Zabudnutá diva? Smutné priznanie manžela jedinečnej speváčky Jany Kocianovej (†72) päť rokov po jej smrti

Jana Kocianová deti milovala! Prečo sa ich dobrovoľne rozhodla vzdať?

 Lepšie to povedať nemohol! Kocianová bojovala s rakovinou a takto jej lekár dodal optimizmus

Jana Homolová

Jane Kocianovej bola umelecká dráha doslova súdená. Disponovala hlasom, akých bolo v&nbsp;našich končinách málo, navyše inklinovala k&nbsp;soulu, džezu, bluesu, ku gospelu, preto sa nemožno čudovať, že svojimi výkonmi začiatkom 70.&nbsp;rokov ohurovala na pódiách v&nbsp;západnom Nemecku s&nbsp;Orchestrom Jerryho Schejbala. Po návrate domov, konkrétne v&nbsp;roku 1973, sa stala vokalistkou Karla Gotta (†80), aj&nbsp;to len na dva roky, pretože z&nbsp;hudobnej a&nbsp;interpretačnej stránky mala jednoznačne na viac.

V&nbsp;tom čase ju navyše späť z&nbsp;Prahy domov na Slovensko priviedla láska. „Bol tu môj muž, takže ma domov ťahalo srdce. Chcel pomôcť v&nbsp;mojej robote. Bolo to príjemné spletenie lásky a&nbsp;práce dohromady,“ priznala Jana na margo vtedy ešte priateľa hudobníka Josefa Škvařila, s&nbsp;ktorým prežila 46&nbsp;rokov spoločného života. Joži, ako ho v&nbsp;súkromí oslovovala, roky starostlivo dozeral na jej kariéru. „Sme veľmi rozdielne typy,“ hovorievala pre médiá, keď si od nej novinári pýtali recept na šťastný vzťah. Následne vždy dodala: „Ale v&nbsp;zásadných životných veciach sa zhodneme. On je taký kovboj v&nbsp;kockovanej košeli a&nbsp;v&nbsp;čižmách. Ja som temperamentná, rýchla. Keď sa ráno zobudím, už mám zapnuté všetky senzory v&nbsp;hlave a&nbsp;presne viem, čo dnes musím urobiť a&nbsp;stihnúť. On je pokojný, taký stoik. Úplne rozdielne šoférujeme: on rozvážne a&nbsp;pomaly, ja si stíham popri jazdení aj nalíčiť pery,“ opísala nám v&nbsp;rozhovore, ktorý vznikol pri príležitosti jej sedemdesiatych narodenín, dynamiku ich ukážkového vzťahu.

Napriek vybudovanému zázemiu dvojica nikdy nemala deti, no táto téma speváčku vždy dokázala spontánne rozžiariť. Deti totiž milovala, aj keď sa ich dobrovoľne rozhodla vzdať. V&nbsp;našom poslednom publikovanom rozhovore zdôraznila, že verejnosť by za tým rozhodne nemala hľadať vypočítavosť, ale skôr jej veľký zmysel pre zodpovednosť. „Ako mladej mi materstvo nič nehovorilo a&nbsp;neskôr už naň bolo neskoro. Bilo sa so spevom. Bolo by odo mňa veľmi nezodpovedné mať dieťa, dať ho na dlhšie k&nbsp;rodičom, aby som mohla spievať. A&nbsp;vlastne v&nbsp;tých mladých rokoch sa ani nedalo vytvoriť s&nbsp;niekým natoľko stabilný pár, aby sme sa stali rodičmi, stále som bola na cestách, spievala,“ uviedla veci na pravú mieru. Práve preto, že sa matkou nikdy nestala, žila v&nbsp;obrovskej úcte k&nbsp;ženám, ktorým sa podarilo vychovať deti a&nbsp;zároveň si vybudovať kariéru. „Podľa mňa takéto matky naša spoločnosť stále nevie doceniť. Úctu si zaslúžia aj tí ľudia, ktorí síce nemajú deti, vedia však v&nbsp;pravý čas zasiahnuť a&nbsp;pomôcť iným rodinám,“ zamýšľala sa.

Pochmúrne myšlienky jej celý život pomáhal zahnať životný maják a&nbsp;manžel v&nbsp;jednom. Dvojica si vzájomne bola veľkou&nbsp;psychickou oporou. Keď speváčke na konci roka 2013 pri preventívnej prehliadke diagnostikovali rakovinu prsníka, práve Josef jej všemožne pomáhal zvládať ťažké dni. Aj vďaka nemu sa postavila k&nbsp;chorobe čelom. „Zo slova nádor netreba robiť väčšieho strašiaka, než v&nbsp;skutočnosti je,“ povedala rázne krátko po odhalení onkologického nálezu. „Keď som odchádzala z&nbsp;ambulancie od pána doktora, ktorý mi pomohol nielen skalpelom, ale aj darovaním optimizmu, povedal: ‚A&nbsp;zahoďte svoje starosti!‘ Spomenul si na moju pesničku,“ potešila sa umelkyňa, ktorá odmietala ľútosť a&nbsp;namiesto toho ešte viac stála o&nbsp;spievanie, koncertovanie a&nbsp;stretnutia s&nbsp;fanúšikmi.

Paradoxné pritom je, že pre vekový rozdiel a&nbsp;manželove dávne zdravotné problémy speváčka kedysi žila v&nbsp;obave, že známy bubeník z&nbsp;tohto sveta odíde skôr než ona a&nbsp;nechá ju tu samu. Osud to napokon zariadil inak a&nbsp;s&nbsp;nečakanou stratou životného partnera sa nemusela vyrovnávať Janka, ale práve hudobník Josef Škvařil.

Bez milovanej manželky žije už päť rokov, práve preto sme zisťovali, ako sa vyrovnal s&nbsp;jej odchodom a&nbsp;ako žije. „Viete, teraz sa zdržiavam na našej chalupe v&nbsp;Harmónii. Je to tu úžasné. Vzduch, ale aj prechádzky v&nbsp;lese pomedzi stromy sú úplne iné, ako keď sa prechádzam po betóne. Obzvlášť v&nbsp;lete je to super, hoci tu býva veľa turistov, no dá sa im vyhnúť.“

Keď sme Josefa oslovili pred dvomi rokmi, keď sa po dvojročnom snažení podarilo v&nbsp;manželkinom rodnom meste premenovať Základnú umeleckú školu Šaštín-Stráže na ZUŠ Jany Kocianovej, priznal nám, že ho stále trápi samota. Ako je to teraz? „Našťastie mám tu dobrých susedov a&nbsp;zároveň sám pre seba si viem vždy vymyslieť nejaký program. Čítam knižky, študujem… To je výhoda, keď je človek starý, lebo keď sa niečo naučí, zajtra sa to môže učiť odznova. Vďaka tomu mám stále život plný prekvapení a&nbsp;nových informácií. Zároveň mám psíka, kvôli ktorému nemôžem úplne upadnúť. On potrebuje prechádzky, takže aj keď sa mi občas na špacír nechce ísť, musím. A&nbsp;keby som bol bez havina, nikam by som nešiel. Vďaka tomu ostávam v&nbsp;kondícii. Mám aj priateľov a&nbsp;pravidelne ma chodí pozrieť dcéra z&nbsp;prvého manželstva, takže nie som sám,“ zhodnotil.

Okrem psíka ho pri sile udržiava aj záhradka na chalupe. „Keď vidím, koľko práce ma v&nbsp;nej ešte čaká, hovorím si, že asi mám pred sebou ešte veľmi dlhú budúcnosť. Viete, stane sa mi, že si naplánujem, čo všetko v&nbsp;daný deň spravím, ale potom na to zabudnem a&nbsp;spomeniem si na to až nasledujúci deň, čiže mám motiváciu stále niečo robiť. Nerobím si však plány na desať ani dva­dsať rokov dopredu, lebo človek nikdy nevie. Plánovať si, že napríklad prejdem pešo okolo sveta a&nbsp;možno nebudú topánky alebo bohvie…“ opísal nám s&nbsp;humorom sebe vlastným. A&nbsp;práve ten dôchodcovi pomáha prekonať aj ťažké časy.

Zatiaľ sa mu to darí, i&nbsp;keď v&nbsp;hladine istého napätia ho pravidelne udržiava verejné dianie. „Občas ma to dokonca vypudí zo stoličky, ale vo všeobecnosti sa na všetko okolo seba snažím pozerať s&nbsp;nadhľadom, akoby z&nbsp;lietadla, lebo si neviem predstaviť, aby som sa do niektorých situácií, ktoré sa u&nbsp;nás dejú, vžil. To, čo aktuálne žijeme, mi občas pripadá až príliš absurdné. Preto je potrebné brať veci s&nbsp;humorom. Navyše je zbytočné proti tomu bojovať. Odporúčam, ak už bojovať, tak jedine sám so sebou, lebo taký boj aspoň niekam vedie. Inak je to o&nbsp;ničom,“ zamyslel sa.

Nedávne voľby však absolvoval. „Hanba by ma fackovala, keby som nešiel. Niežeby som mal pocit, že práve ja niečo zmením, ale aby nás tu ‚šaškovia‘ ďalšie roky držali v&nbsp;pozore? To nie!“ Vtipkoval niekdajší bubeník, ktorý sa nám v&nbsp;úctyhodnom veku pri zmienke o&nbsp;chorobách posťažoval iba na slabnúci sluch. „Ale to je u&nbsp;bubeníkov bežná vec a&nbsp;zároveň správne, lebo ináč by ohluchli, keby nehluchli. (Smiech.) Pri bubnoch to ani inak nejde.“

Smutné priznanie manžela nájdete na nasledujúcej strane &gt;&gt;&gt;

Keď však pri našom rozhovore prišla reč na milovanú manželku, Josef Škvařil zosmutnel a&nbsp;k&nbsp;výročiu jej odchodu sa nechcel veľmi vyjadrovať. Po rokoch totiž nadobudol pocit, že na veľké osobnosti, ktoré z&nbsp;tohto sveta odišli, začíname v&nbsp;záplave mnohých iných dennodenne servírovaných informácií zabúdať. Nedávno sa ho dotklo, keď mladí ľudia v&nbsp;televízii ani nevedeli povedať, kto Jana Kocianová bola. „Viete, dnešní mladí ľudia už o&nbsp;nej nevedia. Je to smutné a&nbsp;aj v&nbsp;tejto súvislosti mám pocit, že je zbytočné čokoľvek o&nbsp;nej hovoriť, veď všetko už bolo povedané. A&nbsp;čo nebolo, je obsiahnuté v&nbsp;knižke Mariky Studeničovej. S&nbsp;Jankou vyšli desiatky rozhovorov a&nbsp;ja nechcem dookola opakovať to, čo už bolo povedané alebo napísané. Je to minulosť. A&nbsp;je to aj smutné, pre mňa boľavé, ale už to nechcem privolávať späť,“ vyznal sa úprimne.

Nijako výnimočne neberie ani to, že bez manželky žije už päť rokov. Umelkyňu si totiž nepripomína len v&nbsp;čase výročia jej smrti. „Tento rok som napríklad ani počas výročia nebol za ňou na cintoríne, lebo som na spomínanej chalupe a&nbsp;momentálne nemám auto. Požičal som ho dcére, ktorá ho potrebovala. Osobne tieto výročia neberiem ako dôležité alebo niečím výnimočné. Na cintorín skočím vždy, keď som v&nbsp;Bratislave, bez ohľadu na to, či je alebo nie je výročie. Výročia naozaj neriešim. To je len niečo formálne a&nbsp;ja formality nemám rád,“ ozrejmil nám. Okrem toho nám pripomenul, že fotografiu nebohej manželky má pri sebe stále.

„Jankinu fotku mám aj v&nbsp;Bratislave, aj na chalupe. Nechcem povedať, že je vystavená na nejakom oltáriku, skôr je to taký kútik, kde ju mám položenú. Dokonca sa s&nbsp;ňou aj porozprávam. Poviem jej všetko, čo mám na srdci, čo som zažil, čo ma trápi… Viete, výhoda je, že mi nevynadá a&nbsp;nepovie, že trepem hlúposti,“ uzavrel položartom, no fakt je, že manželka mu nesmierne chýba. Jej umenie a&nbsp;osobnosť chýbajú aj vo verejnom priestore. Po ľuďoch ako ona tu ostáva prázdno, o&nbsp;to viac by sme si ju (ich) mali neustále pripomínať.

Zabudnutá diva? Smutné priznanie manžela jedinečnej Jany Kocianovej päť rokov po jej smrti

Jana Homolová

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Legendárne hlásateľky krstili svoju knihu: Ako dnes vyzerajú?

Výber pre vás

Zabudnutá diva? Smutné priznanie manžela jedinečnej Jany Kocianovej päť rokov po jej smrti

Jana Homolová

Súvisiace články

Pečie celé Slovensko ja späť! Najmladší finalista má len 17 a piecť bude aj vodička autobusu

Otvorene o menopauze: Overené rady GIZKY OŇOVEJ, ako zachrániť vychladnuté vzťahy

Vyznanie: Zuzana Šebová odkrýva pocity. Ako im to s Michalom Kubovčíkom v súkromí funguje?

Rázne slová ADELY VINCZEOVEJ: Dary sú metla ľudstva. Prečo mi musí stále niekto niečo nosiť?

Plus TV

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Legendárne hlásateľky krstili svoju knihu: Ako dnes vyzerajú?

Výber pre vás