Vladimír Kampf

Ostatné chrámy v&nbsp;centre mesta sú zvyčajne zatvorené, maximálne majú prístupný uzavretý priestor za vstupnou rohožkou. Tak to je s&nbsp;väčšinou kostolov na Slovensku. Zatvorené a&nbsp;basta. Hneď pri vchode baziliky, ktorej Trnavčania hovoria Hrubý kostol, sedel mladík s&nbsp;kľúčmi v&nbsp;ruke, ktorý ma upozornil, že o&nbsp;chvíľu bude zatvárať, lebo je čas obeda. Juraj Viliam Ďuriš ma trochu zmiatol. Mal na sebe stredoveké oblečenie. Na chvíľu som mal pocit, akoby som sa stratil v&nbsp;čase a&nbsp;histórii.

Na opasku mu visel mešec, ale nevyzeral, že ho má napchatý zlatkami. Vedľa neho mal zavesený štetec. Opäť som zostal zaskočený. Našiel si ma môj obľúbený maliar, majster šerosvitových obrazov, Caravaggio? Tá podoba... Juraj nie je členom žiadneho združenia milovníkov histórie. „Mám rád umenie a&nbsp;históriu, študujem ich z&nbsp;televíznych programov a&nbsp;kníh. Zaujímajú ma. Nevynechám výstavy, a&nbsp;keď niečo v&nbsp;meste historici a&nbsp;archeológovia objavia, tak sa vždy idem pozrieť. Vedľa baziliky prednedávnom vykopali pôvodný kostol svätého Michala. Raz by som chcel byť turistický sprievodca a&nbsp;robiť to netradičným spôsobom. K&nbsp;tomu patrí aj historický kostým,“ vysvetľuje.

Caravaggio z&nbsp;Trnavy si niektoré súčasti kostýmu kúpil a&nbsp;niečo si zošíval sám. „Nevychádzal som zo žiadnej historickej postavy. Záležalo mi len na tom, aby to spolu ladilo a&nbsp;aby to bolo tak, ako to bolo v&nbsp;minulosti. Zošil som si trebárs opasok a&nbsp;vrecká na ňom…“ ukazuje. Rodený Trnavčan už na druhom stupni základnej školy využil rozšírené vyučovanie výtvarnej výchovy.

„Učila nás umelkyňa, ktorá ma dokázala zaujať. Bavilo ma to. Dokonca som niektoré veci kreslil spolužiakom. Nie každý dokáže vystihnúť trebárs zviera. Po základnej škole som chcel ísť na dopravnú priemyslovku, ale tam ma s&nbsp;mojím zdravotným stavom nechceli. Odbor dopravná logistika je aj o&nbsp;informatike, účtovníctve a&nbsp;strojopise, ktoré som sa chcel naučiť. V&nbsp;tom čase bol po takýchto ľuďoch dopyt. Išiel som teda na druhú školu, kde ma na tento odbor vzali,“ spomína. Počas študentskej praxe vhupol rovno do ostrej praxe. „Prešiel som niekoľkými oddeleniami, čo bola skvelá škola v&nbsp;praxi. Som za to vďačný Bohu.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Žiaľ, po škole sa mu nepodarilo zamestnať. „Posielal som životopisy a&nbsp;nič. Nechceli ma možno preto, že som zdravotne postihnutý. Tak som chodil po brigádach a&nbsp;venoval som sa dobrovoľníctvu. Zručnosti som získaval v&nbsp;Centre pomoci pre rodinu. Cez centrum som sa dostal k&nbsp;osobnej asistencii, ktorú teraz robím jednému mladému chalanovi na vozíku.“

Juraj má rázštep chrbtice. Lepšie sa mu jazdí na bicykli, ako chodí. „Mal som šťastie, ktoré považujem za zázrak, že ma pred toľkými rokmi dokázali lekári v&nbsp;Brne a&nbsp;v&nbsp;Bratislave operovať tak, aby som mohol chodiť. Som im za to veľmi vďačný, veď s&nbsp;mojou ťažšou formou sú ľudia na vozíku. Bicyklujem, cvičím a&nbsp;udržiavam sa vo forme. Mohol by som aj šoférovať. Vediem normálny život. Dnes sa dá rázštep úspešne operovať ešte v&nbsp;maminom brušku, tak aby boli následky čo najmenšie alebo žiadne. Robím dobrovoľníka v&nbsp;Slovenskej spoločnosti pre spina bifida a/alebo hydrocefalus a&nbsp;snažím sa pomôcť, komu sa dá a&nbsp;komu môžem.“

VIAC FOTIEK Z BAZILIKY SVÄTÉHO MIKULÁŠA SI POZRITE TU

Bicykel je pre strážcu Hrubého kostola slobodou. Vozí sa po okresných cestách a&nbsp;spoznáva krajinu. „Posúvam sa vo fyzickej a&nbsp;psychickej kondícii. Predsa nezastanem niekde na pol cesty. Musím zabrať, aj keď je to ťažké. Premáham sa,“ vysvetľuje. Baziliku „dostal“ od mesta. „Mesto sa dohodlo s&nbsp;cirkvou, že kostoly budú otvorené a&nbsp;že do nich zabezpečí strážcov. Žiaľ, nie sú na to ľudia.“ Keď Juraj vidí ľudí, ktorí prídu bez sprievodcu a&nbsp;majú záujem sa niečo dozvedieť, rád im aj porozpráva. „Bazilika má veľmi bohatú a&nbsp;zaujímavú históriu.“

Najznámejším obrazom v&nbsp;kostole je plačúca Panna Mária. Originál je v&nbsp;Kostole svätého Alexeja a&nbsp;svätého Bonifáca v&nbsp;Ríme. Pannu Máriu Trnavskú dal počas štúdií namaľovať budúci kardinál František Forgáč. Po návrate v&nbsp;roku 1585 umiestnil obraz v&nbsp;Kostole svätého Mikuláša v&nbsp;Trnave. Bočnú barokovú mariánsku kaplnku, ktorej dominantou sa stala, dostavali v&nbsp;roku 1741 na podnet arcibiskupa Imricha Esterházyho. V&nbsp;roku 1663 si veriaci na obraze všimli krvavé slzy. Bolo to počas tureckých nájazdov. Tí síce Trnavu nedobyli, ale v&nbsp;jej okolí drancovali, čo videli.

Obraz slzil tri razy počas kuruckej vojny v&nbsp;roku 1708. Po vyšetrovaní špeciálnou komisiou ostrihomský arcibiskup Kristián August 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu obrazu Panny Márie Trnavskej. Dva roky nato mesto kosil mor. Bezmocní obyvatelia prosili Pannu Máriu o&nbsp;milosť. Po pôste sa slávnostne zaviazali sláviť sviatok Obetovania Panny Márie a&nbsp;slúžiť svätú omšu pred milostivým obrazom. Modlili sa, postili a&nbsp;21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, obraz vyniesli do ulíc. V&nbsp;ten deň sa mor zázračne skončil.

<ul>
<li>Od roku 1543 do roku 1820 bol katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy. Po bitke pri Moháči ohrozovali Ostrihom Turci.</li>
<li>Po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry po vzniku Československa bol opäť katedrálnym chrámom.</li>
<li>Po zriadení samostatnej slovenskej cirkevnej provincie a vzniku Trnavskej arcidiecézy v roku 1977 preniesli titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa.</li>
<li>&nbsp;9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. Dóm sv. Mikuláša za baziliku minor. Trnavská bazilika je v poradí desiatou bazilikou minor na Slovensku.</li>
</ul>

Dóm sv. Mikuláša v Trnave

Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Druhú dostavali neskôr. „Druhá veža už nie je tak výrazne zdobená, pretože už na ňu nebolo dosť peňazí. Chýbajú chrliče a&nbsp;ďalšie gotické zdobenie. Stavitelia už nechceli byť staromódni. Pôvodne bola nižšia, pretože mesto nemalo peniaze nazvyš, a&nbsp;radšej opravovali a&nbsp;posilňovali obranné hradby.“

Stratený a oživený v čase a histórii: Aké tajomstvo ukrýva Bazilika svätého Mikuláša v Trnave?

Vladimír Kampf

Výber pre vás

Stratený a oživený v čase a histórii: Aké tajomstvo ukrýva Bazilika svätého Mikuláša v Trnave?

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Dediny bez starostov: Príbehy obcí, ktorým nechce nikto šéfovať

Zábery, ktoré naháňajú strach! SERIÓZNE DÁMY z Trnavy sa menia na HALLOWEENSKE PRÍŠERY

Obec pomenovaná po dejateľovi Jánovi Palárikovi: Ako sa dnes žije jej obyvateľom?

Výber pre vás