Vedie k nej cesta s mierne tajomnými zákutiami. Nazýva sa Hlboká a je odbočkou z rušnej ulice.

Málokto by čakal, že z hluku dopravy sa dá uniknúť pod koruny stromov, ktoré vedú k jednému z najromantickejších miest Bratislavy. Do bývalého kameňolomu, kam začali prinášať koncom 19. storočia vlastné kamene v podobe kamenných tabuliek všetci, ktorí žiadali o pomoc alebo sa chceli za ňu poďakovať. Z jaskyne sa stalo najposvätnejšie miesto hlavného mesta. V historických análoch sa kameňolom spomína koncom 15. storočia. Kameň z neho sa používal na stavbu mestského opevnenia a bratislavských domov.

Ďalšia zmienka pochádza zo začiatku 18. storočia. Vtedy zasiahla Prešporok epidémia moru a viaceré rodiny opúšťali mesto v snahe vyhnúť sa nákaze. Zvolili si kalváriový vrch pri lome. Uchýlila sa sem aj rodina mešťana Lauermana, ktorý sľúbil, že ak jeho blízki i on v zdraví prežijú, dá na znak vďaky za záchranu na tomto mieste postaviť dve kaplnky. Sľub dodržal, a tak vznikla menšia Kaplnka svätého Petra a väčšia na Hlbokej ceste, zasvätená Panne Márii. Z nehostinného kamenného lomu sa tak postupne stalo unikátne pútnické miesto. Dotvorila ho a dnešnú podobu mu dala grófka Gabriela Szápáryová, zakladateľka bratislavskej Lurdskej jaskyne.

FOTOGRAFIE BRATISLAVSKEJ LURDSKEJ JASKYNE NÁJDETE V GALÉRII

Pomohla každému

Narodila sa v roku 1834 a do vtedajšieho Prešporka prišla ako 23-ročná, aby sa vydala za grófa Bélu Szápáryho. Ich manželské šťastie trvalo 13 rokov, potom jej muž zahynul pri veľkom železničnom nešťastí. Odvtedy až do konca života nosila len čierny odev. Zostala sama s tromi deťmi, stala sa z nej štedrá a významná podporovateľka prešporských veriacich. Bolestivé chvíle prežila ešte dvakrát. V roku 1904 stratila pre chorobu syna Šándora a o dva roky po ňom zomrel v Paríži v diplomatických službách monarchie ďalší syn Peter. Zostala jej len dcéra Helena. Tá po matkinom odchode na večnosť v roku 1912 rovnako zanietene pokračovala v jej dobročinných skutkoch. O významnej grófkinej ľudomilnosti sa v novinách Pressburger Tagblatt v jednom z nekrológov uvádzalo: „Každý núdzny, chudobný či inak nešťastný našiel u grófky vždy otvorené dvere a z jej bytu nikdy neodchádzal s prázdnymi rukami.“

Vráťme sa však do roku 1889. Vtedy grófka Szápáryová podpísala zakladaciu listinu Lurdskej jaskyne a na jej udržiavanie uložila 2 000 korún, ktoré sa mali použiť až po jej smrti. Dovtedy sa osobne starala o toto miesto, udržiavala ho z vlastných financií, dokonca ju jeden novinár zazrel, ako sama upravovala ďakovné kríže od pútnikov. Inšpiráciu na postavenie jaskyne na Hlbokej ceste našla počas púte do Lúrd na juhu Francúzska. Toto miesto v nej zanechalo hlboký dojem: „Rána pri jaskyni boli nezabudnuteľné. Vždy sme tam našli modliacich sa pútnikov. Domov sme sa vrátili duchovne obohatení na celý život, so spomienkami, ktoré nikdy nevyblednú.“ Vtedy sa rozhodla, že podľa vzoru francúzskych Lúrd dá vybudovať presne takú istú jaskyňu s mariánskou sochou aj v Prešporku.

Podľa vzoru francúzskych Lúrd dala grófka Szápáryová vybudovať totožnú jaskyňu aj vo vtedajšom Prešporku.
Zdroj: Archív kláštora Kongregácie sestier Najsvätejšieho spasiteľa

Upraviť opustený, nefunkčný kameňolom a vytvoriť v ňom Lurdskú jaskyňu trvalo tri roky. Boli to roky náročných stavebných prác: od vyčistenia lomu cez terénne úpravy, vykopanie studne, osadenie zábradlia až po zaobstaranie lavíc a kľačadiel. Veľké úsilie si vyžiadalo spevnenie kamenných múrov a vytesanie výklenku pre sochu Panny Márie do skaly. Nie všetkým sa zdal bývalý kameňolom vhodný na vybudovanie posvätného miesta. Za nedôstojné ho spočiatku pokladal aj Okrášľovací spolok Prešporka, neskôr však zmenil názor a finančne sa podieľal na rôznych úpravách. Nakoniec prišiel slávnostný 18. september 1892. V tento deň posvätili dominantu celého objektu – sochu Panny Márie, ktorú podarovali robotníčky textilnej továrne.

Obrad sa začal procesiou z Dómu sv. Martina, pokračoval cez mesto ku krížovej ceste, kde sa konali pobožnosti. Popoludní sa mohutný sprievod aristokratov, kňazov a obyvateľov pohol do vynoveného kameňolomu, tam oslavy vyvrcholili slávnostným požehnaním. Dlho do noci sem prichádzali ľudia zo všetkých častí mesta. Sprístupnená jaskyňa sa stala priestorom nielen na pravidelné slávnosti, ale aj miestom, kde veriaci i neveriaci hľadali pomoc a útechu, kam sa prišli tiež poďakovať za splnenie svojich prosieb. A to nie iba modlitbou, no aj v podobe mramorových platní, ktorých je okolo Lurdskej jaskyne v súčasnosti vyše 4 000.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia