Jaroslav Slašťan

Väčšina materiálov, z&nbsp;ktorých sa vyrábajú voňavky, pochádza z&nbsp;rastlinného sveta. Živočíšna ríša poskytuje parfumérii len veľmi nepatrný počet vonných látok. Pozoruhodné je, že v&nbsp;pôvodnom, „surovom“, teda koncentrovanom stave majú nepríjemný až odporný zápach. Ich používanie si v&nbsp;súčasnosti môže dovoliť len málo výrobcov, preto ich nahrádzajú syntetickými komponentmi. Len pri tých najdrahších a&nbsp;najluxusnejších parfumoch sa stále používajú aj prísady živočíšneho pôvodu. Uprednostňujú ich najmä značky a&nbsp;výrobky, ktoré si potrpia na punc exkluzivity.

Slovo parfum pochádza z&nbsp;latinského per fumus, čo znamená cez dym, skrze dym. Prvými vôňami totiž boli zapáchajúce spálené materiály. Už starí Egypťania vynašli spôsob získavania vôní, macerovali v&nbsp;olejoch časti aromatických bylín alebo namáčali okvetné lístky v&nbsp;masti, ktorá absorbovala a&nbsp;konzervovala vôňu.

Omamné vône starovekého Egypta preslávili dve faraónky: krásna manželka faraóna Achnatona Nefertiti, ktorej meno sa stalo synonymom krásy, a&nbsp;Kleopatra. Tá sa veľmi dobre vyznala v&nbsp;parfumérii, dokonca vlastnila laboratórium na výrobu parfumov. Verila v&nbsp;silu vône nielen ako kozmetického prípravku, ale aj ako nástroja politických cieľov. Hovorí sa, že pred prvým stretnutím s&nbsp;Marcom Aureliom neváhala parfumom natrieť lodné plachty, aby sa uistila, že ju rímsky cisár zacíti skôr, ako ju uvidí.

Vône boli symbolom bohatstva, spoločenského uznania a&nbsp;prestíže. Aj Rimania milovali príjemné vône, pleť si čistili a&nbsp;zmäkčovali olivovým olejom a&nbsp;voňali sa parfumom. Tí majetnejší vôňami nešetrili, používali ich trikrát denne, kropili nimi aj podlahy či stropy a&nbsp;natierali svoje psy a&nbsp;kone. V&nbsp;stredovekej Európe k&nbsp;rozšíreniu a&nbsp;používaniu parfumov prispeli krížové výpravy, z&nbsp;Orientu bolo do európskych krajín dovezených množstvo prísad, vonných zložiek a&nbsp;esencií, ktoré vyvolali absolútne nadšenie a&nbsp;postarali sa o&nbsp;rozvoj obchodu s&nbsp;týmito prípravkami. Parfumy boli oceňované aj pre čistiace a&nbsp;dezinfekčné vlastnosti, ľudia verili, že majú liečivé účinky. Najnadanejšími voňavkármi v&nbsp;tom období boli Arabi, ktorí okrem techniky destilácie uviedli na trh nové druhy vonných bylín a&nbsp;nové substancie, napríklad pižmo.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Technický pokrok v&nbsp;chémii, hlavne zlepšenie destilačného procesu a&nbsp;kvality esencií, znamenal začiatok rozmachu parfumérií v&nbsp;Európe. V&nbsp;Paríži sa oň postarala francúzska kráľovná, manželka Henricha II. Katarína Mediciová (1519 – 1589), ktorá priniesla módu navoňaných rukavíc. Pôvodným cieľom bolo potlačiť pach zvieracej kože. V&nbsp;tom období bol parfum prepychom, stál viac ako šperk. V&nbsp;17. storočí sa centrum krásy presunulo z&nbsp;Talianska do Francúzska a&nbsp;hlavným mestom svetového parfumérstva sa stalo Grasse. V&nbsp;Paríži pôsobili najväčší parfuméri, napríklad Jean-François Houbigan, ktorého meno poznali v&nbsp;tom čase všetky kráľovské dvory v&nbsp;Európe. Dvor kráľa Ľudovíta XV. (1710 –&nbsp;1774) sa považoval za dvor parfumov. Vôňu bolo treba meniť každý deň, pretože všetko bolo navoňané – rukavice, oblečenie, kúpeľňa, ale aj okolitý vzduch.

Rozšírenie „voňavých vodičiek“ medzi bežných ľudí majú na svedomí francúzski krajčírski majstri, ktorých zvykom bolo pribaliť zákazníkom k&nbsp;novým šatám voňavý darček – fľaštičku parfumu. A&nbsp;tak sa vône uväznené v&nbsp;skle dostali z&nbsp;kráľovských dvorov na ulicu. V&nbsp;19. storočí sa parfum stal obľúbenou potrebou každej dámy a&nbsp;aktivita výrobcov dosiahla najväčší rozkvet. Zákazníkov sa snažili upútať flakónom, založené boli najznámejšie parfumérske značky: Piver, Guerlain, Molinard, Roger a&nbsp;Gallet, Bourjois a&nbsp;Coty.

VIAC FOTIEK K ČLÁNKU SI POZRITE V GALÉRII...

Priemyselná revolúcia priniesla nové spôsoby výroby parfumov. Bola vynájdená metóda extrakcie a&nbsp;začali sa používať syntetické náhrady. Vďaka syntetickej výrobe sa produkovalo priemyselne, a&nbsp;tým lacnejšie. K&nbsp;parfumom sa preto dostali aj ľudia, ktorí si tento luxus dovtedy nemohli dovoliť. Dámy začali objavovať svoju zmyselnosť, chceli voňať živočíšne, ale kultivovane. Túto ich túžbu vystihol jeden z&nbsp;najvplyvnejších parfumérov 20. storočia Jacques Guerlain (1874 – 1963), ktorý sa vyjadril, že parfum by mal voňať ako jeho pani „tam dolu“.

Najdôležitejšiu surovinu v&nbsp;parfumérstve predstavuje pižmo. Je najstaršou, najobľúbenejšou, najznámejšou a&nbsp;najcennejšou vonnou látkou živočíšneho pôvodu. Dopĺňa a&nbsp;vyzdvihuje ostatné tóny vonných kompozícií a&nbsp;v&nbsp;malom množstve sa vyskytuje takmer vo všetkých luxusných parfumoch. Dodáva im jemnosť a&nbsp;zmyselnú príťažlivosť. Podľa prastarých tradícií sa pižmová esencia v&nbsp;arabskom svete pridávala do omietky stien mešít, aby vylučovali krásnu vôňu, kedykoľvek na ne zasvieti slnko. Táto látka sa získava z&nbsp;pižmových žliaz samcov kabara pižmového (Moschus moschiferus), ktorý je príbuzný jeleňom a&nbsp;žije v&nbsp;horách Indie, Pakistanu, Tibetu, Číny, na Sibíri a&nbsp;v&nbsp;Mongolsku. Samce majú v&nbsp;blízkosti pohlavných ústrojov žľazu, ktorá produkuje výlučok známy ako pižmo.

V&nbsp;surovej, koncentrovanej podobe kabarie pižmo údajne páchne tak odporne, že sa z&nbsp;neho lovcom spúšťala krv z&nbsp;nosa. Uloveným zvieratám vyrezali žľazy, vážiace 25 až 50 gramov, a&nbsp;následne ich sušili na vzduchu alebo ich ponárali do horúceho oleja. Prírodné pižmo sa používalo vo výrobe parfumov až do 19. storočia. V&nbsp;roku 1979 bol kabar pižmový vyhlásený za ohrozený druh, jeho nelegálny lov však prebieha dodnes. Pred druhou svetovou vojnou lovci predávali jeden pižmový vak kabara za 90 až 250 korún, dnes stojí kilogram tejto látky na čiernom trhu 45-tisíc dolárov. Z&nbsp;jedného zvieraťa sa získa len pár desiatok gramov, na získanie kilogramu pižma musia pytliaci zabiť až 160&nbsp;zvierat.

Pojem pižmo označuje aj výlučky iných zvierat, ako je cibetka, bobor či daman. Kľúčovou zložkou originálnej receptúry slávneho Chanela N°5 je ostro páchnuca látka pochádzajúca práve&nbsp;&nbsp; z&nbsp;podchvostovej pachovej žľazy cibetky africkej (Viverra civetta). Tento výlučok, v&nbsp;„surovom stave“ veľmi intenzívne páchnuca žltohnedá mastná hmota, sa nazýva cibet. V&nbsp;minulosti boli v&nbsp;Indii zakladané celé farmy na chov týchto malých mäsožravcov. Českého zoológa Jana Hanzáka, ktorý navštívil jeden z&nbsp;takýchto veľkochovov, prekvapil apetít týchto šelmičiek. Dvesto dospelých jedincov dokázalo denne skonzumovať mäso zo štyroch byvolov. Napriek tomu majitelia farmy tvrdili, že sa im chov vypláca. Raz týždenne získali z&nbsp;každej cibetky 80 až 100 gramov cibetu.

V&nbsp;súčasnosti sa cibetkové pižmo vyváža iba z&nbsp;Etiópie. Našli by ste tam vyše dvesto fariem, kde v&nbsp;krutých podmienkach chovajú viac ako tritisíc cibetiek. Celý život trávia v&nbsp;klietke takých malých rozmerov, že sa v&nbsp;nej nemôžu ani otočiť. Niektoré zvieratá sa v&nbsp;týchto podmienkach dožijú až pätnástich rokov, ale takmer 40&nbsp;percent cibetiek dovezených na farmy po odchytení vo voľnej prírode neprežije prvé tri týždne. Proces odoberania pižma je pre zvieratá natoľko traumatizujúci, že odmietajú prijímať potravu a&nbsp;často umierajú od hladu. Asi tisíc kilogramov cibetu sa z&nbsp;Etiópie ročne exportuje do Francúzska, kde až 97 percent tejto suroviny končí v&nbsp;parfumérskom priemysle. Mnohé kozmetické spoločnosti nechcú prezradiť, či ich produkty obsahujú cibet, svetová spoločnosť na ochranu zvierat však tvrdí, že pižmo cibetiek sa používa v&nbsp;parfumoch Chanel, Lancôme a&nbsp;Cartier.

Iné slávne značky ako Givenchy, Coty či Emeraude obsahujú kastoreum, žltkastý výlučok pachových žliaz, ktorý produkujú podchvostové žľazy bobra. V&nbsp;parfumoch sa používa predovšetkým na udržanie stálosti ostatných zložiek. Kastoreum bolo aj súčasťou legendárneho univerzálneho protijedu nazývaného mithridate, arabskí voňavkári ho pri výrobe vôní používali už v&nbsp;9. storočí nášho letopočtu. Vzhľadom na ochranu bobrov je kastoreum veľmi vzácne a&nbsp;vytláčajú ho syntetické náhrady. Existuje aj takzvané nepravé pižmo. Vylučuje ho ondatra pižmová, daman juhoafrický, viaceré druhy jazvecov, kačica pižmová, pižmoň severný, ale aj chrobák fúzač pižmový. Okrem synteticky vyrábaného pižma sa v&nbsp;parfumérstve využíva pižmo rastlinného pôvodu, ktoré má rovnakú vôňu ako pravé pižmo. Najvyužívanejšími rastlinami sú archangelika lekárska, čarodejka pižmová, austrálska astrovitá rastlina Olearia argophylla a&nbsp;ibištek pižmový.

Na počesť legendárneho milostného príbehu cisára Šáhdžahána a&nbsp;jeho ženy Mumtáz Mahal Jacques Guerlain v&nbsp;roku 1925 vytvoril parfum Shalimar. V&nbsp;roku 1989 získal ocenenie FiFi organizácie The Fragrance Foundation, známe ako Oscar voňavkárskeho priemyslu, a&nbsp;dodnes je jedným z&nbsp;najpredávanejších parfumov. Súčasťou tejto vône je ambra – výlučok vorvaňa tuponosého (Physeter macrocephalus).

Tieto morské cicavce lovia najmä morské hlavonožce (sépia, kalmár, krak), ktoré majú ostré zobákovité čeľuste. A&nbsp;keďže tieto by mohli vážne poraniť tráviace ústroje vorvaňov, ich tráviaci trakt kvôli ochrane žalúdka a&nbsp;čriev pred mechanickým poškodením vylučuje tukovitú hmotu – ambru. Lepkavá hmota obaľuje tvrdé chitínové zvyšky potravy, a&nbsp;keď sa nahromadí, jednoducho musí ísť von. Tento produkt tráviaceho traktu má v&nbsp;čerstvom stave belavú, žltkastú, niekedy svetlosivú farbu a&nbsp;nepríjemne zapácha. Ako starne, aróma sa zmení na príjemnú a&nbsp;zemitú. Z&nbsp;vorvanieho tela sa dostáva spolu s&nbsp;trusom buď análnym, alebo ak jej je veľa, ústnym otvorom. Ambra potom mesiace, niekedy až roky pláva na morskej hladine, kde oxiduje, tvrdne a&nbsp;mení sa na tmavosivú až čiernu hmotu so sladkasto-zemito-morskou animálnou vôňou.

Zberači ju nachádzajú na hladine alebo vyplavenú na pobreží. V&nbsp;horúcej vode opäť mäkne a&nbsp;mení sa na olejovitú látku, ktorá pri vysokých teplotách vyprcháva. Pridáva sa nielen do parfumov, ale aj do vonných olejov, mydiel a&nbsp;púdrov. Je základom jednej z&nbsp;najdrahších vôní na svete: sto mililitrov parfumu Roja stojí na Slovensku viac ako dvetisíc eur. Ambra sa už od 13. storočia používa na výrobu tých najluxusnejších parfumov, a&nbsp;hoci ju v&nbsp;parfumérii nahradili syntetickými materiálmi, stále je vysoko cenená, a&nbsp;preto ju zberači nazývajú aj čierne morské zlato.

Drsné vône: Sú podmanivé, zmyselné a nezabudnuteľné. A pochádzajú zo zvierat...

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Drsné vône: Sú podmanivé, zmyselné a nezabudnuteľné. A pochádzajú zo zvierat...

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Zábava je vždy: Ochotníci si berú dovolenku v práci, len aby sa mohli ísť ukázať na doskách

Aj si poplakali, aj sa pobavili: Ochotnícke divadlo v Zohore má možno až 125-ročnú tradíciu

Múzeum holokaustu v Seredi vyvoláva zimomriavky: Hrozné, s čím sa musí vysporiadať

Riaditeľ školy o začiatkoch: Banka mi nechcela požičať ani na garsónku

Najvýznamnejší slovenský sochár súčasnosti: JÁN ŤAPÁK oslávil šesťdesiatku v Danubiane

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás