Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Dnes vás ľudia poznajú z&nbsp;relácie Na hrane. Začínali ste však ako redaktorka spravodajstva. Pamätáte si na svoju prvú reportáž v&nbsp;televízii Joj?

Vyrábala som ju spolu s&nbsp;kolegami a&nbsp;bola to reportáž o&nbsp;požiari v&nbsp;obchodnom centre v&nbsp;bratislavskej Dúbravke. Bolo to presne v&nbsp;novembri 2002, až sa to hanbím povedať. (Smiech.)

Takže už máte za sebou 20&nbsp;rokov práce v&nbsp;televízii.

S&nbsp;krátkou prestávkou počas materskej dovolenky. V&nbsp;roku 2016 som sa však vrátila do terénu, no v&nbsp;momente, keď som začala moderovať Na hrane, som to už nevedela skĺbiť.

Vždy ste sa venovali najmä politickým témam aj ako redaktorka.

Snažila som sa presadiť medzi staršími a&nbsp;skúsenejšími kolegami. Začala som študovať žurnalistiku s&nbsp;tým, že chcem byť politickou redaktorkou, a&nbsp;nedala som sa odhovoriť. (Úsmev.)

Mali ste nejaký vzor? Politickým reláciám sa dlho venovala Zlatica Puškárová alebo jej predchodca Daniel Krajcer.

Chcela som byť ako Dano Krajcer, vždy sa mi páčilo, ako moderoval. Ako mladá novinárka som si hovorila, že by som chcela mať svoju politickú reláciu. Na hrane som začala moderovať v&nbsp;okamihu, keď som si myslela, že sa mi to už nikdy v&nbsp;živote nepodarí.

Áno. Som moderátorka aj dramaturgička zároveň, čiže pripravujem reláciu. Mám úplný dohľad nad obsahom. Samozrejme, radím sa, ak potrebujem niečo vedieť alebo mať iný pohľad na vec, so svojím šéfredaktorom alebo skúsenými ľuďmi, aby to bolo čo najlepšie. Chcem na sebe pracovať, lebo najhoršie pre politického moderátora je, keď zastane v&nbsp;tom nejakom momente, keď si povie: Ja to už robiť viem a&nbsp;stačí mi veci zľahka sledovať. Nie, je to nekonečná, neustála práca. Dennodenné čítanie materiálov, práca na sebe. Nemôžete ujsť informáciám, ktoré v&nbsp;tomto svete prúdia. Vy ich musíte zachytiť, aby ste neboli nepripravení. Stále mám pocit, akoby som bola na maturite alebo na štátniciach, že by som ešte potrebovala jednu hodinu na prípravu. (Úsmev.)

Takže máte aj stres, že vás môže niektorý z&nbsp;politikov „nachytať“?

Stres je vždy a&nbsp;nachytaniu sa nie vždy dá vyhnúť. Svojich respondentov, teda hostí, poznám. To sú politici, ktorí sa roky pohybujú v&nbsp;tomto prostredí. Samozrejme, sledujem každú ich tlačovú konferenciu, každý ich výstup, čiže očakávam nejaký typ prejavu. Niekedy prídu s&nbsp;úplným prekvapením, preto sa snažím byť pripravená na témy, ktoré môžu otvoriť.

Bolo to asi vtedy, keď sa hodinu pred vysielaním zverejnila zmluva o&nbsp;nákupe Sputnika a&nbsp;mne mal prísť do relácie predseda vlády. Bola to niekoľkostranová odborná medicínska správa písaná právnickou angličtinou, kde som len tápala v&nbsp;tom, čo mám vlastne hľadať a&nbsp;čo môže byť to polemické, na čo sa treba premiéra opýtať.

Politici vás už poznali dlhé obdobie práve z&nbsp;parlamentu, odkiaľ ste pripravovali reportáže. Myslíte si, že vám to vo vzťahoch s&nbsp;nimi pomohlo?

Dovolím si tvrdiť, že je to istá miera rešpektu. Mnohí z&nbsp;nich sú v&nbsp;politike tak dlho ako ja, mnohí dokonca kratšie, ako som ja v&nbsp;žurnalistike. Skúsenosti a&nbsp;to, že som nebola novým človekom v&nbsp;tomto prostredí, mi určite pomohlo aj v&nbsp;očiach politikov.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

AKO TO VYZERÁ POČAS NAKRÚCANIA RELÁCIE? ZÁBERY NÁJDETE V GALÉRII

Má to žena pri moderovaní politickej relácie ťažšie než muž?

Veľmi to závisí od naturelu. Ja sa mnohým ľuďom zdám protivná a&nbsp;asertívna. Ale človek sa naučí byť otrlý, pretože politik na vás nesmie vidieť, že pred ním máte prehnaný rešpekt. Novinár by mal cítiť nejaký rešpekt pred politikom ako pred človekom, ale rozhodne by sa ho nemal báť. Ten rešpekt by nemal byť prehnaný v&nbsp;zmysle adorácie toho-ktorého politika. Ten to totiž môže vycítiť a&nbsp;zneužiť. V&nbsp;tomto zmysle si nemyslím, že som na tom horšie ako mužskí kolegovia.

Predpokladám, že o&nbsp;konkrétnych menách nebudete hovoriť, ale máte pocit, že vás niektorí politici „nemusia“ a&nbsp;tak sa k&nbsp;vám aj správajú?

Som presvedčená nielen o&nbsp;tom, že ma „nemusia“, ale že ma dokonca niektorí neznášajú. Ale ja som nad to povznesená. Nie každý nám sedí, ale snažím sa byť profesionálna a&nbsp;držím si od nich odstup.

Ten odstup spočíva okrem iného aj v&nbsp;tom, že si s&nbsp;politikmi zásadne netykám. Samozrejme, že sú politici, ktorých človek zažil ešte ako novinár alebo ktorí do politiky prišli z&nbsp;nejakej inej sféry a&nbsp;poznala som ich predtým. Ale v&nbsp;momente, keď sa zasvieti svetlo na kamere a&nbsp;odštartuje reláciu, ako keby išlo všetko bokom. Človek sa snaží sústrediť na argumenty, snaží sa viesť diskusiu. K&nbsp;nikomu sa nesnažíte byť lepší alebo horší. Ste v&nbsp;ringu a&nbsp;v&nbsp;tomto ringu sa bojuje, či vás niekto neznáša, alebo ste mu sympatický. Či ho poznáte lepšie, alebo horšie.

Vy ste v&nbsp;tom ringu rozhodkyňou alebo bojujete s&nbsp;politikmi?

Záleží na tom, či chce politik bojovať so mnou viac ako s&nbsp;tým politickým súperom. Inak by som mala byť rozhodcom a&nbsp;možno nejakým nadhadzovačom loptičiek. To je moderátorova úloha. Ale nesnažím sa s&nbsp;nimi biť, pretože by to bolo o&nbsp;tom, že chcem mať pocit víťazstva. Moja práca je vo vzťahu k&nbsp;divákovi a&nbsp;nie vo vzťahu k&nbsp;politikovi, čiže nemám bojovať, ale zisťovať informácie a&nbsp;postoje pre človeka pred obrazovkou.

Môžeme to jednoducho povedať, že sa snažíte v&nbsp;„ringu“ zastupovať ľud?

Preto sa snažím viesť nie akademickú, ale pragmatickú debatu. Vždy sa snažím zaradiť jednu „chlebovú tému“. Čiže rozprávať sa o&nbsp;cenách potravín, o&nbsp;tom, či ľudia majú ako prežiť zo svojho dôchodku. Pýtam sa aj na to, čo počúvam zo svojho okolia. Všetci máme mamu, svokru, príbuzných a&nbsp;tí často povedia: S&nbsp;týmto som sa stretol, toto je môj problém. Ako je možné, že sa toto nerieši? A&nbsp;to je veľmi dôležité, pretože ide o&nbsp;správy z&nbsp;terénu, to sú informácie od ľudí, ktoré, dovolím si tvrdiť, mnohí politici nemajú, pretože majú bavorákový syndróm.

Mnohí politici prekvapia nielen divákov v&nbsp;štúdiu, ale aj vás. Nedávno si Igor Matovič priniesol mlieko.

To som bola naozaj veľmi prekvapená a&nbsp;mám pocit, že aj prítomný Erik Tomáš. Vôbec som o&nbsp;tom netušila. Mám taký dojem, že I.&nbsp;Matovičovi tú taštičku, v&nbsp;ktorej bolo mlieko, priniesol ochrankár. Uvidela som ju až počas vysielania. To však nebolo prvýkrát, čo ma prekvapil. Nie tak dávno sa začal hrať s&nbsp;mobilom, začal si niečo prezerať a&nbsp;ja som sa ho celkom vážne počas relácie opýtala, či sa s&nbsp;nami nudí alebo to nie je pre neho dostatočne zaujímavé.

Ja si tu niečo pozerám, počúvam vás... Takéto niečo mi povedal. (Smiech.) Bolo to také smutnosmiešne.

Asi máte politikov rozdelených do rôznych kategórií...

Sú ťažkí súperi, na ktorých sa treba pripraviť intenzívnejšie ako na iných, pretože sú vynikajúci rečníci, ale zároveň manipulátori. Najhoršie je, keď politik rozpráva takú tú vatu –&nbsp;ťažko uchopiteľnú. Také tie floskuly –&nbsp;uvidíme, poradíme sa, zvážime... Politik si rozhodne nemôže myslieť, že si to v&nbsp;kresle v&nbsp;štúdiu iba odsedí. Myslím si, že každý politik má byť informovaný, čo sa deje v&nbsp;jeho strane, v&nbsp;parlamente, v&nbsp;spoločnosti, a&nbsp;má prísť pripravený. Nie kvôli mne, ale kvôli divákovi, aby ho neurážal nejasnosťami a&nbsp;vatovými konštrukciami. Sú však aj politici, ktorých prejav je komplikovaný v&nbsp;tom, že ich predchádzajúce vety nie vždy súvisia s&nbsp;tými nasledujúcimi, a&nbsp;potom aj ja rozmýšľam v&nbsp;štúdiu, čo chcel politik povedať.

Vašou úlohou je akési ukočírovanie politikov. Pamätáte si aj na moment, keď ste si s&nbsp;nimi nevedeli dať rady?

Samozrejme, ale možno by bol divák prekvapený, pretože tieto chvíle spravidla nenastávajú pri najsilnejších rečníkoch, ale pri tých slabých s&nbsp;vatovými konštrukciami. Vtedy sa snažím veľmi jasne zopakovať otázku a&nbsp;ten človek sa krúti a&nbsp;skúša to na vás. Je veľmi viditeľné, že sa vyhýba odpovedi. Ale až za trápne považujem to, ako si niektorí politici snažia určiť podmienky. Prídu, iba ak budú diskutovať s&nbsp;tým a&nbsp;s&nbsp;tým. My potom vedieme takú tú pozičnú vojnu, aby politici nemali pocit, že môžu o&nbsp;týchto veciach rozhodovať. To je naša práca. Režírovať si môžu vlastný míting, vlastnú tlačovú konferenciu. Tu sú pozvaní ako hostia. A&nbsp;keď som pozvaný, neprídem v&nbsp;zablatených topánkach a&nbsp;nesadnem si v&nbsp;nich rovno na čistú sedačku a&nbsp;nevytriem si to blato do čistého koberca. A&nbsp;o&nbsp;toto sa mnohí pokúšajú.

Nedávno bola obeťou nechutných vyhrážok moderátorka politickej relácie Marta Jančkárová. Viem, že ste boli v&nbsp;podobnej situácii. Narážam teraz na konflikt s&nbsp;Martinom Daňom.

Mám viacero takýchto skúseností. Spor s&nbsp;týmto „videorobotníkom“ je známy hlavne medzi jeho podporovateľmi. Túto záležitosť riešim policajnou cestou, takže o&nbsp;detailoch nemôžem hovoriť. My ako novinári čelíme rôznym vyhrážkam. Môžem vám ukázať tie z&nbsp;minulého týždňa, ktoré sú veľmi odporné. Toto sú situácie, s&nbsp;ktorými sa človek musí naučiť žiť. Nie je to úplne jednoduché, to sa priznám, boli aj obdobia, keď som mala obavy o&nbsp;bezpečnosť seba i&nbsp;svojich blízkych.

Túto situáciu vnímam od roku 2017 a&nbsp;stupňovala sa. Aj pôsobením Mariána Kočnera tu bola vytvorená veľmi riziková situácia pre novinárov, ktorá vyústila do vraždy Jána Kuciaka. Odvtedy chodíme vypovedať na políciu. Vieme, že sme boli lustrovaní. Z&nbsp;mojich 20&nbsp;rokov v&nbsp;novinárčine považujem tých posledných päť za suverénne najhoršie obdobie z&nbsp;pohľadu bezpečnosti. Dnes sú ľudia schopní prísť a&nbsp;udrieť novinára.

Môžeme hovoriť o&nbsp;skutočnom strachu vo vašom prípade?

Áno. Bola som opakovane na polícii. To sú situácie, keď človek povie: Nájdem si ťa, budeš sama. Viem, kde bývaš... Bojíte sa o&nbsp;seba, ale na druhej strane sa bojíte aj o&nbsp;svoje deti. Nemusí to byť totiž len agresor, psychopat, môže to byť zmätený človek, ktorý urobí v&nbsp;amoku niečo, čo by za normálnych okolností neurobil, pretože ho nejaký politik notoricky hucká proti novinárom. A&nbsp;to je to nebezpečné. Pred niekoľkými rokmi som mala policajnú ochranu. Bolo to po výhražných mailoch, ktoré vo mne vzbudili dôvodnú obavu o&nbsp;život a&nbsp;o&nbsp;mojich blízkych.

Ľudia vás poznajú ako nebojácnu a&nbsp;ostrú moderátorku. V&nbsp;sú­kromí ste však najmä manželka a&nbsp;mama dvoch detí.

Manželovi v&nbsp;práci sem-tam povedia, že to asi doma nemá jednoduché. A&nbsp;je fakt, že ja sa dokážem na rozdiel od iných štruktúrovane hádať. (Smiech.) Ale potom si poviem, že o. k., stop. Nemusím vyrábať a&nbsp;moderovať domáce súboje a&nbsp;človek sa rokmi naučí minimálne jednu vec, že treba veľmi odlišovať domáci priestor od toho pracovného. Naozaj mám zásadu, že doma sa o&nbsp;politike nerozpráva. Manžel mi občas sklamane povie, že sedí na informačnom prameni a&nbsp;o&nbsp;ničom nevie. Ale ja mu sarkasticky odpoviem: Keď chceš niečo vedieť, prečítaj si noviny alebo si pozri správy.

Čo je pre vás psychickým ventilom z&nbsp;toho pracovného kolotoča?

Mám rada svoju chalupu a&nbsp;záhradu. A&nbsp;hlavne to trávenie času s&nbsp;deťmi a&nbsp;manželom. Vždy si hovorím, že sobota by mala byť bez elektroniky a&nbsp;politiky, lebo od nedele do piatka človek žije politikou. (Úsmev.) A&nbsp;milujem ručne robené výrobky, takže keď je nejaký trh s&nbsp;podobnými vecami, tam ma nájdete. A&nbsp;hrady sú moja veľká vášeň. Som bývalá šermiarka, robila som historický šerm.

To už nie. Bola som lepšia herečka ako šermiarka. (Smiech.) Kedysi dávno som na Spišskom hrade dostala cenu ako najlepšia herečka, čo mohlo znamenať, že som bola najhoršia šermiarka. Ale to boli také rozprávkové okamihy. Tam som vlastne spoznala svojho manžela, kvôli nemu som začala šermovať, pretože pôsobil v&nbsp;skupine historického šermu Jago.

Moderovať politickú reláciu je váš splnený sen. Máte ešte nejakú pracovnú métu, ktorú chcete dosiahnuť?

Jedna vec je moderovať a&nbsp;druhá vec je požívať nejakú úctu u&nbsp;kolegov v&nbsp;žurnalistickej brandži. A&nbsp;keď vás považujú za dobrého novinára, to je taká nejaká méta, ktorá je pre mňa dôležitá. Keď vás napríklad pochvália ľudia ako Marián Leško. A&nbsp;mám malý sen, aby ma raz nakreslil Shooty (karikaturista Martin Šútovec, pozn. red.). To by som naozaj chcela. (Smiech.)

Strach Jany DIBÁKOVEJ z vyhrážok: Pre politickú reláciu Na hrane musela mať policajnú ochranu!

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Strach Jany DIBÁKOVEJ z vyhrážok: Pre politickú reláciu Na hrane musela mať policajnú ochranu!

Roman Wesserle

Súvisiace články

Juraj Rizman o vzťahu s prezidentkou Čaputovou: Aké komplikácie musí po jej boku riešiť?

Valéria FRIŠTIK o nakrúcaní PERINBABY 2: Takýto bol Juraj JAKUBISKO (†84) na pľaci!

Tvorca obľúbených relácií Oliver ANDRÁSY otvorene prehovoril: Núkať sa nebudem!

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás