Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Vaše turné sa teší veľkej obľube, preto ste pridali ďalšie koncerty. V&nbsp;čom je možno iné v&nbsp;porovnaní s&nbsp;tými predošlými?

Toto sme prepojili s&nbsp;mladou generáciou. Dcéra s&nbsp;nami síce vystupuje už dlho, ale s&nbsp;jej vlastným projektom to bude premiéra. Prizvali sme celú jej kapelu, ktorú obdivujeme, a&nbsp;keď ich počúvame, sme na nich veľmi pyšní. Sú mladí a&nbsp;úžasní muzikanti. A&nbsp;navyše s&nbsp;nami vystúpia úplne malí drobci z&nbsp;našej rodiny, ktorí sa venujú hudbe. Ľudia sa majú naozaj na čo tešiť, pretože aj tieto detičky sú veľmi šikovné.

Áno. Trošičku sme to takto poňali aj tým, že sú to narodeninové koncerty. Dvaja z&nbsp;kapely oslavujeme.

Vy a&nbsp;váš manžel oslavujete okrúhliny, predpokladám, že chystáte aj veľkú párty v&nbsp;kruhu priateľov a&nbsp;známych?

Tým, že máme taký nabitý program, nemám čas nejako to plánovať, ale vyzerá to tak, že určite sa spoločne zabavíme. Skoro každý rok oslavujeme s&nbsp;rodinou aj s&nbsp;kamarátmi a&nbsp;urobíme to aj tentoraz. A&nbsp;päťdesiatka nemôže byť iná.

Ako vnímate svoju päťdesiatku? Rozhodne na ňu nevyzeráte.

Ďakujem. (Úsmev.) Teším sa, že som sa jej dožila v&nbsp;zdraví. A&nbsp;musím povedať, že sa teším z&nbsp;každého pribúdajúceho rôčika.

S&nbsp;manželom ste si povedali áno v&nbsp;roku 1995 a&nbsp;predtým ste spolu chodili päť rokov. Ako ste sa vlastne zoznámili?

Bolo to v&nbsp;škole, ja som tam nastúpila a&nbsp;on bol o&nbsp;rok starší. Míňali sme sa na školských chodbách a&nbsp;raz sme sa stretli na koncerte, kde vystúpil. Ja som sa do neho hneď platonicky zamilovala, pretože hral úplne fantasticky. Ale potom sme sa opäť obchádzali a&nbsp;v&nbsp;treťom ročníku sme sa stretli na jednej odpadnutej hodine. Mali sme ju spoločnú, hoci sme boli rozdielny ročník. Išli sme potom spolu na kávu a&nbsp;odvtedy sme spolu. (Smiech.)

Všetky dievčatá boli do neho zamilované v&nbsp;škole, pretože hral fantasticky na cimbale a&nbsp;všetky sme ho veľmi obdivovali. Imponovalo nám, aký je výborný muzikant. A&nbsp;keď som sa s&nbsp;ním spoznala osobne, zistila som, že máme veľmi veľa vecí spoločných. Že máme rovnaký názor na život, rovnaký názor na hudbu, že sa nám páčia rovnaké veci, a&nbsp;to zohralo rolu.

Čo je vaším korením v&nbsp;manželstve aj po toľkých rokoch?

Myslím si, že je to aj naše rovnaké povolanie. Pre mnohých by to mohol byť problém, že sme stále spolu či v&nbsp;práci, či doma, ale my to vieme oddeliť. Keď odchádzame z&nbsp;bytu a&nbsp;nasadáme do auta, už sú z&nbsp;nás kolegovia. Vtedy nie sme manželia, správame sa k&nbsp;sebe naozaj ako kolegovia. Sme spolu stále, ale polovicu života nie sme manželia, sú z&nbsp;nás kolegovia. (Smiech.)

Áno. A&nbsp;takto je to dobré, lebo keby ste manželské hádky, bežné žabomyšie vojny prinášali do kapely, nebolo by to v&nbsp;poriadku.

Zhodneme sa, že v&nbsp;každom vzťahu či manželstve sú aj menšie či väčšie škriepky. Spomenuli ste ich aj vy. Kto je ten z&nbsp;vašej dvojice, ktorý príde ako prvý a&nbsp;chce sa udobriť? Ste to vy?

Samozrejme, že keď urobím chybu a&nbsp;po chvíli, keď vychladnem, mi dôjde, že som to prehnala, som to ja. A&nbsp;keď urobí chybu Ernest, je on ten, kto urobí prvý krok.

<strong>POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE</strong>

TAKTO ICH DCÉRA VYRÁSTLA. FOTKY NÁJDETE V GALÉRII

V&nbsp;minulosti som navštívil váš dom v&nbsp;hlavnom meste, kde sme spolu robili rozhovor. Aj naďalej v&nbsp;ňom bývate alebo došlo k&nbsp;zmene?

Kdeže. (Smiech.) My sme veľmi sťahovaví. Sme naozajstní kočovníci v&nbsp;živote. Veľmi sa nepripneme k&nbsp;nejakému domu alebo bytu. Často to meníme a&nbsp;teraz bývame v&nbsp;Šamoríne.

A&nbsp;tam ste momentálne spokojní? Či príde k&nbsp;ďalšiemu sťahovaniu?

Sme tam spokojní. Odkedy máme diaľnicu, sme všade na skok.

Investovali ste do svojho alebo je to prenájom?

Kúpili sme. Je to byt, ale má aj pred­záhradku. Je to akoby v&nbsp;dome.

Vaša dcéra Vanessa je už dospelá žena, a&nbsp;pokiaľ sa nemýlim, je aj šťastne zadaná. Boli ste ten typ mamy, ktorá sa o&nbsp;dcéru bojí, alebo ste jej vždy plne dôverovali vo všetkom?

Absolútna dôvera. Tým, že ona aj tak skoro vhupla do šoubiznisu, ako keby bola aj skôr vyspelá. Vždy bola veľmi zodpovedná, tak­že som jej vo všetkom dôverovala. Ale mne sa to osvedčilo aj z&nbsp;môjho detstva, rovnako mi moja mama absolútne dôverovala. A&nbsp;tak som si takéto nastavenie preniesla aj do svojho vzťahu s&nbsp;dcérou. Uvedomila som si, že dieťa, keď mu rodič dôveruje, má pocit, že ho nechce sklamať. Takže tak vyzerala moja výchova. Všetko som jej v&nbsp;podstate dovolila, pretože mi vždy všetko povedala. Oplatilo sa mi to.

Ale áno. Vedela som, že dcéra má dobrý úsudok, takže som predpokladala a&nbsp;tušila, že to bude dobrý chlapec. Ale poznala som ho už predtým, vedela som, do čoho ide.

V&nbsp;podstate to nezohrávalo rolu. Bolo mi to jedno. Výhoda, že je muzikant, je taká, že chápe, že sa dcéra musí venovať tomuto povolaniu aj pomimo. Toto je možno dobré, keď má človek niekoho z&nbsp;brandže, že chápe jeho prácu a&nbsp;najmä vášeň k&nbsp;tej práci.

Vás ľudia nazývajú diablicou, aj keď máte výzor aj správanie anjela. Vidíte ten diabolský temperament aj v&nbsp;dcére?

Ona je ozajstný diablik, čo sa týka toho temperamentu na pódiu. V&nbsp;skutočnom živote je skôr anjelik. Na pódiu bola odmalička oveľa temperamentnejšia ako ja. Vedela tú svoju energiu ešte viac ukázať a&nbsp;dať najavo. Takže ona je rozhodne väčšia diablica ako ja. (Úsmev.)

Zatiaľ to tak nevyzerá, pretože ešte majú dva roky vysokej školy. Vanesska nedávno promovala, získala bakalársky titul. Čaká ju magisterské štúdium, takže má čas.

Aj naďalej je súčasťou orchestra v&nbsp;Slovenskom národnom divadle?

To už nie. Chcela sa viac venovať štúdiu. Vyskúšala si život v&nbsp;orchestri a&nbsp;zistila, že je príliš veľký diablik, aby sa v&nbsp;ňom schovala. Aj keď sa jej tá práca veľmi páčila, pretože takáto hudba je nádherná v&nbsp;symfonickom orchestri a&nbsp;napriek tomu málo oceňovaná, čo je dosť zlé, dcéra mala pocit, že potrebuje robiť niečo iné.

V&nbsp;poslednom období sa na Slovensku stalo viacero nepríjemných udalostí. Narážam na rôzne útoky či už na menšiny… Ako to vnímate?

Myslím si, že stále tu budú ľudia, ktorí majú problém sami so sebou. A&nbsp;tým, že majú problém sami so sebou, hľadajú si nejakého vinníka. A&nbsp;za ich nešťastie môžu práve tí alebo hentí. Tí ľudí, ktorí sú úspešní vo svojej práci, nech je akákoľvek, či je remeselná, hocijaká, a&nbsp;práca ich baví a&nbsp;sú spokojní, takí ľudia nemajú potrebu niekomu ubližovať, zhadzovať ho alebo niekoho ponižovať. Robia to väčšinou ľudia, ktorí sú nespokojní sami so sebou. Možno takých ľudí pribúda, to neviem, ale vo svojom hektickom živote sa stretávam s&nbsp;dobrými ľuďmi. S&nbsp;ľuďmi, ktorí nás majú radi a&nbsp;chodia na naše koncerty. Práve vďaka nim cítim ten balans, že to nie je až také zlé. Kým ľudia vyhľadávajú kultúru a&nbsp;tešia sa z&nbsp;nej, tak ma to upokojuje.

Určite sa nevyhnete nejakým zlomyseľným či nenávistným komentárom, napríklad na sociálnych sieťach či v&nbsp;diskusiách pod článkami. Beriete si to k&nbsp;srdcu a&nbsp;dotýka sa vás to? Alebo ste ten typ, ktorý to vypúšťa?

Ja som sa s&nbsp;tým vyrovnala tak, že to už nečítam. Zo začiatku, keď som si niečo prečítala, nerozumela som tomu, že toto niekto potrebuje robiť. Ak sa niekto vyjadroval k&nbsp;našej hudbe, že sa mu to nepáči, tak som to brala ako kritiku, ako vyjadrenie nejakého názoru. Ale pokiaľ tam boli nejaké rasistické veci, povedala som si, že títo ľudia si nezaslúžia, aby som si to čítala. Mňa anonymní ľudia nezaujímajú, nechcem vedieť, čo píšu alebo hovoria. Len si vylievajú svoju zlosť.

Zažili ste niekedy aj na vlastnej koži osobné útoky?

Ako kapela máme nepríjemný zážitok. Pred koncertom sme vošli do jednej reštaurácie a&nbsp;čašník sa nás okamžite spýtal, či nám môže nejako pomôcť. Čomu som nerozumela, keďže mali prázdnu reštauráciu. Začala som tušiť, že bude mať s&nbsp;nami nejaký problém. Ihneď nám oznámil, že tam majú uzavretú spoločnosť, čo však, samozrejme, nebola pravda. Sadli sme si teda do vedľajšej kaviarne, a&nbsp;keď sme sa vracali naspäť, videli sme, že tam skutočne uzavretá spoločnosť nebola, ľudia tam prichádzali a&nbsp;odchádzali. Toto bol môj jediný zážitok, keď nám dal niekto pocítiť, že nie sme vítaní a&nbsp;že nás tam rozhodne nechce. Nepoznali nás, nevedeli, kto sme, čo sme, a&nbsp;hneď nás odsúdili.

Máte možno nejaký odkaz pre ľudí, ktorí takto odsudzujú niekoho bez toho, aby ho poznali a&nbsp;spoznali?

Odkázala by som im len toľko, že by sa mali zamyslieť sami nad sebou. Že čo im v&nbsp;živote chýba alebo aký majú problém, ktorý by si mali vyriešiť sami v&nbsp;sebe. Pretože potom sú veľmi nešťastní, pokiaľ chcú posudzovať ľudí na základe niečoho. A&nbsp;možno aj zlej skúsenosti. Človek predsa nemôže posudzovať celé etnikum, celé národy… A&nbsp;teraz to nemyslím len vo vzťahu k&nbsp;nám, k&nbsp;Rómom, ale dejú sa vojny, dejú sa zlé veci a&nbsp;ľudia majú hneď názor, že iba tí sú dobrí, iba tí sú zlí. Vždy je to na oboch stranách. Keď sa deje nejaká vojna, neexistuje, aby bol iba jeden zlý. V&nbsp;každom národe, v&nbsp;každom etniku, v&nbsp;každej spoločnosti, v&nbsp;každej rodine sa nájde človek, ktorý má zlé vlastnosti, ktorý niečo urobí. Nemám rada takéto generálne posudzovanie ľudí a&nbsp;snažím sa to nerobiť ani ja.

Manželia Šarköziovci priznávajú: Sme naozajstní kočovníci v živote! Kam sa opäť sťahovali?

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Manželia Šarköziovci priznávajú: Sme naozajstní kočovníci v živote! Kam sa opäť sťahovali?

Roman Wesserle

Súvisiace články

Premena Katky KOŠČOVEJ, muž jej bol veľkou oporou: Vždy ma akceptoval, on sa o mňa skôr bál

Ján Dobrík nestráca nádej, opísal Timotejov ťažký boj s leukémiou: Má jediné želanie pre syna

Láska aj po päťdesiatich rokoch: Manželia DVORSKÍ o rodine, sviatkoch a dôchodku

Autor článku

Roman Wesserle

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás