Peter Ličák

Cesta k&nbsp;tomu tajomstvu vedie aj cez pozorovanie slnečnej koróny počas niekoľkominútových zatmení Slnka, ktoré svojou gravitáciou a&nbsp;elektromagnetickým žiarením ovplyvňuje život na našej planéte. Rodák z&nbsp;Ľubice v&nbsp;podhorí Vysokých Tatier absolvoval za úplným zatmením Slnka Mesiacom dvanásť vedeckých expedícií po celom svete. Na oddelení fyziky Slnka v&nbsp;observatóriu na Lomnickom štíte sa roky venoval skúmaniu centrálnej hviezdy našej slnečnej sústavy.

Do práce v&nbsp;observatóriu na brehu Skalnatého plesa ho prijímala v&nbsp;polovici sedemdesiatych rokov s&nbsp;čerstvým diplomom inžiniera prvá slovenská astronómka Ľudmila Pajdušáková (1916 –&nbsp;1979). „Do štátneho observatória pri Skalnatom plese prišla vo vojnovom roku 1944. Keď ma prijímala ako technického pracovníka do hviezdneho oddelenia, bola riaditeľkou Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied v&nbsp;Tatranskej Lomnici. Už za života bola legendou, vo svete astronómie ju preslávil objav piatich komét, tri dokonca nesú jej meno. Pri Skalnatom plese som si odkrútil trinásť rokov, potom som postúpil vyššie – na Lomnický štít, kde som sa dve desaťročia venoval skúmaniu Slnka, najmä v&nbsp;rámci medzinárodného programu Interkozmos,“ hovorí o&nbsp;svojej „ceste“ k&nbsp;Slnku Ľubomír Klocok.

Slnko, ktorého vek sa odhaduje na 4,6&nbsp;miliardy rokov, je obrovská plynná žeravá guľa s&nbsp;magnetickými poľami s&nbsp;priemerom 1,4&nbsp;milióna kilometrov. „Slnko je od Zeme vzdialené okolo 150&nbsp;miliónov kilometrov, v&nbsp;určitej fáze svojho zrodu a&nbsp;ďalšieho vývoja sa pri raste teploty a&nbsp;hustoty zapálila termojadrová reakcia, pri ktorej sa ľahšie chemické prvky menili na ťažšie. Predpokladá sa, že tak vznikli všetky hviezdy, nielen Slnko. Možno povedať, že naša materská hviezda pracuje na nebi ako vodíková bomba, priemerná teplota na Slnku je šesťtisíc stupňov Celzia, ale jeho atmosféra –&nbsp;koróna, má v&nbsp;spodnej časti teplotu až milión stupňov. Teda je podstatne horúcejšia ako jej zdroj, ktorým je Slnko. To je asi tak, ako keby ste sa ohrievali pri vatre, ale keby ste sa od ohňa vzdialili, teplota by bola o&nbsp;tisíc stupňov vyššia. Takisto by ste si lámali hlavu nad tým, ako je to možné. A&nbsp;práve taká záhada sa odohráva na Slnku a&nbsp;v&nbsp;jeho koróne. Keď sa vedcom podarí vyriešiť tento rébus, ľudstvo získa nevyčerpateľný zdroj energie. Zatiaľ je to iba veľký sen celých generácií fyzikov,“ konštatuje emeritný tatranský astronóm.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vedci predpokladajú, že k&nbsp;vyriešeniu tejto záhady môže významnou mierou prispieť skúmanie koróny Slnka počas jeho zatmení Mesiacom. Ľubomír Klocok sa zúčastnil na dvanástich vedeckých expedíciách, ktoré v&nbsp;rôznych končinách sveta skúmali slnečnú korónu počas zatmenia Slnka. S&nbsp;prvou expedíciou sa dostal v&nbsp;roku 1990 na ruský Čukotský polostrov, ktorý oddeľuje od americkej Aljašky Beringov prieliv. Posledná expedícia, ktorú absolvoval, skúmala slnečnú atmosféru pri zatmení Slnka v&nbsp;roku 2009 z&nbsp;atolu Eniwetok na Marshallových ostrovoch v&nbsp;Tichom oceáne. Medzi týmito dvoma expedíciami skúmal s&nbsp;kolegami korónu na expedíciách v&nbsp;Mexiku, Čile, Indii, dvakrát v&nbsp;Mongolsku, vo Venezuele, dvakrát v&nbsp;Turecku, Angole, v&nbsp;Juhoafrickej republike.

„Zatmenia Slnka sú zakaždým výnimočným úkazom. Majú rôznu dĺžku trvania, najkratšie zatmenie trvá len 45&nbsp;sekúnd, najdlhšie sedem minút 20&nbsp;sekúnd. Ale príprava expedície vrátane získania sponzorských peňazí zaberie pol roka. Ideálne miesto na vedecké skúmanie slnečnej koróny počas zatmenia má v&nbsp;priemere šírku tristo kilometrov, je to tak­zvané pásmo totality. Vedci z&nbsp;tatranského astronomického ústavu majú na svojom konte okolo sto minút pozorovania koróny počas zatmení Slnka. Zatmenie využívali na vedecké skúmanie iba Američania, Rusi, Japonci a&nbsp;my. Náš tím nikdy netvorilo viac ako päť ľudí, ostatné štáty mali vedecké tímy zložené z&nbsp;desiatok ľudí. Vyzerali sme na týchto expedíciách ako chudobní príbuzní. Na rozdiel od nás astronómovia z&nbsp;týchto krajín mali dostatok peňazí na expedície, my sme si museli peniaze doslova vyžobrať u&nbsp;sponzorov. A&nbsp;to sme mohli robiť len vo svojom voľnom čase, lebo zháňať peniaze na expedíciu sme v&nbsp;pracovnom čase mali zakázané. Bola to taká partizánčina nehodná doby. Ale čuduj sa svete, na expedície sme si nemuseli brať dovolenku,“ spomína na zlé skúsenosti s&nbsp;organizovaním vedeckých expedícií ich účastník z&nbsp;tatranského observatória Slovenskej akadémie vied.

Prvá expedícia, na ktorej sa Ľubomír Klocok zúčastnil, sa vybrala za 135-sekundovým zatmením Slnka v&nbsp;lete 1990 do Ruska na Čukotský polostrov. „Na ideálne miesto na pozorovanie koróny sme sa plavili na člne štyri hodiny po rieke Kolyma. Náš sprievodca býval so ženou v&nbsp;stane, počas plavby chytal na večeru ryby, aby nás pohostil. Ale keď vylovil šťuku, s&nbsp;odporom ju hodil naspäť do vôd Kolymy. Vraj Čukčovia šťuky nejedia, lebo sú to kanibalské ryby. V&nbsp;mestečku Čerskij vtedy žilo tisíc Čukčov a&nbsp;Inuitov, mali tam jediné auto –&nbsp;taxík volgu. Keď si ktosi kúpil toyotu, o&nbsp;pár dní sa stalo čosi neuveriteľné: jediné dve autá na širokom okolí sa zrazili. Veľa vedeckého šťastia sme však na Čukotke nemali, počas zatmenia poriadne pršalo. Ale prežili sme tam celý mesiac medzi nanajvýš priateľskými Čukčami,“ spomína svoju prvú cestu za zatmením Slnka astronóm žijúci v&nbsp;Tatranskej Lomnici.

Jedno z&nbsp;najdlhších zatmení, ktoré trvalo viac ako šesť minút, zažil o&nbsp;rok neskôr pri La Paz, hlavnom meste mexického štátu Baja California Sur. „Bola to vtedy veľmi významná expedícia, lebo také dlhé zatmenie Slnka bude až o&nbsp;takých päťsto rokov. Našich domácich pomocníkov sme si uctili domácou slivovicou, ktorá mala takmer 60&nbsp;‚grádov‘. Aby sa nám fľaše tejto pálenky na dlhej ceste, nedajbože, nerozbili, našli sme im bezpečné miesto v&nbsp;nohách podstavca ďalekohľadu. Mexičania nedajú dopustiť na svoju tequilu, je to silná pálenka, ale naša slivovica z&nbsp;domácej pálenice im vyrazila dych. Keď sa nadýchli, s&nbsp;údivom sa pýtali, ako môžeme piť taký silný alkohol. Tak sme urobili silné ramená, že to nie je žiadna sila, veď u&nbsp;nás to pijú aj deti. Mexičania sú veľmi dôverčiví, uverili nám, tak sme im rýchlo museli vysvetliť, že to bolo iba také naše chválenkárstvo.“

Zvláštnu atmosféru zažili slovenskí astronómovia v&nbsp;polovici deväťdesiatych rokov v&nbsp;Čile, keď bol po prehraných prezidentských voľbách hlavným veliteľom armády generál Augusto Pinochet. „Tri týždne sme prežili na vojenskej základni Putre v&nbsp;nadmorskej výške 3&nbsp;500&nbsp;metrov. Vládol tam prísny vojenský režim, základňa leží na hranici s&nbsp;Peru a&nbsp;Bolíviou. Vojaci v&nbsp;tejto hraničnej základni boli vyzbrojení českými revolvermi značky ČZ. Problémy sme mali pri prílete na letisko, mali sme už slovenské pasy, ale hoci Slovenská republika existovala takmer dva roky, čilskí pohraničníci náš štát ešte nemali zaevidovaný vo svojich počítačoch, pre Čile skrátka ešte Slovensko neexistovalo.“

Ako vedúci mal Ľubomír Klocok zodpovednosť za tri expedície: do Angoly, Juhoafrickej republiky a&nbsp;Turecka. „Na trojminútové zatmenie, pre ktoré bolo ideálnou lokalitou mesto Sumbe v&nbsp;Angole, nikto nechcel ísť, lebo tam zúrila vojna. Napokon sme sa tam v&nbsp;roku 2001 rozhodli predsa len ísť, boli tam českí astronómovia z&nbsp;Úpic a&nbsp;amatérski astronómovia z&nbsp;hvezdárne v&nbsp;Hurbanove. Angolská vláda si veľmi cenila, že sme do Angoly prišli napriek vojnovému stavu, ubytovali nás najprv vo vládnom hoteli, ktorý strážila štátna ochranka. Cesty na miesto nášho pozorovania boli nebezpečné, viedli cez zaujímavé územie, tak nás tam odviezli lietadlom. Bývali sme v&nbsp;internáte školy pre pracovníkov naftového priemyslu, v&nbsp;noci sa ozývala streľba, nepridávalo nám to na pohode a&nbsp;pokoji. Zažili sme naozaj veľké prekvapenie, keď nás počas inštalovania prístrojov prišiel navštíviť angolský prezident José Eduardo dos Santos, ktorý viedol vojnu proti opozičnému povstaleckému Národnému zväzu pre úplnú nezávislosť Angoly UNITA, ktorý mal na svedomí aj únos československých expertov na výstavbu drevokombinátov a&nbsp;celulózok. Medzi unesenými boli aj pracovníci Bukózy z&nbsp;Vranova nad Topľou. V&nbsp;prezidentskom kresle sedel viac ako 38&nbsp;rokov, bol to vlastne africký rekordér. Na všetky expedície som si nosil takú malú skladaciu fujaru, tak som pánu prezidentovi na nej zahral a&nbsp;venovali sme mu aj obrazovú publikáciu o&nbsp;Vysokých Tatrách,“ spomína Ľubomír Klocok na expedíciu v&nbsp;Angole.

Najpodivnejší zážitok z&nbsp;pozorovania koróny počas zatmenia má z&nbsp;kempu Džingischán neďaleko mesta Darchan v&nbsp;Mongolsku. „Zatmenie malo trvať rovné tri minúty, boli sme tam v&nbsp;marci 1997, v&nbsp;stepi bol v&nbsp;noci 40-stupňový mráz, ale dlhodobá aj krátkodobá predpoveď počasia nám sľubovala bezoblačné nebo. Krátko pred zatmením bola obloha ukážkovo modrá, nič viac sme si nemohli želať. Zrazu k&nbsp;nám prišla skupina mníchov z&nbsp;neďalekého kláštora, vraj aby sme odišli pozorovať zatmenie Slnka o&nbsp;pár kilometrov ďalej, lebo naša prítomnosť ruší ich pokoj a&nbsp;chvíle rozjímania. Keď sme sťahovanie s&nbsp;prístrojmi na poslednú chvíľu odmietli, mnísi sa začali potichu modliť. A&nbsp;stalo sa čosi nevysvetliteľné: na modrú oblohu sa prihnal veľký čierny mrak, zatienil nám Slnko a&nbsp;mali sme po pozorovaní. Po zatmení sa chmára tak rýchlo, ako prišla, aj stratila,“ hovorí o&nbsp;najzaujímavejšom príbehu z&nbsp;pozorovaní koróny Ľubomír Kolocok.

Za najvydarenejšie pozorovanie koróny považuje to z&nbsp;roku 2008 počas druhej expedície do Mongolska. Slovenským astronómom sa vtedy ako prvým na svete podarilo vyfotografovať zelenú korónu, touto snímkou sa zapísali do histórie svetovej astronómie.

Putovanie za zatmením: Tatranský astronóm chodil na vedecké expedície po svete s fujarou

Peter Ličák

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Putovanie za zatmením: Tatranský astronóm chodil na vedecké expedície po svete s fujarou

Peter Ličák

Súvisiace články

Dobrá kúpa skvostu: S pekárskym majstrom piekla v Spišskom Hrhove počas pandémie celá dedina

Detská hrdinka: Iba 11-ročná Tímea zachránila život svojej mame! Jej statočnosť vás ohúri

Krvavé ruky: Che Guevara zakladal na Kube gulagy, organizoval popravy zajatcov

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás