Mária Mišovičová

Dobu, v&nbsp;ktorej tanečnica žila, nemohla viac pohoršiť. Amerika koncom 19. storočia nepriala umelcom, ktorí nerešpektovali zabehané pravidlá. A&nbsp;Isadora bola pre konzervatívne publikum ako zjavenie. Neuznávala klasický biely kostým a&nbsp;baletné špičky, odhodila korzet a&nbsp;pančuchy. Tancovala bosá s&nbsp;rozpustenými vlasmi v&nbsp;krátkej gréckej tunike, často priesvitnej. Dokonca sa neváhala pred divákmi objaviť v&nbsp;trikote, čo bolo v&nbsp;tých časoch pre ženu nemysliteľné oblečenie.

Vlastnú predstavu mala aj o&nbsp;podobe tanca, odmietala sa podriadiť zásadám klasického prejavu. Vytvorila si vlastný avantgardný štýl: po javisku sa prechádzala, skákala, vyžarovala z&nbsp;nej sloboda a&nbsp;nespútanosť. Nedržala sa žiadnych baletných pravidiel. Novým poňatím tanca predbehla skostnatenú Ameriku o&nbsp;niekoľko desaťročí. Bohužiaľ, v&nbsp;časoch, keď predvádzala svoje netypické tanečné umenie, v&nbsp;amerických divadlách uplatnenie nenašla.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="630ae575-6718-4cc1-ae81-896e32ac381e">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Beštia z Omahy: Ako sa z lajdáckeho vojaka stane besniace monštrum?</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  

      <div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="c73b1041-770b-4f99-9cff-d3a29e00bd06">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle"> Umelec EGON SCHIELE svojou tvorbou poburoval meštiakov, jeho kresbu demonštratívne spálili</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>
  


Isadora odmalička snívala o&nbsp;hereckej kariére a&nbsp;milovala tanec. Narodila sa ako Dora Angela Duncanová, pochádzala z&nbsp;rodiny škótskych a&nbsp;írskych prisťahovalcov. S&nbsp;tromi staršími súrodencami vyrastala v&nbsp;Oaklande. Keď mala tri roky, rodičia sa rozviedli a&nbsp;jej sen o&nbsp;divadelnom pódiu sa veľmi rýchlo rozplynul. Hlava rodiny Joseph Charles Duncan, bankár, ktorý sníval s&nbsp;otvorenými očami, dával prednosť poézii a&nbsp;po spreneverení financií klientov zbankrotoval. Rodina sa ocitla v&nbsp;chudobe a&nbsp;akoby to nestačilo, otec si našiel milenku. Vtedy sa jeho hrdá manželka Mary rozhodla pre rozvod. V&nbsp;tých časoch to v&nbsp;Amerike považovali za veľký hriech, za niečo nezvyčajné.

Isadora sa správaním okolia cítila ponížená. O&nbsp;to viac, že matka musela pracovať ako učiteľka hry na klavíri. Ona i&nbsp;jej súrodenci rozhodne nežili v&nbsp;blahobyte. Aby sa vyhla súcitu v&nbsp;škole a&nbsp;doma neustálym lamentáciám matky na adresu otca, podľa jej slov lumpa, chodievala na dlhé prechádzky k&nbsp;moru a&nbsp;pozorovala roztancované vlny. Keď bola sama, len tak pre seba napodobňovala ich pohyb. Bezstarostnosť dospievania musela ustúpiť chudobe a&nbsp;Isadora začala prispievať do rodinného rozpočtu. Mala 14&nbsp;rokov a&nbsp;dávala hodiny moderného tanca.<em> „K&nbsp;tancu ma priviedla bieda našej rodiny,“</em> priznala neskôr v&nbsp;jednom rozhovore.

<em> „Ja som však učenie a&nbsp;tancovanie milovala, takže táto stránka chudoby bola pre mňa príjemná.“</em> Pokiaľ išlo o&nbsp;jej otca, v&nbsp;dospelosti sa s&nbsp;ním stretla a&nbsp;vyhlásila, že je to šarmantný muž a&nbsp;básnik. Matkine neustále invektívy na jeho adresu v&nbsp;nej však zakorenili hlboký odpor k&nbsp;manželstvu. Keď Isadora dovŕšila osemnásť, rozhodla sa hľadať uplatnenie v&nbsp;Chicagu. Matka predala posledné kúsky rodinných šperkov a&nbsp;dcéra sa vydala na cestu za slávou. Uchytila sa v&nbsp;kabaretoch a&nbsp;nočných kluboch, ale žiadna výhra to pre mladučkú talentovanú dievčinu nebola. Skúsila šťastie v&nbsp;New Yorku, ale aj tam boli ohlasy na jej vystúpenia rozpačité. Odmietla sa prispôsobiť dobovému vkusu a&nbsp;diváci nemali pochopenie pre jej odvážny tanec. Preto sa s&nbsp;Amerikou rozlúčila a&nbsp;na nákladnom parníku v&nbsp;podpalubí zamierila do Európy. Prvou zastávkou bol Londýn, ani tam však jej tanec nezaujal. Sklamaná sa rozhodla metropolu na Temži opustiť a&nbsp;zamierila do Paríža – mesta bohémskych umelcov. Bol to šťastný krok, parížske publikum si jej avantgardný tanec okamžite zamilovalo.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Do Paríža prišla Isadora Duncanová v&nbsp;roku 1900. Ujal sa jej výtvarník a&nbsp;scénograf Gordon Craig, pod jeho vedením sa zakrátko dostala na vrchol, bola z&nbsp;nej uznávaná tanečnica. Skutočná tanečnica, po čom túžila celý čas. Ich životy sa spojili aj v&nbsp;súkromí a&nbsp;priviedli na svet dcérku Deirdre. Nebolo to dlhé súžitie. Keď ju jej partner požiadal, aby obmedzila tanečné aktivity, po dvoch rokoch ho opustila a&nbsp;ich vzťah nezachránilo ani spoločné dieťa.

Zakrátko sa v&nbsp;jej živote usadil ďalší muž – o&nbsp;desať rokov starší, ženatý Paris Singer, syn bohatého amerického továrnika Isaaca Singera, výrobcu šijacích strojov. Ten jej plnil všetky priania, ale ani to nebol pre Isadoru dôvod na svadbu. Nestalo sa ním ani narodenie syna Patricka. Niekoľkokrát vyslovenú žiadosť o&nbsp;ruku neprijala. Parisa Singera neodradilo jej tvrdošijné odmietanie, s&nbsp;manželkou sa rozviedol a&nbsp;Isadore kúpil v&nbsp;Paríži dom, kde si zriadila tanečné štúdio. Uviedol ju do spoločnosti milionárov, navštevovali prestížne módne domy a&nbsp;luxusné reštaurácie.

Jej život na výslní však zasiahla v&nbsp;roku 1913 obrovská tragédia. Nešťastnou náhodou stratila dcéru i&nbsp;syna. S&nbsp;Parisom i&nbsp;deťmi boli na spoločnom obede. Po ňom poslala deti s&nbsp;vychovávateľkou domov súkromným autom. Keď šlo auto pri Seine do mierneho kopca, zrazilo sa s&nbsp;taxíkom. Vodič vystúpil, aby si obzrel škodu na aute, ale spravil fatálnu chybu – nezatiahol ručnú brzdu, vozidlo začalo cúvať a&nbsp;jeho pádu do rieky už nikto nedokázal zabrániť. Šesťročná Deirdre a&nbsp;trojročný Patrick prišli o&nbsp;život, pramene o&nbsp;vychovávateľke sa rozchádzali. Podľa jednej informácie vystúpila zároveň s&nbsp;vodičom a&nbsp;život si zachránila, iné zdroje zasa tvrdia, že s&nbsp;deťmi zostala sedieť v&nbsp;aute a&nbsp;takisto sa utopila. Táto krutá rana Isadoru veľmi poznamenala, z&nbsp;nešťastia sa nevedela spamätať.

Prestala tancovať a&nbsp;boľavú dušu si liečila v&nbsp;prímorských kúpeľoch, kam odišla s&nbsp;herečkou Eleonorou Duseovou. Vtedy začala verejnosť špekulovať o&nbsp;ich lesbickom vzťahu. Eleonora sa totiž rozišla so svojou dlhoročnou partnerkou a&nbsp;údajne ju nahradila Isadora. Po návrate z&nbsp;kúpeľov tanečnica opäť otehotnela a&nbsp;dúfala, že narodenie dieťaťa zmierni jej bolesť nad stratou dcéry a&nbsp;syna. Ale prekliatie akoby nemalo konca. Prišiel na svet syn, no pár hodín po pôrode zomrel. Nestihli mu dať ani meno. Vtedy sa mladá žena zrútila. Nadobro opustila Singera, útechu hľadala v&nbsp;práci, v&nbsp;mužoch a&nbsp;alkohole. V&nbsp;svetlých chvíľach si uvedomovala, že takto ďalej v&nbsp;živote kráčať nechce a&nbsp;rozhodla sa zmeniť pôsobisko.

Keď ju v&nbsp;roku 1922 pozvala sovietska vláda, aby v&nbsp;duchu hesla, že divadlo a&nbsp;umenie patria všetkým, založila u&nbsp;nich tanečnú školu, ani na chvíľu nezaváhala a&nbsp;ponuku prijala. Rusko navštívila už aj predtým, oslovila ju revolúcia v&nbsp;roku 1917, experimentovanie v&nbsp;umení: písať romány sa učili jednoduchí robotníci, prezentovali sa orchestre bez dirigenta, no najmä sa neprestajne razilo heslo, že umenie by malo byť prístupné všetkým. K&nbsp;tomu na každom rohu deklarovaná sloboda, sociálna spravodlivosť, to všetko sa v&nbsp;Isadore prelínalo, miešalo. Neverila správam o&nbsp;hladomore, gulagoch, o&nbsp;tragickom osude ruskej inteligencie a&nbsp;šľachty, o&nbsp;popravách všetkých, ktorí prejavili čo i&nbsp;len náznak pochybností o&nbsp;novom sovietskom zriadení.

Plná nadšenia a&nbsp;ideálov sa vybrala do Moskvy. Mesto ju uchvátilo a&nbsp;nesklamala ju ani boľševická vláda. Dostala luxusnú vilu po primabaleríne Balašovovej, ktorá emigrovala, a&nbsp;sľub, že ju budú finančne podporovať. Vo&nbsp;vile teda Isadora zriadila školu moderného tanca, jej umenie a&nbsp;úspech prilákali zakrátko dvadsať adeptiek. A&nbsp;v&nbsp;tejto metropole jej do života opäť vstúpila láska, osudový muž Sergej Jesenin, o&nbsp;18&nbsp;rokov mladší, dvakrát rozvedený. Sergej Jesenin Isadoru veľmi miloval, prvýkrát v&nbsp;živote bola zamilovaná aj slávna tanečnica a&nbsp;musel to byť hlboký cit, pretože súhlasila so svadbou. Vzali sa v&nbsp;roku 1922 a&nbsp;ich manželstvo vydržalo dva roky.Prežili vášnivý vzťah plný emócií, no Jeseninova láska bola poznačená aj veľkou žiarlivosťou.

Na mužov, no najmä na Isadorin úspech. On sa stal v&nbsp;rodnej krajine slávny ako 21-ročný, keď mu vyšla prvá básnická zbierka. V&nbsp;iných krajinách však vydavatelia o&nbsp;ňu nejavili záujem, nehrnuli sa, aby ju preložili. Na rozdiel od Isadory, ktorá žala úspechy po celej Európe. Napríklad v&nbsp;Mníchove zažila obrovské ovácie a&nbsp;stala sa idolom milovníkov umenia. Študenti z&nbsp;jej kočiara vypriahli kone a&nbsp;sami ho v&nbsp;záplave kvetov ťahali mníchovskými ulicami až ku kaviarni, v&nbsp;ktorej ju vysadili na stôl a&nbsp;ona im na ňom zatancovala. Pri nohách jej ležali aj ďalšie európske mestá a&nbsp;v&nbsp;nich bol Jesenin <em>„iba“</em> manžel hviezdnej pani Duncanovej, bez pôct a&nbsp;slávy.

Niesol to ťažko, útechu hľadal v&nbsp;alkohole a&nbsp;v&nbsp;bujarých večierkoch s&nbsp;priateľmi. Ich spoločný život sa zmenil na neustály kolotoč nepríjemných scén. Už rok po sobáši rozmýšľali o&nbsp;rozchode, nakoniec k&nbsp;nemu nedošlo.Aj s&nbsp;manželom vycestovala na turné do Spojených štátov, aby získala potrebné peniaze na prevádzkovanie svojej moskovskej tanečnej školy. Sovietska vláda ju napriek počiatočnému sľubu nefinancovala a&nbsp;Isadora ju zavrieť nechcela. No ich príchod nebol načasovaný práve najšťastnejšie. Amerika po ruskom revolučnom roku 1917 bola plná obáv z<em>&nbsp;„červenej hrozby“</em> a&nbsp;manželov v&nbsp;novinách označili za boľševických agentov.

Médiá si na Isadore zgustli, keď v&nbsp;Bostone tancovala s&nbsp;jedným odhaleným prsníkom, na krku mala červený šál, dotkla sa ho a&nbsp;pred publikom vzdorovito vyhlásila:<em> „Je červený, tak ako ja.“</em> Neúspešné americké turné dalo bodku aj za jej manželstvom. Isadora opustila Jesenina, nikdy viac ho už nevidela, vytriezvela aj z&nbsp;obdivu k&nbsp;Sovietskemu zväzu, v&nbsp;roku 1924 sa vrátila do Francúzska, no manželia sa nerozviedli. Básnik sa aj napriek tomu rok po ich rozchode oženil s&nbsp;vnučkou známeho spisovateľa Tolstého, čím sa dopustil bigamie.

Aby sa vyhol trestu, odišiel na psychiatrickú kliniku, ale zároveň sa tam rozhodol riešiť aj psychické problémy spôsobené alkoholom. Hospitalizácia na klinike mu nepomohla a&nbsp;jeho zdravotný stav sa nezlepšil. V&nbsp;decembri 1925 ho našli mŕtveho v&nbsp;petrohradskej hotelovej izbe. Na svoju smrť sa zrejme pripravoval, pretože deň predtým usporiadal pre priateľov veľkolepú hostinu a&nbsp;na druhý deň ráno po nej už nežil. Mal necelých tridsať rokov. Jeho úmrtie bolo príčinou mnohých špekulácií.

Oficiálna verzia znela, že spáchal samovraždu obesením, predtým si údajne podrezal žily na ruke. No krátko nato sa objavili podozrenia, či jeho smrť nemala politický podtext a&nbsp;nebola násilná, zinscenovaná. V&nbsp;izbe boli stopy po zápase, nikto nevedel odpovedať na otázku, ako si pravák podrezal pravú ruku a&nbsp;s&nbsp;takouto zranenou sa obesil v&nbsp;miestnosti, kde bol strop vo výške takmer štyri metre. Smrťou Sergeja Jesenina došlo v&nbsp;živote Isadory Duncanovej k&nbsp;ďalšej tragédii. Keď sa dozvedela o&nbsp;jeho skone, netušila, že ho prežije len o&nbsp;dva roky a&nbsp;podobne ako on, aj ona odíde zo sveta tragicky.

Isadora Duncanová sa po návrate do Francúzska opäť uchýlila do Paríža. Mala finančné problémy, ktoré sa snažila vyriešiť mnohými milostnými avantúrami, zväčša škandalóznymi. Takmer 50-ročná vyhľadávala vzťahy s&nbsp;mladými mužmi. Osudným sa jej stalo zoznámenie s&nbsp;atraktívnym Talianom Benoîtom Falchettim, mechanikom a&nbsp;pretekárom v&nbsp;automobilke Bugatti. V&nbsp;septembri 1927 trávila posledné letné dni pri mori v&nbsp;Nice a&nbsp;spoločnosť jej robil mladý pretekár. Rozhodli sa, že sa prevezú v&nbsp;kabriolete. Prešli sotva pár metrov, keď sa červený šál, ktorý mala na krku, zachytil do zadného kolesa auta a&nbsp;vzápätí jej zlomil väzy. Pochovaná je na parížskom cintoríne Père-Lachaise.

Neľútostný osud: ISADORA DUNCANOVÁ prišla o svoje deti fatálnou chybou, jej bol osudným šál

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Neľútostný osud: ISADORA DUNCANOVÁ prišla o svoje deti fatálnou chybou, jej bol osudným šál

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Najsmutnejšie Vianoce: Tonka Belanová nikdy nezabudne na svoje stretnutie s vrahom Engelchenom

Vnuk otrokyne a generála: Život ALEXANDRA DUMASA bol ako na hojdačke, raz hore, potom zasa dole

Lekár chudobných: Hrob GIUSEPPEHO MOSCATIHO sa stal pútnickým miestom

Výber pre vás