redakcia

Keď v&nbsp;domove pre seniorov po mesiacoch trápenia zomrela v&nbsp;jedno augustové ráno herečka Vilma Jamnická, nikto netušil, akým problémom musela čeliť. A&nbsp;hoci podľa istého veštca mala pred sebou ešte štyri roky života, napokon zomrela v&nbsp;spánku s&nbsp;pevne zopnutými rukami. Pre samostatnú a&nbsp;inšpiratívnu herečku, ktorá bývala sama v&nbsp;dvojizbovom byte v&nbsp;centre Bratislavy len s&nbsp;mačkami, bol rok 2008 od samého začiatku naozaj kritický. V&nbsp;januári utrpela mozgovú porážku. Bezvládne ležiacu na zemi ju vtedy našiel jej synovec Miroslav Dudáš (82). Zo zdravotných ťažkostí, ktoré s&nbsp;tým súviseli, sa už poriadne nedostala. V&nbsp;apríli po nečakanom záchvate bola hospitalizovaná v&nbsp;Špecializovanej geriatrickej nemocnici v&nbsp;Podunajských Biskupiciach. V&nbsp;júli sa jej stav opäť zhoršil, preto ju previezli do nemocnice na bratislavských Kramároch, odkiaľ ju v&nbsp;stabilizovanom stave presunuli späť na spomínanú geriatriu.

Vzhľadom na mozgovú príhodu, ktorá ju postihla, si jej stav vyžadoval nepretržitú, 24-hodinovú starostlivosť a&nbsp;je prekvapivé, že keď jej synovec Miroslav obehol všetky možné seniorské zariadenia, miesto pre herečku a&nbsp;známu astrologičku sa mu zohnať nepodarilo. „Bolo to veľmi náročné obdobie a&nbsp;navždy budem vďačný vtedajšiemu primátorovi Bratislavy Andrejovi Ďurkovskému, ktorý mi pomohol umiestniť tetu do centra na bratislavských Kramároch, kde zotrvala bezvládna až do konca svojho života,“ vyjadril sa po dlhých rokoch vlani na krste diela novinárky Mariky Eisler Studeničovej, ktorá krehkej a&nbsp;zaujímavej žene venovala svoju tretiu knihu s&nbsp;názvom Pondelky s&nbsp;Vilmou.

Keď sa synovcovi po peripetiách konečne podarilo umiestniť tetu v&nbsp;centre pre seniorov, čakali ho ďalšie problémy. Umelkyni sa na tom mieste nepáčilo, ale horšie bolo to, že ju začali navštevovať rôzni zvláštni ľudia. „Spočiatku chodili všelijakí ľudia, aj dobrí, aj zlí. Dokonca dostala ponuku na sobáš, čo bola od toho chlapa, ktorého nebudem menovať, priam nehanebnosť. Jednoznačne sa takto chcel zmocniť jej domu. Našťastie aj keď sa teta pohybovať príliš nemohla, hlava jej fungovala a&nbsp;dala si vysvetliť, že dotyčný je len vypočítavec, ktorý ju chce pripraviť o&nbsp;majetok. Zašlo to tak ďaleko, že som naňho podal trestné oznámenie, lebo obťažoval nielen tetu Vilmu, ale aj moju rodinu. Napokon som to vyriešil tak, že som napísal zoznam ľudí, ktorí tam za ňou mohli chodiť,“ uviedol Miroslav Dudáš v&nbsp;rozhovore pre Nový Čas Nedeľa s&nbsp;tým, že jeho teta bola výnimočná žena, s&nbsp;ktorou už ako dieťa prežil mnoho zaujímavých zážitkov.

Ktorých hercov postihol osud v ústraní sa dočítate na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Elo Romančík sa celý život riadil jednou múdrosťou –&nbsp;užitočne a&nbsp;dôstojne využiť čas, ktorý nám život ponúka. Keďže bol posledné roky pred odchodom na večný odpočinok izolovaný od okolitého sveta, s&nbsp;nadšením maľoval a&nbsp;fotografoval. Ale neskôr sa pre ischemickú chorobu srdca musel rozlúčiť aj so všetkými záľubami. V&nbsp;posledných rokoch pred smrťou žil dokonca ukrytý pred zrakmi verejnosti. Bol totiž pripútaný na lôžko a&nbsp;nevládal chodiť. Niekoľko rokov sa o&nbsp;neho starala jeho tretia manželka Zlatica. Vzťahy so zvyškom rodiny obmedzil. Ukrytý pred okolím trávil čas za múrmi skromného bratislavského príbytku. Pri posteli mal odložený kúsok papiera s&nbsp;telefónnym číslom na záchrannú službu. Pre istotu.

„Odstrihol sa od sveta a&nbsp;nechcel ani veľmi komunikovať. A&nbsp;keď, tak len telefonicky. Bol to veľmi dobrý človek, len na rozdiel odo mňa nemal šťastie na ženy. Vyberal si divošky. To, že bol trikrát ženatý, nič neznamenalo, nebol záletník, ale veľmi seriózny pán,“ ozrejmil jeho zať, dnes už takisto nebohý Dušan Kaprálik (†75). Herec bol síce imobilný, no hlava mu fungovala výborne. „Rád by som ešte sedel v&nbsp;hľadisku divadla, ale kým by som sa tam dostal, to by bolo utrpenie, aj pre iných. Rád by som si ešte s&nbsp;Lacom Chudíkom posedel v&nbsp;šatni,“ povedal Elo Romančík v&nbsp;jednom zo svojich posledných rozhovorov. Patril k&nbsp;zlatej generácii hercov, ktorú diváci zbožňovali.

Žiaľ, tým, že pre chorobu bol nútený ukončiť svoju hereckú kariéru, postupne sa vytrácal aj z&nbsp;povedomia ľudí. Jeho syn Ivan Romančík (73) ho však v&nbsp;rôznych rozhovoroch nikdy nezabudol spomenúť. „Veľmi rád by som otcovi pomohol, ale neviem ako. Chcel by som ho nejako pripomenúť spoločnosti. Asi by si zaslúžil nejaký skvelý medailón,“ povedal pred rokmi. Medailónu sa, bohužiaľ, nedočkal. Zomrel dva mesiace pred svojou deväťdesiatkou.

Osud v&nbsp;ústraní postihol aj herca Ivana Krivosudského, ktorý sa v&nbsp;pokročilom veku oženil s&nbsp;garderobierkou z&nbsp;divadla Annou, mladšou o&nbsp;35 rokov. Dvojica sa vzala v&nbsp;roku 1996, keď mal herec na krku takmer sedemdesiatku a&nbsp;Anna už bola tehotná. Ich vzťah pritom nebol ideálny. Kedysi plne vyťaženého herca trápilo, že pracovné ponuky neprichádzajú. Frustrácia sa u&nbsp;neho striedala s&nbsp;postupnou zatrpknutosťou. Vzpruhou pre starnúceho herca mal byť jeho najmladší syn Michal (26), ktorého priviedla na svet práve jeho manželka Anna. Vďaka Michalovi začal mať hercov život opäť zmysel. Starobu si nepripúšťal, hoci ho okrem celoživotnej cukrovky trápili ďalšie zdravotné problémy. Ako však syn rástol, medzi manželmi sa začali prehlbovať nezhody. Herec preto trávil veľa času na svojej chate na Pezinskej Babe. Trojčlennú rodinu s&nbsp;rastúcim dieťaťom trápili aj čoraz vážnejšie finančné problémy. Hercov dôchodok nestačil ani na zaplatenie účtov za domácnosť. Všetko musela ťahať manželka a&nbsp;vo výraznej miere rodine pomáhala švagriná Mária Králová, známa bratislavská psychiatrička. Herec v&nbsp;pokročilom veku a&nbsp;s&nbsp;podlomeným zdravím sa už skrátka o&nbsp;rodinu nedokázal postarať tak, ako by chcel.

Vzťah s&nbsp;Annou sa mu postupne začal rozpadať. Údajne za tým boli aj jej dlhodobé psychické problémy. K&nbsp;tomu syn v&nbsp;puberte, ktorý pravidelne utekal z&nbsp;domu. Nečudo, že Ivan Krivosudský sa v&nbsp;roku 2009 napokon rozviedol. Pre 82-ročného herca bola táto udalosť veľkou ranou. Sám si už netrúfal starať sa o&nbsp;dospievajúceho syna. „Nakúpiť, navariť by som ešte vedel. Ale učenie a&nbsp;starostlivosť o&nbsp;syna, to už ja nezvládam,“ povedal. Jeho manželka mala zdravotné problémy, preto súd chlapca zveril do opatery hercovej švagrinej Márie. On trávil čas v&nbsp;ústraní na chate a&nbsp;neskôr v&nbsp;ústave pre seniorov. Pre cukrovku mal problém s&nbsp;rovnováhou, neskôr sa k&nbsp;tomu pridala rakovina pažeráka. Podstúpil ožarovanie, chemoterapiu. Liečba ho natoľko vyčerpala, až skončil na invalidnom vozíku. Zomrel koncom roka 2010 v&nbsp;trnavskej nemocnici. Výborného umelca doslova prevalcoval zložitý súkromný život.

Komu našťastie pomohli kamaráti? Čítajte na ďalšej strane &gt;&gt;&gt;

Život Paľa Mikulíka sa značne skomplikoval v&nbsp;roku 1993 v&nbsp;jednom z&nbsp;košických hotelov, kde ho vo výťahu postihla náh­la mozgová príhoda. Skončil preto na vozíku a&nbsp;ešte smutnejšie je to, že pre naštrbené rodinné vzťahy by bol ostal celkom sám. Našťastie pomohli mu priatelia. Jeho žiak Juraj Benčík (55) mu zariadil všetko potrebné okolo rozvodu. „Celý majetok, ktorý mal –&nbsp;byt aj chatu, nechal rodine, teda synom. Odišiel bez všetkého,“ povedal na margo konca jeho manželstva dlhoročný kamarát Ľubo Roman (†77), ktorý Paľovi aj vďaka iniciatíve Milana Čorbu (†72) a&nbsp;Milky Vášáryovej (81) poskytol bývanie v&nbsp;jednom z&nbsp;krídel zrekonštruovaného historického hostinca Leberfinger. Pavol Mikulík tam mal zabezpečené nielen bezplatné bezbariérové bývanie a&nbsp;stravu, ale aj oblečenie od Romanových neviest, ktoré mali obchody s&nbsp;odevmi. „Často sme sa smiali, lebo Paľko vravel, že ako jediný žije v&nbsp;komunizme –&nbsp;nepotreboval totiž peniaze,“ priznal pred rokmi jeho celoživotný a&nbsp;dnes už takisto nebohý kamarát.

„Pomoc, ktorú som mu poskytol, by však nemala spochybňovať jeho rodinu, deti. Jeho deti v&nbsp;tom čase začínali a&nbsp;nemali tie možnosti, ktoré som mal ja. A&nbsp;keď­že ich mám, s&nbsp;otvoreným srdcom som mu ich dal. Preto som pre neho vytvoril priestor, aby tu mohol samostatne existovať.“ Mnohí Mikulíkovi známi neskôr usúdili, že práve odbremenenie blízkej rodiny od náročnej dennej starostlivosti o&nbsp;herca prispelo k&nbsp;tomu, že ich vzájomné vzťahy sa napokon zlepšili. Pavlovi Mikulíkovi veľmi pomohol aj brat režisér Peter Mikulík (82) s&nbsp;manželkou herečkou Zuzanou Kocúrikovou (74). „Už keď bol postihnutý, našli sme takú hru, kde bol hlavný hrdina na vozíku a&nbsp;celá rodina okolo neho fungovala,“ povedal Peter, vďaka ktorému sa Pavol opäť mohol ocitnúť na divadelných doskách.

Krásne sa k&nbsp;nemu zachovali aj jeho ďalší bývalí študenti z&nbsp;Vysokej školy múzických umení, ktorým ešte ako zdravý v&nbsp;škole venoval veľký kus svojej tvorivej práce. Ako je známe, posledné roky umelec prežil u&nbsp;svojho mecenáša, ako médiá v&nbsp;tom čase označovali Ľuba Romana. Z&nbsp;jeho reštaurácie to mal cez Sad Janka Kráľa len na skok do blízkeho nákupného centra, kde si rád doprial obľúbenú kávičku. Zašiel aj na VŠMU, kde sa stretával so žiakmi. Tvrdil, že sa necíti osamelo, a&nbsp;vážil si každého, kto ho prišiel pozrieť, kto nezabudol. V&nbsp;roku 2005 mu lekári museli amputovať nohu pre gangrénu z&nbsp;postupujúcej cukrovky. Nasledujúce dva roky života na tom bol zdravotne zle. Najťažšie chvíle nastali dva týždne pred smrťou, keď umelec doslova bojoval o&nbsp;život. Stál pri ňom brat Peter s&nbsp;manželkou Zuzanou aj dobrý priateľ Ľubo Roman. Hoci po amputácii nohy sa zdravotne pozviechal, srdcový infarkt ho dostal na ARO. „Tri dni bol v&nbsp;bezvedomí. Bol veľmi slabý a&nbsp;museli ho držať v&nbsp;umelom spánku. Lekári nás upozorňovali, že to nevyzerá dobre a&nbsp;ďalší infarkt by už nemusel prežiť. A&nbsp;on ten ďalší infarkt dostal,“ povedal pred rokmi Ľubo Roman. Herec zomrel koncom roka 2007 v&nbsp;bratislavskej nemocnici na zlyhanie srdca.

Ktorí umelci skončili nechcení? Čítajte ďalej &gt;&gt;&gt;

Karol Machata žil divadlom a&nbsp;inú prácu si predstaviť nevedel. Veľkého herca s&nbsp;nezabudnuteľným hlasom si dobre pamätá viacero slovenských generácií. Stal sa legendou Činohry Slovenského národného divadla, kde odohral desiatky predstavení. Posledné roky pred smrťou mohli diváci jeho herecké majstrovstvo obdivovať už len vďaka televízii, a&nbsp;to v&nbsp;starších filmoch, inscenáciách a&nbsp;reláciách. Dávnejšie sa totiž rozhodol stiahnuť do ústrania. Vzťahy v&nbsp;SND sa po revolúcii výrazne zmenili a&nbsp;nielen on, ale ani mnohí iní výrazní herci nedostávali herecké príležitosti ako kedysi. Aby toho nebolo málo, jeho život veľmi poznačila nečakaná smrť mladšieho syna Stacha (†45), ktorý zomrel na pľúcnu embóliu. 

Tragédia následne ovplyvnila zvyšok Machatovho života. Manželka od žiaľu ochorela a&nbsp;on sa rozhodol dať v&nbsp;divadle výpoveď. V&nbsp;poslednom rozhovore na túto tému uviedol: „Neodchádzal som z&nbsp;divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a&nbsp;tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V&nbsp;divadelnej šatni som bol s&nbsp;Pištom Kvietikom (89) a&nbsp;už dávnejšie sme si hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A&nbsp;keď z&nbsp;divadla odišla aj Zdena Gruberová (†83), povedal som si, že aj ja odídem. Navyše v&nbsp;súkromí som vtedy prežíval ťažké chvíle,“ vyznal sa úprimne. Divadelné dosky i&nbsp;kamery opustil v&nbsp;roku 1998 po päťdesiatich rokoch mimoriadne úspešnej kariéry. Odvtedy až do svojej smrti v&nbsp;máji 2016 žil v&nbsp;ústraní a&nbsp;slušne odmietal ponuky na nakrúcanie od filmárov i&nbsp;na rozhovory od novinárov. Po manželkinej smrti sa na sklonku života odsťahoval z&nbsp;Bratislavy a&nbsp;žil u&nbsp;syna v&nbsp;Modre.

Predčasne z&nbsp;divadla odišla aj ďalšia herecká legenda Jozef Kroner. Keď opúšťal našu prvú scénu, bol pri plnej sile s&nbsp;mnohými skúsenosťami, ktoré mohol pokojne zúročiť v&nbsp;mnohých postavách. Žiaľ, umelcovi sa na divadelných doskách SND dostalo málo pozornosti. Ťažko sa zmieroval s&nbsp;tým, že ho za posledné dve sezóny v&nbsp;divadle neobsadili. Veľmi si túžil zahrať v&nbsp;inscenácii Stará dobrá kapela, no v&nbsp;Hubačovej hre pre neho režisér Pavol Haspra postavu nemal. Pošuškávalo sa, že je za tým závisť a&nbsp;neprajnosť niektorých kolegov. 

Práve preto sa v&nbsp;šesťdesiatke rozhodol odísť do dôchodku. Vo svojej výpovedi napísal: „Pri všetkej skromnosti, dovolím si tvrdiť, že by sa pre mňa, herca na vrchole tvorivých síl a&nbsp;plného chuti pracovať, našla primeraná rola. Dúfal som márne.“

Po tomto kroku sa spoľahol na to, že na dôchodku ho zachráni film. „Zabuchol som dvere na divadle a&nbsp;myslel som si, že budem nakrúcať. Lenže tresk‑plesk, o&nbsp;pár rokov prestal slovenský film existovať a&nbsp;ja som ostal v&nbsp;čudnom vákuu,“ uviedol neskôr. Filmografiu uzatvoril v&nbsp;roku 1996 televíznym filmom režiséra Jara Riháka Smutný valčík. Zahral si starého fotografa, ktorý už nedokáže ani zaostriť. Ku koncu života sa čoraz viac uzatváral pred svetom. Nesúhlasil s&nbsp;vtedajšou politickou situáciou, zhoršovalo sa mu zdravie, ale vždy ho potešilo, keď mu niektorý z&nbsp;divákov vyjadril sympatie. Zomrel vo veku 74 rokov na rakovinu pľúc.

V&nbsp;chorobách aj zlej finančnej situácii sa ocitli hneď niekoľkí hereckí velikáni. Viac sa dozviete na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Herec žil posledných 29&nbsp;rokov z&nbsp;veľmi skromného dôchodku, hoci kedysi šéfoval Divadlu Andreja Bagara v&nbsp;Nitre aj bratislavskej Novej scéne. „Dostával len niečo vyše 300&nbsp;eur, ale peniaze boli pre neho len obeživo a&nbsp;na skromný život sa nikdy nesťažoval. Vždy hovorieval, aby sme veci brali športovo,“ uviedla v&nbsp;minulosti jeho manželka. Trápila ho dlhodobá choroba, ktorej napokon podľahol koncom roka 2012.

Po odchode do dôchodku herec veľa pracovných príležitostí nemal. Sem-tam ho zavolali niečo si zahrať na Novú scénu alebo do dabingu, aby si k&nbsp;žobráckemu dôchodku privyrobil. Jeho situácia sa však výrazne zhoršila, keď dom na bratislavskej Kolibe, ktorý sám postavil, prepísal na syna. Potom žil dva roky v&nbsp;byte na Svätoplukovej ulici, ale ten neskôr údajne skončil v&nbsp;rukách exekútora. Tým bol ortieľ nad staručkým hercom vynesený: zostal na mizine a&nbsp;často bol odkázaný požičať si na živobytie od bývalých kolegov. Podľa zdroja z&nbsp;hercovho okolia Eduard Bindas dožíval „zabudnutý v&nbsp;garáži svojej vily na Kolibe“.

Do poslednej chvíle pred blízkymi tajil, že má vážne zdravotné problémy. Hoci ho o&nbsp;sily oberala málokrvnosť, na divadelných doskách sa prekonával. Podľa hereckých kolegov Milan Kiš neraz hrával aj vo veľkých bolestiach. Lenže začiatkom roka 2007 sa jeho stav rapídne zhoršil. Mal silné bolesti žalúdka, triašky. Lekári v&nbsp;nitrianskej nemocnici mu už nedokázali pomôcť, po dvoch týždňoch hospitalizácie zomrel.

Smutné konce hviezd: Náš život robili krajším, ich odchod z tohto sveta však bol bolestivý

redakcia

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Legendárne hlásateľky krstili svoju knihu: Ako dnes vyzerajú?

Výber pre vás

Smutné konce hviezd: Náš život robili krajším, ich odchod z tohto sveta však bol bolestivý

redakcia

Súvisiace články

Nezhody medzi elánistami a rodinou? Po smrti VAŠA PATEJDLA (†68) zostali napäté vzťahy

Zabudnutá diva? Smutné priznanie manžela jedinečnej Jany Kocianovej päť rokov po jej smrti

Už netúžim bojovať: Prečo vyťažená moderátorka Alena Heribanová potrebuje spomaliť?

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Legendárne hlásateľky krstili svoju knihu: Ako dnes vyzerajú?

Výber pre vás