Slovenský Meder počas premenovávania obce v polovici minulého storočia nepremenovali na Palárikovo pre maďarský názov ako ostatné, ale preto, že sa v ňom narodil veliteľ Hlinkovej gardy a organizátor likvidácie Židov Alexander Mach. Mal takto skôr upadnúť do zabudnutia.
Ich služby využívajú novinári na cestách po neznámych krajinách. Takzvaný fixer je človek, ktorý pripraví cestu, zabezpečí stretnutia a je vždy poruke. Mne sa pošťastil fixer v Palárikove. Palo Kunštár je môj spolužiak z lodníckej školy. Prešiel kus sveta a nikdy pritom Palárikovo neopustil. Žije na rodičovskom grunte. Tuláckemu životu na lodiach dal zbohom a teraz stráži. Potom z dlhej chvíle naháňa kroky najmä v parku pri kaštieli. Kým ja si desaťtisícový cieľ pochvaľujem, on nad takou malou cifrou ohŕňa nos. Spokojný je, keď dosiahne tridsaťtisíc.
- Palárikovo
V kronikách sú záznamy, že Ján Palárik v dedine, ktorá sa vtedy volala Slovenský Meder, aj bol. Na rozdiel od Ľudovíta Štúra, ktorý v Štúrove nikdy nebol, alebo od Jozefa Miloslava Hurbana, ktorý zasa jakživ nebol v Hurbanove. Palárikovo je Palárikovom od roku 1948. Predtým to bol Meger, Nové Kounice, Megyer, Tót Megyer, Tótmegyer, Slovenský Meder...
Poloha: Na rovinách juhozápadného Slovenska v Podunajskej nížine, 13 kilometrov od okresného sídla Nové Zámky.
Prvá písomná zmienka: 1248. V historickej listine je ako dedičstvo uhorských kráľovien z rodu Arpádovcov.
Počet obyvateľov: 4 254 (k 31. 12. 2021)
Nezamestnanosť v okrese Nové Zámky v auguste 2022: 4,52 %
Zuby ako dar
Dom plný zubných technikov zaváňa na prvé počutie trochu strachom. Za všetkým je Pavol Fiala. „Začal som študovať hneď po revolúcii v Brne. S manželkou Katkou sme sa našli v susednej dedine na diskotéke. Bola zdravotná sestra. Keď som začal podnikať, vyštudovala zubnú techniku aj ona,“ vysvetľuje. Úsmevy spoločne zachraňujú už 20 rokov. Z toho štrnásť rokov vo vlastných priestoroch rovno vedľa rodinného domu. „Chceli sme to mať blízko do práce. Pešo,“ hovorí žartom Pavol.
SILVIA, PAVOL a KATARÍNA FIALOVCI stále majú zuby, aké im narástli. Z vlastnej dielne zatiaľ nepotrebujú.
Zdroj: Vladimír Kampf
K manželskej dvojici sa časom pridala nevesta Silvia, už takisto Fialová. Je s nimi druhý rok. Predkovia úspešných zubných technikov nič so zubami nemali. Neboli medzi nimi ani len kováči – trhači zubov. „Robil som v nemocnici na hematológii, keď mi odporučili, že by som mal ísť študovať zubnú techniku.“ Ani v Palárikove nikdy žiadny zubný technik nebol. Možno z toho bude tradícia. „Pracujeme pre štrnásť zubárov. Jeden je v Palárikove a ďalší v okolí. Na nedostatok práce sa sťažovať nemôžeme,“ dodáva Katka.
Každá jedna protéza z ich dielne je originál a ručná práca. „Vyrábame jedinečné kusy na mieru. Už sa nám stalo, že prišli klienti a potrebovali vyrobiť novú protézu, pretože im ju rozhrýzol pes. Zdá sa, že psíky ľúbia protézy. Neviem prečo. Pre psy sme ešte protézy nerobili, ale sú aj takí špecialisti. Inak je to pre nás robota ako každá iná. Samozrejme, robili sme zuby aj pre známych ľudí, ale žiadne mená hovoriť nebudem,“ dodáva s úsmevom majster zubný technik.
Pacient často ani netuší, kto mu zuby vyrobil. Všetko by malo ísť cez lekára, od otlačkov cez skúšku a prípadné opravy. „Niekedy urobíme mesačne tridsať protéz, inokedy šesťdesiat. Najväčší záujem je pred Vianocami a potom pred dovolenkami. Na Vianoce dostávajú starší ľudia od detí nové zuby ako darček. Preto máme v posledných rokoch pred koncom roka niekoľkonásobne viac roboty,“ konštatuje Katka. „V minulosti toho toľko nebývalo. Poisťovne boli ústretovejšie a protézy lacnejšie.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
