Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Prvú Perinbabu milujú všetky generácie. Je to aj vaša obľúbená rozprávka? Sledovali ste ju ako malé dieťa?

Pamätám si, že som sa niektorých častí ako dieťa bála. (Smiech.) Perinbaba je pre mňa symbolom Vianoc, samozrejme, vždy si ju rada pozriem.

Pán Jakubisko sa po dlhých rokoch rozhodol pre Perinbabu&nbsp;2 a&nbsp;vy ste stvárnili hlavnú postavu Luciu. Hoci príbeh je už iný, vy ste akousi druhou Alžbetkou. Ako ste sa vlastne do pokračovania rozprávky dostali?

Keďže som sa na hereckých konkurzoch nikdy predtým nezúčastnila, ani som ich nevyhľadávala a&nbsp;nevedela som, že sa chystá pokračovanie Perinbaby. Neskôr som sa dozvedela o&nbsp;postave Lucie, ktorú som vo filme stvárňovala, že na ňu hľadali herečku dlhší čas. Na odporúčanie jednej mojej známej ma pozvali na konkurz do Prahy, kde som sa potom ešte viackrát vrátila. Išla som tam s&nbsp;tým, že som od toho veľa neočakávala. Hovorila som si, že za vyskúšanie nič nedám, a&nbsp;akokoľvek to dopadne, bude to určite obohacujúca skúsenosť.

Myslím, že som mala mať na konkurz pripravené dva dialógy. Pamätám si, že som si tie texty celú cestu vo vlaku opakovala a&nbsp;bola som presvedčená, že ich viem spredu aj odzadu. Keď sa však neskôr na konkurze zapla kamera, dostavil sa stres a&nbsp;texty som zabudla. Cítila som sa veľmi trápne a&nbsp;v&nbsp;duchu som si hovorila, prečo som sa tam ja hlúpa vôbec trepala. Pani Deana Jakubisková si ma potom zobrala bokom, pokojne si so mnou texty prešla a&nbsp;už sa mi darilo oveľa lepšie. Myslím, že ma vtedy zachránila, inak by som sa im bola poďakovala a&nbsp;odišla domov.

Bolo tam veľa dievčat na postavu Lucie?

V&nbsp;ten deň ich bolo len zopár. Keď mali kasting ony, pán Jakubisko ma zavolal, aby som si k&nbsp;nemu sadla a&nbsp;sledovala ich. Bola som z&nbsp;ich hereckých skúseností nadšená a&nbsp;tak trošku smutná z&nbsp;toho, že sa ich kvalitám určite nepodobám.

Predpokladám, že si vás vybral priamo pán Jakubisko...

Viete, že ani neviem? Síce je pravda, že mi potom neskôr povedal, že som bola „jeho Lucia“ už od začiatku, no či ho o&nbsp;tom niekto nepresvedčil, neviem.

Aký bol pán Jakubisko počas vášho prvého stretnutia?

Mala som trému, hoci som si myslela, že ju mať nebudem. Pán Jakubisko na mňa od začiatku pôsobil ako veľký odborník v&nbsp;tom, čo robil. Mala som pocit, akoby sa celý kasting pozeral pohľadom kamery. Veľa nechválil, a&nbsp;keď sa mu niekto nepáčil, bolo to vidieť. Mal zmysel pre humor a&nbsp;rád vtipkoval.

Dostali ste hlavnú ženskú rolu a&nbsp;čakalo vás náročné nakrúcanie. S&nbsp;akými pocitmi ste prišli na prvú klapku?

Na jednej strane som sa neskutočne tešila a&nbsp;mala som úsmev od ucha k&nbsp;ucha. Na druhej strane som sa bála, že svojou neskúsenosťou môžem sklamať pána Jakubiska, ktorý vo mňa veril.

Podľa mňa mal vždy jasnú predstavu o&nbsp;tom, ako má daná scéna vyzerať, takže z&nbsp;tohto pohľadu veľmi profesionálna. Obdivovala som, ako bol aj na svoj vek mimoriadne vitálny a&nbsp;všetky tie nakrúcacie dni vydržal aj v&nbsp;náročných podmienkach plný sily od skorého rána do neskorého večera.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE...</strong>

TAKTO SA NAKRÚCALA PERINBABA 2! FOTKY NÁJDETE V GALÉRII

Hovorí sa o&nbsp;ňom, že vždy presne vedel, ako majú daní herci hrať svoje postavy. Vnímali ste to takto aj vy?

Áno, úplne. Podľa mňa mal vizualizáciu celého filmu vždy pred očami. Vedel presne, čo, kedy, kde a&nbsp;ako si predstavuje. K&nbsp;charakteru mojej postavy mi pripomienky veľmi nedával, ale možno to bolo tým, že mi postava Lucie bola veľmi prirodzená, a&nbsp;asi ho práve to aj presvedčilo, aby ma do filmu obsadil.

Nakrúcanie takej veľkej rozprávky muselo byť pre vás zážitkom.

Bolo to vzrušujúce a&nbsp;zároveň náročné. Nakrúcanie som si však veľmi užívala, ale prišli aj dni, keď som bola maximálne unavená a&nbsp;mala som pocit, že už nevládzem. V&nbsp;tom čase som popritom aktívne pracovala ako baletka v&nbsp;SND, na filmovanie som odbiehala, kedy sa mi dalo, a&nbsp;k&nbsp;tomu som ešte mala dennú formu štúdia na vysokej škole. Nebolo to ľahké, no v&nbsp;žiadnom prípade to neľutujem. Spoznala som mnoho úžasných ľudí, mala som neskutočné množstvo zážitkov a&nbsp;začala som si viac veriť. Každopádne po tejto skúsenosti hovorím, ako veľmi obdivujem všetkých hercov, ktorí túto profesiu zvládajú. Naozaj klobúk dole.

Keď sa povie meno Juraj Jakubisko, čo vám okamžite napadne?

Napadne mi hneď slovo maestro. Bol to veľký profesionál svojho remesla. Mala som ho veľmi rada a&nbsp;po tom, čo som ho mala možnosť za tie roky spoznať, musím povedať, že bol veľký dobrák, taký môj dedko, ktorého by som hneď teraz vy­stískala.

Pán Jakubisko je už v&nbsp;umeleckom nebi. Čo ste cítili, keď ste sa dozvedeli tú smutnú správu?

Veľmi ma to dostalo a&nbsp;nehanbím sa povedať, že som si aj poriadne poplakala. Hoci nebol súčasťou mojej rodiny, napriek tomu mi bol veľmi blízky a&nbsp;viažu sa mi k&nbsp;nemu pekné spomienky.

Premiéra rozprávky sa mnohokrát prekladala a,&nbsp;bohužiaľ, pán Jakubisko sa jej už nedožil.

Je to obrovská škoda. Popravde si ani neviem predstaviť, aké to bude bez neho. Mrzí ma, že si na premiére spoločne nezatancujeme, ako sme si sľúbili.

Viem, že ste sa boli s pánom Jakubiskom rozlúčiť, muselo to byť emocionálne náročné.

Keď mi pani Jakubisková zavolala a pozvala ma na pohreb, brala som to ako veľkú poctu. Bol to pre mňa veľmi silný emocionálny zážitok. Malo to hlbokú myšlienku, najmä slová herečky Petry Vančíkovej Kolevskej a exprezidenta Václava Klausa. Povedala som pani Deane, že Juraj sa určite usmieva z neba.

Keby ste mali možnosť niečo mu odkázať, čo by to bolo?

Že som mu vďačná za to, že vo mňa veril a&nbsp;dal mi tak možnosť nahliadnuť do svojho filmového sveta. Ako druhé by som mu odkázala, že sa nemusí báť a&nbsp;ten sľúbený tanec si raz určite zatancujeme.

V roku 2020 ste sa stali maminou. Takže teraz si užívate „oddych“ pri dcérke?

Myslím si, že slovo oddych a&nbsp;materská dovolenka nemali spolu nikdy nič spoločné. (Úsmev.) Každopádne si to s&nbsp;dcérkou doma nesmierne užívam. Uvedomujem si, ako ten čas rýchlo letí a&nbsp;že mi tieto spoločné dni nikto nikdy nevráti, preto mi ani nevadí, že som s&nbsp;ňou skoro nonstop. Dcérka je úžasná, každý deň ma niečím novým dokáže prekvapiť, pýta si veľa pozornosti a&nbsp;je neuveriteľné, koľko ma za ten pomerne krátky čas naučila. Je veľmi chápavá, mimoriadne empatická, ale aj energická a&nbsp;dosť urozprávaná. Je to môj malý zázrak a&nbsp;najväčšie šťastie.

Perinbaba nebol váš jediný herecký počin. Chceli by ste si ešte zahrať v&nbsp;nejakom filme, rozprávke? Je aj táto možnosť v&nbsp;budúcnosti otvorená?

Som typ človeka, ktorý sa nechá prekvapiť tým, čo príde, a&nbsp;mnohým veciam tak necháva dvere otvorené. Milujem zmeny a&nbsp;teším sa z&nbsp;nových životných príležitostí. Keby prišla ponuka, ktorá by ma oslovila, určite by som nad ňou pouvažovala, ale v&nbsp;takej rozprávke by som si určite veľmi rada ešte zahrala.