadili vedenie všetkých parlamentných výborov, odvolali vedenie generálnej prokuratúry, fondu národného majetku, televízie aj rozhlasu. Celkovo odvolali 38 verejných funkcionárov a&nbsp;tieto posty obsadili ‚svojimi ľuďmi‘. Počas toho 23-hodinového rokovania uzurpovali všetku moc, ktorú mohli. To sa rozhodne v&nbsp;štandardnej demokracii nerobí. Prišlo upozornenie od Európskej únie na možný odklon od demokratických pravidiel,“ hovorí politológ Martin Slávik. Z&nbsp;toho si však V.&nbsp;Mečiar ťažkú hlavu nerobil. „Je po voľbách, zvyknite si!“ odkázal politickým oponentom a&nbsp;celému Slovensku ukázal, ako budú vyzerať nasledujúce roky.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Priebeh a&nbsp;výsledky dlhej parlamentnej noci zapôsobili aj na biskupov. O&nbsp;niekoľko dní prijali vyhlásenie, v&nbsp;ktorom vyjadrili „vážne znepokojenie nad súčasnou politickou a&nbsp;spoločenskou situáciou u&nbsp;nás“. KBS odsúdila predovšetkým to, že poslanci sa nesústreďujú na konanie spoločného dobra, ale na presadzovanie straníckych záujmov. Postoje niektorých slovenských biskupov sa neskôr začali odlišovať. Banskobystrický biskup a&nbsp;predseda Konferencie biskupov Slovenska Rudolf Baláž pricestoval v&nbsp;decembri 1994 do Bratislavy, aby na manifestácii, ktorú ku Dňu ľudských práv zvolali študenti, vyslovil kritické poznámky k&nbsp;tomu, čo sa na Slovensku deje.

Pomocný biskup Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a&nbsp;generálny tajomník biskupskej konferencie Dominik Hrušovský navštívil úrad vlády a&nbsp;tretiemu Mečiarovmu kabinetu odslúžil svätú omšu. Rozdielne kroky biskupov a&nbsp;vzniknutú situáciu vysvetľoval R.&nbsp;Baláž počas mariánskej púte v&nbsp;Starých Horách: „Biskupi majú povinnosť vo svedomí držať absolútnu jednotu vo viere a&nbsp;v&nbsp;mravoch. A&nbsp;ja vám za to ručím, že do jedného všetci slovenskí biskupi sú v&nbsp;tomto úplne zjednotení. Ale v&nbsp;pohľade na kultúrne udalosti, na občianske dianie každý biskup je predsa slobodný človek a&nbsp;občan a&nbsp;môže sa vyjadriť tak, ako mu to duša káže. Ale to nie je otázka viery a&nbsp;mravov, to je otázka nášho normálneho občianskeho života. Preto toto spomínam, lebo dnes sa útočí aj u&nbsp;nás veľmi vehementne, predovšetkým na konferenciu biskupov.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

V&nbsp;januári 1995 premiér Mečiar ohlásil, že vo vzťahu štátu k&nbsp;cirkvi chce urobiť niekoľko krokov vpred: „Riešime napríklad otázku konkordátu. Vatikán ho odporúča zriadiť, naši biskupi hovoria o&nbsp;odložení na neskorší čas.“ Predseda konferencie Baláž však oznámil, že je to trochu inak: Vatikán sa ťažkopádnemu konkordátu vyhýba, lebo „teraz sa riadi čiastkovými dohodami“. V&nbsp;polovici februára 1995 predseda vlády Mečiar za zatvorenými dverami a&nbsp;medzi štyrmi očami diskutoval s&nbsp;predsedom KBS Rudolfom Balážom. Z&nbsp;pohľadu histórie a&nbsp;toho, čo malo prísť a&nbsp;nakoniec prišlo, to bolo veľmi dôležité, ak nie rozhodujúce stretnutie. Biskup hneď po jeho skončení povedal: „Rozhovor bol až nepríjemne otvorený. Pán premiér sa vyjadroval k&nbsp;môjmu prejavu, ktorý som mal na mítingu v&nbsp;Bratislave 8.&nbsp;decembra, ja som mu zase hovoril plno iných vecí. Napríklad sme preberali aj to, ako má vyzerať spoločensko-politické správanie, za­oberali sme sa i&nbsp;otázkou, aká bude situácia s&nbsp;pánom prezidentom. Háklivejších tém už hádam niet.“ Po stretnutí s&nbsp;biskupom predseda HZDS pochopil, že predseda KBS sa nikdy nestane „jeho“ človekom. Začal sa k&nbsp;nemu teda správať ako k&nbsp;politickému oponentovi.

Počas celej jari 1995 koaličná väčšina bezprecedentne útočila na prezidenta Kováča. Keď mu v&nbsp;parlamente protiústavne vyslovila nedôveru, biskupská konferencia vydala vyhlásenie, ktorého posledná veta znela: „Preto biskupi Slovenska a&nbsp;rehoľní predstavitelia vyslovujeme plnú podporu a&nbsp;dôveru prezidentovi republiky.“ Reakcia predsedu vlády Mečiara na seba nenechala dlho čakať. Vyhlásil, že biskupi urobili to, čo im vraj pápež zakázal, lebo „Svätý Otec Ján Pavol II. varoval biskupov pred konkrétnym vstupom do politiky“. Arcibiskup Alojz Tkáč vysvetlil, že biskupi sa vyhlásením „nepostavili proti Mečiarovi, ale na obranu prezidenta“.

Opakovane vyhlasovali, že oni ako predstavitelia cirkvi sa nechcú miešať do politiky, ale že je ich povinnosťou „vyjadriť sa vtedy, keď sa v&nbsp;spoločnosti porušujú zá­kladné princípy pravdy, slušnosti a&nbsp;v&nbsp;tomto prípade i&nbsp;ústava“. Predseda HZDS označil vyhlásenie biskupov za politický krok proti sebe, na čo biskup Baláž vyhlásil: „Cirkev je povinná dávať presné morálne inštrukcie, ako týmto životom kráčať. Cirkev tu nemôže byť ako inštitúcia, ktorá prehliada všetky búrky a&nbsp;nevyjadrí sa k&nbsp;tomu. Je potrebné, aby sme dávali jasné stanoviská. Aj my biskupi sme tu veľakrát akoby zbytoční, ak nepovieme otvorene pravdu do očí.“ Sedemnásteho mája 1995 anonym oznámil, že na banskobystrickom biskupskom úrade vybuchne bomba. Pyrotechnici nič nenašli. Toto bol však len začiatok rôznych metód zastrašovania a&nbsp;ponižovania biskupa Rudolfa Baláža, ktorým musel onedlho čeliť.

Pri príležitosti druhej návštevy Jána Pavla II. na Slovensku dostali slovenskí biskupi od predsedu vlády ponuku vytvorenia katolíckej univerzity, ktorou sa mala stať Univerzita svätého Cyrila a&nbsp;Metoda v&nbsp;Trnave. Prvého júla im V.&nbsp;Mečiar na úrade vlády povedal, že táto univerzita nie je problém a&nbsp;že je schopný dať ju ako dar pápežovi pri jeho návšteve, ktorá mala byť o&nbsp;dva dni. Predseda KBS Baláž mu odpovedal: „Ja nie som za takú univerzitu, ktorá vonia politickým darom. Cirkev takéto inštitúcie nesmie mať, lebo je spútaná.“ Rudolf Baláž nemal potrebu kolaborovať so štátnou mocou. Nebál sa vyjadrovať k&nbsp;verejnému dianiu a&nbsp;nebyť ticho, „lebo veď cirkev je apolitická“, to by bolo pokrytecké konanie, najmä ak išlo o&nbsp;zjavnú nespravodlivosť. Prípadne o&nbsp;vymedzenie sa proti zlu, teda konaniu, ktorého cieľom je vedome ublížiť inému človeku. A&nbsp;V.&nbsp;Mečiar predsa išiel proti každému, kto sa mu vzoprel. Bolo mu jedno, o&nbsp;koho išlo, len prispôsoboval taktiku tak, ako sa mu to hodilo,“ objasňuje Martin Slávik. Dlhodobo boli biskupove slová a&nbsp;činy v&nbsp;určitých kruhoch chápané ako útok na HZDS a&nbsp;jeho predsedu. Krátko po pápežovej návšteve vypukla kauza okolo triptychu Klaňanie troch kráľov. Mala všetky znaky spravodajskej hry, ktorej cieľom bolo zdiskreditovať politického nepriateľa – biskupa Rudolfa Baláža.

Pri výstavbe kňazského seminára v&nbsp;Badíne potreboval biskupský úrad financie na vyplatenie ne­uhradených faktúr. Ukázalo sa, že vhodnou možnosťou na splatenie dlhu by mohol byť predaj obrazu Klaňanie troch kráľov, ktorý bol umiestnený v&nbsp;interiéri biskupského úradu. Rudolf Baláž k&nbsp;sebe pozval bystrických pamiatkarov na čele s&nbsp;riaditeľom úradu, aby zistil, či je obraz zaradený do registra národných kultúrnych pamiatok. Keď­že pamiatka nebola viazaná a&nbsp;jej predaj závisel od vôle majiteľa, dal ju odborníkom ohodnotiť a&nbsp;ponúkol ju na predaj. O&nbsp;dielo prejavil záujem Thomas J. Grabner, ktorý tvrdil, že je švajčiarskym štátnym príslušníkom. Až neskôr sa ukázalo, že to bol nasadený agent Lexovej Slovenskej informačnej služby na vyprovokovanie spravodajskej hry proti biskupovi Balážovi. 

Výpoveď bývalého príslušníka SIS Oskara Fegyveresa, ktorý sa na operácii podieľal, potvrdila, že tajná služba celú akciu monitorovala. Vladimír Mečiar si uvedomoval, že najmä na vidieku, kde získaval najväčšiu voličskú podporu, má cirkev obrovský spoločenský vplyv. Preto si prial dobré vzťahy s&nbsp;katolíckou cirkvou. Ale spravodajská hra SIS v&nbsp;kauze okolo triptychu a&nbsp;útok namierený proti významnému predstaviteľovi katolíckej cirkvi a&nbsp;zároveň predsedovi KBS mu ich mimoriadne skomplikovali. Slovenskí biskupi, ktorí Rudolfa Baláža dvakrát zvolili za predsedu svojej konferencie, vedeli, o&nbsp;čo v&nbsp;tomto incidente ide. Niektorí to vyslovili nahlas. Najhlasnejšie zo všetkých arcibiskup Tkáč, ktorý v&nbsp;kázni povedal, že aj jemu hrozili domové prehliadky v&nbsp;70.&nbsp;a&nbsp;80.&nbsp;rokoch, ale že sa nikdy nestalo, aby ŠtB vykonala „prehliadku v&nbsp;súkromnom byte a&nbsp;v&nbsp;pracovni cirkevného hodnostára a&nbsp;bez prítomnosti toho, komu bola nariadená“. Košický arcibiskup dodal, že stojí po boku spolubrata, a&nbsp;to s&nbsp;„vedomím, že i&nbsp;ja môžem byť v&nbsp;poradí“.

Námestník riaditeľa SIS Jaroslav Svěchota sudcu požiadal, aby v&nbsp;mene štátnych záujmov vydal povolenie na sledovanie biskupského úradu. Ten však takéto povolenie nevydal. Sedemnásteho júla 1995 v&nbsp;nočných hodinách bola na biskupskom úrade bez prítomnosti biskupa a&nbsp;v&nbsp;rozpore so zákonom, vykonaná policajná prehliadka. Toto konanie neskutočne pobúrilo a&nbsp;šokovalo slovenskú verejnosť i&nbsp;zahraničie. Štátna moc podobnú prehliadku nevykonala od roku 1951, keď pozatýkala slovenských biskupov. Predstavitelia polície vysvetľovali, že biskupský úrad sa síce proti svetským zákonom neprevinil, ale proti cirkevným áno, čím chceli vyvolať aspoň zdanie morálneho previnenia. Pritom ako štátne orgány nemali nijaký nárok opierať sa o&nbsp;cirkevné právo. Kauza mala v&nbsp;tých časoch veľký priestor v&nbsp;médiách, ktoré ovládala vládna koalícia. Predseda HZDS využíval kauzu triptychu predovšetkým pre potreby svojho ľudu v&nbsp;športovej hale na Pasienkoch: „Veľa sa kričí, že sme proti cirkvi, lebo chránime jej majetok. Ale čo keď niekto v&nbsp;sutane siaha po majetku?“ spýtal sa vo februári 1996 publika, ktoré hneď radostne vykrikovalo: „Zavrieť, zavrieť!“ „Dobre mi hovoríte,“ prikyvoval spokojne premiér.

Keď sa 31. augusta 1995 Slovensko dozvedelo o&nbsp;únose prezidentovho syna do zahraničia, biskup Baláž opäť nemlčal: „A&nbsp;ja mám vo zvyku veľmi otvorene hovoriť, že Slovensko katolícke nie je. A&nbsp;nemali by sme klamať druhých ani seba. A&nbsp;na to tí, ktorí zasadajú, povedia výroky, že som proti Slovensku. Ale to je nezmysel. Som proti klamstvu a&nbsp;podvodu. Keďže nie sme kresťanmi, tak buďme nimi. A&nbsp;to sa zbadá vtedy, keď Slovensko nebude jedovaté, keď nebude rozvadené, keď nebudú na Slovensku únosy, keď nebude ubližované ľudom, tak vtedy bude kresťanské. S&nbsp;týmto treba skončiť. A&nbsp;ja som presvedčený, že túto úlohu nápravy nášho národa musí robiť cirkev.“ Keď Univerzita Komenského udelila čestný doktorát kardinálovi Jozefovi Tomkovi, ten počas príhovoru publiku pripomenul, aké sú základné mravné požiadavky cirkvi na fungovanie štátov, pričom citoval Jána Pavla&nbsp;II.: „Pravdovravnosť vo vzťahoch medzi vládcami a&nbsp;občanmi, jasnosť vo verejnom hospodárení, nestrannosť vo verejnej službe, rešpektovanie práv politických protivníkov, správne a&nbsp;spravodlivé používanie verejných peňazí, odmietanie nejasných a&nbsp;nedovolených prostriedkov na získanie, udržanie a&nbsp;zveľadenie moci za každú cenu.“

Rudolf Baláž bol človek so silným príbehom, mal kultúrny i&nbsp;politický rozhľad, schopnosť vidieť veci v&nbsp;súvislostiach a&nbsp;rozlíšiť pravdu v&nbsp;kľúčových udalostiach. Jeho najbližší i&nbsp;kritici hovorievali: primálo diplomacie, priveľa priamosti. Taký bol. Zanechal po sebe výraznú a&nbsp;nezmazateľnú stopu. Skutočnú váhu jeho osobnosti však cítiť celkom inde. Nie činnosťou v&nbsp;tajnej cirkvi, nie ilegálnym prekročením slovensko-poľských hraníc, nie vzdorovaním komunizmu a&nbsp;mečiarizmu, nie podporou mnohých projektov a&nbsp;založením potrebných inštitúcií, nie biskupskou mitrou, ale svojím súkromným hľadaním pravdy sa natrvalo zapísal do slovenských dejín. Jeho myslenie a&nbsp;konanie bolo odrazom duše človeka, ktorý nad všetko – nad výhody, slávu, či slobodu, postavil pravdu, ktorá oslobodzuje.

Biskup, ktorý nemlčal: Rudolf Baláž sa nebál pustiť do otvorených konfliktov s vládnou mocou

Výber pre vás

Biskup, ktorý nemlčal: Rudolf Baláž sa nebál pustiť do otvorených konfliktov s vládnou mocou

Súvisiace články

Drsné vône: Sú podmanivé, zmyselné a nezabudnuteľné. A pochádzajú zo zvierat...

Ako piesok v mori: Templárski rytieri sa stali elitnými špeciálnymi jednotkami svojej doby

Dukáty vyrazené v tunajšej mincovni v KREMNICI v minulosti podopierali tróny mnohých panovníkov

Výber pre vás