Ak guľka zo&nbsp;zbrane nezasiahne nádrž alebo inú dôležitú časť lietadla, samotný priestrel sotva dokáže napáchať väčšiu škodu. Môže síce vyvolať menší pokles tlaku, ale moderné lietadlá sa s&nbsp;týmto dokážu vyrovnať. Rozbité okno je predsa len iná vec. Zrejme vysaje von viaceré veci a&nbsp;vážne nebezpečenstvo hrozí aj pasažierovi, ktorý sedí priamo pri ňom. Najmä, ak nie je pripútaný.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Väčšie poškodenia na&nbsp;trupe lietadla sú už naozaj nebezpečné. Ale aj v&nbsp;tomto smere sa dá prikresliť skutočnosť. Z&nbsp;hollywoodskych filmov poznáme predstavu, že niekto z&nbsp;pasažierov sa splaší a&nbsp;vo väčšej výške otvorí dvere počas letu. Ľudia sú vysatí cez dvere a&nbsp;rútia sa do&nbsp;náruče smrti. To sa však stáva len vo&nbsp;filme. Ak je lietadlo vo&nbsp;vzduchu, je nemožné otvoriť dvere práve pre&nbsp;tlak v&nbsp;kabíne. Je jedno, ako silou niekto ťahá dvere. Dvere sú navyše uzavreté aj mechanicky či elektronicky.

V&nbsp;legendárnej bondovke Goldfinger 60. rokov Sean Connery v&nbsp;role agenta 007 najprv vysvetlil šarmantnej pilotke Pussy Galorovej, ako veľmi nebezpečné je strieľať v&nbsp;lietadle, keďže aj malá diera môže narobiť obrovské škody. V&nbsp;záverečnej scéne tieto postrehy aj názorne predviedol. Počas letu strelil do&nbsp;okna stroja a&nbsp;dekompresia vysala zloducha Goldfingera v&nbsp;ústrety istej smrti. Odvtedy sa tento motív so&nbsp;železnou pravidelnosťou objavuje v&nbsp;leteckých katastrofických filmoch.

Ako je to teda v&nbsp;skutočnosti? V&nbsp;desaťkilometrových nadmorských výškach je nízky tlak, v&nbsp;dôsledku čoho tam nedokážeme vdychovať dostatok kyslíka. Preto je kabína pod tlakom, ktorý zodpovedá tlaku vzduchu vo&nbsp;výške od&nbsp;jeden a&nbsp;pol až dva a&nbsp;pol kilometra nad hladinou mora. V&nbsp;prípade trhliny v&nbsp;lietadle bude vzduch v&nbsp;dôsledku tohto rozdielu medzi vnútorným a&nbsp;vonkajším tlakom naozaj prúdiť von z&nbsp;kabíny a&nbsp;vznikne aj nebezpečenstvo takzvanej explozívnej dekompenzácie, ktorá môže roztrhať časť lietadla. Ale filmy tento fakt až príliš dramatizujú.

Pokles tlaku v&nbsp;kabíne lietadla, či už v&nbsp;dôsledku výstrelu, alebo z&nbsp;iných dôvodov, môže vo&nbsp;vysokých nadmorských výškach vážne ohroziť životy pasažierov – hrozí im udusenie. Ale aj pred takýmto hrozivým scenárom je záchrana. Keby tlak náhle poklesol, vypadnú kyslíkové masky zo&nbsp;stropu. Každé lietadlo má dosť kyslíka, aby sa dal premostiť pokles stroja na&nbsp;bezpečnú letovú výšku asi tritisíc metrov. Cestujúci môžu mať zo&nbsp;strmého klesania pocit, akoby sa lietadlo rútilo dolu.&nbsp;Ale to je len normálne núdzové opatrenie.

Vo filme Panika v oblakoch z&nbsp;roku 1996 zasiahol Boeing 747 krátko po&nbsp;vzlietnutí blesk a&nbsp;zabil pilotov. Počasie tak poriadne skomplikovalo život pasažierom. V&nbsp;skutočnosti by sa niečo podobné stať nemohlo. Aj keď sa piloti snažia vyhnúť búrkam, odhadom raz za&nbsp;rok udrie blesk do&nbsp;každého stroja. Nebezpečenstvo však cestujúcim ani posádke nehrozí. Podobne ako autá, aj lietadlá sú Faradayovou klietkou. Ich vonkajší plášť z&nbsp;hliníka funguje ako hromozvod. Len zriedkakedy zaregistrujú cestujúci tupý úder a&nbsp;svetlý záblesk. Spravidla môže let pokračovať ďalej. Pre istotu stroj po&nbsp;pristátí zvyčajne prejde špeciálnou kontrolou, či zásah blesku nezanechal škody zvonka.

V&nbsp;spomínanom filme nakoniec musel pristávací manéver zvládnuť jeden z&nbsp;cestujúcich. Zďaleka to nie je jediný podobný prípad v&nbsp;dejinách kinematografie. Napríklad aj v&nbsp;snímke Turbulencia z&nbsp;roku 1996 pristála s&nbsp;veľkým dopravným lietadlom letuška. Síce až na&nbsp;druhý pokus, ale predsa.

To je typický scenár katastrofického filmu: Pilot odrazu vypadne, odvážny cestujúci prevezme kormidlo, dovedie stroj pomocou leteckého dispečera bezpečne na&nbsp;zem, kde ho oslavujú ako hrdinu. V&nbsp;realite sa takáto šanca rovná nule. Keďže technika v&nbsp;kokpite je veľmi komplikovaná, laik by ťažko našiel čo len mikrofón, ktorým by nadviazal kontakt s&nbsp;vežou. Z&nbsp;toho dôvodu je pri lete prítomný minimálne jeden kopilot.

Lietadlové scénky vo filme: Toto všetko je mimo Hollywoodu nemožné!

Plus TV

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Výber pre vás

Lietadlové scénky vo filme: Toto všetko je mimo Hollywoodu nemožné!

Súvisiace články

Stratené zlaté mesto: Najvýznamnejší objav od nálezu hrobky Tutanchamóna

Predbehol svoju dobu: Poznal JULES VERNE budúcnosť? Tieto predpovede mu vyšli

40 metrov pod hladinou: Vnikli sme do útrob najväčšej nádrže - Oravskej priehrady

Plus TV

Peter Nagy si so Zuzanou Smatanovou struhol duel v šatni.

Režisér Zdeněk Troška si zaspomínal na Helenu Růžičkovú.

Miro Jaroš bude pokračovať v tom, čo jeho mama začala.

Výber pre vás