Jana Homolová

Koncom novembra, pri príležitosti 30.&nbsp;výročia úmrtia jednej z&nbsp;najvýraznejších osobností operného interpretačného umenia 20.&nbsp;storočia Lucie Popp, odhalili v&nbsp;jej rodnej obci pamätnú tabuľu na budove Obecného úradu v&nbsp;Záhorskej Vsi. Speváčkin význam a&nbsp;medzinárodné postavenie výstižne charakterizoval teatrológ Jaroslav Blaho v&nbsp;biografii Spomienky na Luciu Popp autorky Ursuly Tamussino slovami: „LuciaPopp bola prvou slovenskou speváčkou účinkujúcou na scéne Viedenskej štátnej opery a&nbsp;na javisku v&nbsp;Salzburgu, prvou slovenskou speváčkou v&nbsp;milánskej La Scale, parížskom Palais Garnier, londýnskej Covent Garden a&nbsp;newyorskej Metropolitnej opere.“ Tým o&nbsp;nej v&nbsp;krátkosti a&nbsp;výstižne povedal úplne všetko.

„Bola to dáma, ktorá si získala povesť jednej z&nbsp;najväčších interpretiek mozartovského repertoára, ale spievala napríklad aj repertoár wagnerovský. Spievala tak, že lámala srdcia celému svetu, všetci ju milovali,“ uviedla na slávnostnom stretnutí predsedníčka spolku Živena Alena Heribanová, ktorá podujatie iniciovala spolu so starostom Záhorskej Vsi Borisom Šimkovičom. Na slávnu opernú divu si pri tejto príležitosti zaspomínal aj Peter Dvorský, ktorý na podujatie dorazil v&nbsp;spoločnosti manželky Marty.

Peter: Stretnúť sa s&nbsp;Luciou bol pre mňa veľký sviatok, pretože to bola svetová speváčka, ktorá spievala s&nbsp;najväčšími dirigentmi a&nbsp;osobnosťami na svete a&nbsp;ja som sa rád pridal ako ďalší Slovák k&nbsp;Slovenke. Viete, keď sme sa stretli, hovoril som si, že si asi budeme rozumieť. Zažartovali sme, že svetu ukážeme, ako sa spieva. (Úsmev.) Bola obrovská radosť s&nbsp;ňou spievať koncertné podania. Napríklad sme nahrávali operu Gaetana Donizettiho Nápoj lásky v&nbsp;Mníchove. Je to veselohra a&nbsp;Lucia spievala túto operu s&nbsp;neuveriteľným šarmom. Z&nbsp;každej frázy bolo cítiť, že to je speváčka, ktorá môže spievať aj romantickú taliansku operu a&nbsp;bola výborná. To bol pre mňa mimoriadny sviatok, čo sa týkalo talianskej opery, a&nbsp;vysvetlím prečo. O&nbsp;Lucii je totiž známe, že to bola hlavne mozartovská a&nbsp;straussovská speváčka. Ale napríklad v&nbsp;opere Bohéma od Giacoma Pucciniho, ukázala Taliankam, že aj Musette sa dá spievať so slovenskou farbou hlasu. Zaspievala ju nádherne.

A&nbsp;ešte chcem povedať, že po revolúcii, keď bola možnosť, lebo ona sa rada vracala domov, stretli sme sa na pódiu Slovenskej filharmónie, kde sme spolu spievali, a&nbsp;tieto momenty boli pre mňa vždy výnimočné. Bol som jej obdivovateľom napriek tomu, že som bol jej kolegom. Ona pre mňa stále bola speváčka číslo jeden.

Takže pre vás ona bola akousi srdcovou záležitosťou, samozrejme, z pracovnej stránky?

Peter: Určite. Spievať s&nbsp;takou speváčkou bol, zopakujem to, veľký sviatok. Na takéto momenty sa skrátka nezabúda.

To, že bola svetovo úspešná a&nbsp;uznávaná, je jedna vec, ale akým bola človekom?

Peter: Ako človek bola nesmierne milá, skromná. Človek, ktorý absolútne neukazoval ani nevystupoval pred ľuďmi v&nbsp;tom duchu, že by bola nejaká hviezda. Také maniere u&nbsp;nej neexistovali. To nebola žiadna americká filmová star. Z&nbsp;nej sršala úplná skromnosť, ale zároveň ohromná sila osobnosti. A&nbsp;to bolo omnoho viac, ako keby sa predvádzala, že je nejakou hviezdou. Nič také však nerobila. Ona bola hviezda vtedy, keď otvorila ústa a&nbsp;spievala.

Marta: Luciu som nepoznala až tak dobre ako manžel, ale poznali sme sa z&nbsp;ich vystúpení. Bola to krásna milá žena vždy s&nbsp;dobrou náladou, s&nbsp;obrovským espritom a&nbsp;s&nbsp;chuťou žiť. Bola báječná. Mala som ju rada.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Aká je vaša posledná spomienka na ňu?

Marta: Naposledy sme ju videli po operácii kĺbu a&nbsp;vtedy ešte v&nbsp;dobrom zdravotnom stave.

Peter: Jej posledné obdobie života bolo veľmi zložité, pretože väčšinu času strávila u&nbsp;lekárov, nie na pódiu. Ale keď sa odhodlala spievať, asi tri alebo štyri mesiace pred jej skonom, spievali sme spolu vo Švajčiarsku Stabat mater od Antonína Dvořáka a&nbsp;my sme všetci či už kolegovia v&nbsp;ansámbli aj dirigent mali trošku obavy, či to zvládne. Bola už dosť bledá, zoslabnutá. Ale keď začala spievať, spievala také nesmierne krásne čisté tóny, povedal by som až anjelské… To bol dokonalý hlas. Zaspievala svoj part a&nbsp;tam ukázala aj to, čo sme všetci okolo nej cítili, že sa na tom javisku deje niečo mimoriadne. Akoby to bolo spievané pre toho Najvyššieho. Keď sa skončil koncert, rozprávali sme sa a&nbsp;ona bola celkom veselá, nedala na sebe znať, že sa niečo deje. Neplakala ani nič podobné, ani sa nikdy nesťažovala. Vtedy mi povedala: „Vieš, Petrík, život beží a&nbsp;mi ho musíme znášať taký, aký je.“ To, čo jej osud nadelil, jednoducho prijímala a&nbsp;pritom mala, keď sme sa stretli aj potom, keď sme sa lúčili, úsmev na perách. A&nbsp;nikdy sme si nepovedali zbohom, že sa už neuvidíme. Práve naopak, obaja sme verili, že sa ešte stretneme, že si ešte spolu zaspievame.

Jej rodná obec Záhorská Ves si Luciu Popp uctila odhalením pamätnej tabule pri príležitosti výročia jej úmrtia. Vzhľadom na to, že ste sa na tejto výnimočnej chvíli zúčastnili, ako tento počin vnímate?

Peter: Veľmi oceňujem, že sa toto udialo. Aj keď ma mrzí, že si Luciu široká verejnosť neuctila ešte viac počas jej života. Napríklad keď sa u&nbsp;nás otvorili hranice a&nbsp;ona prišla späť domov na Slovensko, tie možnosti tu boli. Spoločne sme absolvovali koncert v&nbsp;Slovenskej filharmónii. Koncert spolu so sólistami aj s&nbsp;orchestrom SND sme mali aj v&nbsp;Konzerthause vo Viedni, kde ona sama povedala: „Som sólistka ansámblu SND!“ Sama sa k&nbsp;nám prihlásila a&nbsp;bola šťastná, že mohla byť našou súčasťou. Vlastne v&nbsp;tom spočívala jej krása, že bola veľká spevácka diva. A&nbsp;ju divou robilo práve jej umenie, jej výnimočný hlas.

Určite chcem vyzdvihnúť Luciinu rodnú obec Záhorskú Ves, ktorá pri príležitosti 30.&nbsp;výročia jej úmrtia urobila úžasný počin. Som presvedčený o&nbsp;tom, že odteraz si budú jej rodáci ešte viac uctievať jej meno. Budú učiť mládež aj svoje deti, kto bola Lucia Popp, odkiaľ pochádzala a&nbsp;čo vo svete dokázala.

Pani Dvorská, aké je žiť s&nbsp;opernou hviezdou, akou je váš manžel? Lebo vyzeráte výborne.

Peter: Však je ešte mladá, má len sedemdesiat rokov.

Marta: Som veselý človek, ktorý má radosť zo života. S&nbsp;manželom sa poznáme 50&nbsp;rokov a&nbsp;manželmi sme 48. Vďaka jeho profesii mám nádherné celoživotné zážitky z&nbsp;čias, keď som ho sprevádzala po svete a&nbsp;bola som ne­smierne pyšná na to, že na pódiu s&nbsp;medzinárodnou garnitúrou stojí aj môj muž. Milovala som opery a&nbsp;všetky, ktoré spieval Peter, milujem dodnes.

Ako u&nbsp;vás doma vyzerá bežný deň?

Marta: Keď nemáme kvôli čomu skoro ráno vstávať, radšej si pospíme. Zvyčajne takmer každý deň varím, manžel je v&nbsp;tomto smere veľmi zlatý, lebo chodí nakupovať. Vždy mu napíšem na lístoček, čo má nakúpiť. Potom mi z&nbsp;obchodu ešte pre istotu aspoň päťkrát zatelefonuje, aby sa uistil, že vybral správny tovar. (Smiech.) A&nbsp;takisto radi čítame a&nbsp;večer si ako normálni dôchodcovia radi pozrieme televízor.

Dcéry majú svoje zamestnanie, pracujú a&nbsp;vnuk chodí do školy, čiže sa navštevujeme najmä cez víkendy, lebo cez týždeň nestíhajú. A&nbsp;treba povedať, že aj my začíname mať program, pretože po kovide sa opäť všetko rozbieha. Takže chodíme na koncerty, do divadla, stretávame sa s&nbsp;priateľmi, pretože stále niekto oslavuje narodeniny. Žijeme aj celkom pestrý spoločenský život. (Smiech.)

O&nbsp;chvíľu tu máme Vianoce. Ako ich tento rok strávite?

Peter: Ešte presne neviem, ako ich strávime, ale určite by sme ich radi strávili spolu s&nbsp;celou rodinou pri štedrovečernom stole. Vtedy sú to Vianoce, keď sa celá rodina stretneme. Tento sviatok je prejavom lásky, spolupatričnosti a&nbsp;spomienok na to, ako sa nám darilo po celý rok.

A&nbsp;v&nbsp;hudobnom „podmaze“ znejú počas Vianoc známe operné árie?

Peter: To nie, ale radi počúvame vianočné koledy rôznych národností. Väčšinou si ich púšťame tichučko, aby nás to nerušilo, aby sme len hudobne podčiarkli atmosféru Vianoc. Tú, samozrejme, dodáva aj vôňa medovníkov či kapra.

Takže na štedrovečernom stole nechýba tradične kapor a&nbsp;šalát.

Peter: Áno, máme kapra a&nbsp;zemiakovo-cibuľový šalát, ktorý musí byť, ako to Rakúšania hovoria, poriadne kĺzavý a&nbsp;ktorý aj dlho vydrží. Samozrejme, pokiaľ ho rýchlo nezjem. (Smiech.) A&nbsp;mávame aj klasický majonézový šalát.

S&nbsp;rodinou si vždy spoločne uctíme príchod malého Ježiška, ktorý nám priniesol dar večného života. Myslím, že práve tento dar by sme si všetci mali uctievať. Hmotné dary pod stromčekom nie sú vôbec dôležité. (Úsmev.)

Láska aj po päťdesiatich rokoch: Manželia DVORSKÍ o rodine, sviatkoch a dôchodku

Jana Homolová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Láska aj po päťdesiatich rokoch: Manželia DVORSKÍ o rodine, sviatkoch a dôchodku

Jana Homolová

Súvisiace články

Zuzana Kronerová o otcovi a oceňovanom hercovi Jozefovi KRONEROVI: Vedel aj povedať nie

Princezná so zlatou hviezdou KYSELKOVÁ: Wau, jej dcéra zdedila krásu po slávnej mame! FOTO

VIANOCE celebrít: Plačkovej kabelka v cene bytu a gigantický prsteň Rytmusa za 100-tisíc eur!

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás