redakcia

Jaskyňa mŕtvych netopierov v Nízkych Tatrách získala svoje meno podľa nálezov veľkého množstva netopierích kostí starých asi 6000 rokov. Pre náročných návštevníkov sú k dispozícii speleologickí (jaskynní) sprievodcovia. Túto jaskyňu charakterizuje silný prievan a teplota zriedka stúpa v priebehu niekoľkých hodín.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Pri obci Krásnohorská Dlhá Lúka, na severnom okraji planiny Silická planina v Slovenskom krase, je vstup do Krásnohorskej jaskyne. Jaskyňa sa môže pochváliť najvyšším stalagmitom v miernom podnebnom pásme. Vďaka svojmu významu a jedinečnej výzdobe bola zaradená do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Pomerne nedávno (1964) ho objavili rožňavskí hrnčiari. Návštevníci môžu zažiť podobné situácie, s ktorými sa jaskyniari stretli pri objavovaní podzemného priestoru. Chodník je členitý, miestami treba prekonať trosky a niekedy je potrebné brodiť potoky. Pevná a nepremokavá obuv je nepostrádateľná. Dobrodružnú cestu za objavom podzemných priestorov jaskyne vedú skúsení jaskyniari. Na prehliadku je dôležité náležité jaskyniarske vybavenie. Výška tohto stalagnátu 34 metrov (priemer jeho základne je viac ako 12 metrov) z neho robí jednu z najvyšších kalc-sintrových formácií na svete a najvyššiu v miernom podnebnom pásme.

Jedinou sprístupnenou jaskyňou na severovýchode Slovenska je jaskyňa Zlá Diera pri obci Lipovce. Pre náročných návštevníkov sú k dispozícii speleologickí (jaskynní) sprievodcovia. Základná trasa trvá asi 40 minút. Nie je náročná a je vhodná pre deti. Odporúča sa pevná obuv a teplé oblečenie (teplota v jaskyni sa pohybuje okolo 7 stupňov Celzia).

Važecká jaskyňa, ktorá sa nachádza na južnom okraji obce Važec, je prírodnou dominantou regiónu horného Liptova. Jaskyňa patrí medzi najznámejšie paleontologické náleziská, čo sa týka nálezov kostí jaskynného medveďa. Aj keď miestni obyvatelia vedeli o existencii jaskyne od nepamäti, O. A. Húska, rodák z Važca, ju objavil v roku 1922. Jaskyňu tvoril Biely Váh. Časť jaskyne bola sprístupnená verejnosti v roku 1928 a od roku 1954 mohli návštevníci jaskyňu obdivovať v súčasnom stave s priechodmi v celkovej dĺžke 235 metrov. Prehliadka jaskyne trvá 25 až 40 minút. Pozornosť priťahuje najmä kvapľová výzdoba jaskyne stalaktitmi, stalagmitmi a sintrovými jazerami rôznych farieb. Súčasťou jaskyne sú aj kosti jaskynných medveďov (Ursus spelaeus), ktoré sa datujú pred 40 000 až 51 000 rokmi. Početné kostné pozostatky zvierat, ktoré v tejto oblasti vyhynuli približne pred 15 000 rokmi, možno nájsť v naplaveninách jaskynnej chodby Kostnica.&nbsp;

Priepasť Silická ľadnica sa nachádza na juhozápade od obce Silica na náhornej plošine Silická planina (Národný park Slovenský kras, 22 km od mesta Rožňava). Pre svoj význam a jedinečnú výzdobu bol zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vznikla utopením stropu na okraji krasovej jamy a je zaujímavá najmä celoročnou ľadovou výzdobou v spodnej časti, ktorú turisti sprístupňujú po schodoch. Vek zaľadnenia sa odhaduje na 2 000 rokov. Do priepasti sa dá dostať po značkovanom chodníku vedúcom z parkoviska pri obci Silica.

Na južnom konci obce Bystrá pod južným svahom Nízkych Tatier je vstup do Bystrianskej jaskyne, ktorú tvoria dve: jaskyňa Stará a Nová jaskyňa v celkovej dĺžke viac ako 3 000 metrov. O existencii Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia už dávno predtým, ako sa začal jej správny prieskum v roku 1923. Výskum sa sústredil predovšetkým na priepasť Peklo. Jaskyniari ním schádzali do jaskyne Nová Jaskyňa v roku 1926. Najkrajšou časťou tejto jaskyne je Klenotnica. Jaskyňa, aj keď bez elektrického osvetlenia, bola sprístupnená verejnosti v roku 1939. Prehliadka jaskyne v súčasnosti má 580 metrov a trvá 45 minút. Speleoterapia alebo terapia respiračných chorôb sa úspešne uplatňuje v časti Spodná partizánska sieň.

Harmanecká jaskyňa sa nachádza vo Veľkej Fatre. Jaskyňa je známa výskytom vzácneho bieleho mäkkého sintra, vysokých pagod a sintrových jazier. Vstup do oblasti jaskyne Izbica bol známy od nepamäti a poskytoval útočisko lesníkom v nepriaznivom počasí. V roku 1932 bolo objavené jeho pokračovanie a v roku 1950 bolo sprístupnené verejnosti. Vyhliadková trasa je dlhá 1 020 m a trvá asi 60 minút. Doteraz objavili prieskumníci 2 763 metrov jaskynných chodieb. Jaskyňa sa môže pochváliť objemnými kupolami, komínmi a priepasťami. Za najkrajšie sa považujú ozdoby častí zvaných Biely dóm a pokladnica. Jaskyňa sa vďaka svojmu bielemu sfarbeniu nazýva aj Biela jaskyňa. Prístup do jaskyne z parkoviska pri ceste v Harmaneckej doline trvá asi 50 minút. Úsek cesty k jaskyni je náučným chodníkom so siedmimi informačnými panelmi. Jeho vchod je prístupný po prekonaní výškového rozdielu 250 m.

Súčasťou návštevy Bojnického zámku je prírodná jaskyňa nachádzajúca sa v povrchovej akumulácii, na ktorej je hrad postavený. Priemer jaskyne je 22 metrov a jej výška je 6 metrov. Nachádza sa 26 metrov pod úrovňou štvrtého nádvoria s vodnou studňou. Jaskyňa vznikla v dôsledku atmosférických zrážok s vodou, ktoré sem prilietali celým kráterom a povrchové toky sa dostali do stredu povrchovej akumulácie. Voda sa rozpadla a vymyla travertín, čím vytvorila súčasný kruhový priestor jaskyne s výzdobou na stenách. V jaskyni sa nachádzajú dve jazerá (hlboké 8 až 12 metrov), ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s ostatnými v iných podzemných priestoroch, v ktorých je táto povrchová akumulácia bohatá.&nbsp;

8 SLOVENSKÝCH JASKÝŇ, ktoré možno nepoznáte: Koľko z nich ste už navštívili?

Výber pre vás

8 SLOVENSKÝCH JASKÝŇ, ktoré možno nepoznáte: Koľko z nich ste už navštívili?

Súvisiace články

Bratislavská LURDSKÁ JASKYŇA má v porovnaní s ostatnými jedno špecifikum. Čím je zvláštna?

TIP NA VÝLET cez tri regióny: Navštívte MÚZEUM SLOVENSKEJ DEDINY

TIP NA VÝLET: Navštívte najunikátnejšiu stavbu, aká spája brehy Dunaja

Výber pre vás