Zuzana má na hlave niekoľko miest s vytrhanými vlasmi. „Nemôžem si pomôcť. Stačí, že sa musím učiť na písomku alebo potrebujem napísať esej do školy, a už to ide. Ruka mi vystrelí k vlasom, chvíľu si ich nakrúcam na prst, potiahnem a vytrhnem. Nebolí to, je to skôr príjemné. Pomáha mi to sústrediť sa. Vlasy občas aj žujem. Mama je z toho zhrozená, pred ňou sa snažím ovládať,“ rozpráva 17-ročná študentka prestížneho gymnázia. Vytrhané miesta sa snaží maskovať rôznymi účesmi či šiltovkou.

S týmto problémom nie je sama. Odhaduje sa, že 2 až 3 percentá ľudí na Slovensku trpia trichotillomániou (TTM). Nejde o žiadny zlozvyk, postihnutí si sami často uvedomujú, že ich konanie je neprijateľné, ale nemôžu ho ovládať. TTM je podľa odborníkov komplexný problém – porucha kontroly impulzov, ktorá sa prejavuje nutkavým vytrhávaním vlasov. Postihnutí si tiež môžu trhať mihalnice, obočie, ochlpenie v intímnej oblasti a na ostatných častiach tela. Dokonca môžu trhať vlasy niekomu inému alebo bábikám. Názov poruchy je kombinácia troch gréckych slov – trich (vlasy), tillo (ťahať), mánia (túžba, žiadostivosť, neprimerané zaujatie). Trichotillomániu pomenoval v roku 1889 francúzsky dermatológ François Hallopeau.

TTM sa vyznačuje niekoľkými znakmi, ktoré psychiatrom a psychológom pomáhajú pri diagnostike. Vytrhávanie vlasov je opakované a vedie k viditeľnému úbytku vlasov, ktorý nie je zapríčinený žiadnym iným kožným či kozmetickým problémom. Ľudia postihnutí touto poruchou majú silnejúci pocit napätia bezprostredne pred vytrhnutím vlasu a, naopak, cítia pôžitok, uspokojenie alebo úľavu počas vytrhnutia vlasu. TTM určite nie je znak slabosti alebo charakterový nedostatok. Nie je to ani chyba osoby, u ktorej sa toto ochorenie objaví. Má viacero príčin a možno ho úspešne liečiť. Veľa postihnutých cíti veľkú úľavu, keď zistia, že táto porucha nie je ich zlozvyk a nie sú jediní na svete, čo ju majú. Ľudia si vlasy vytrhávajú buď automaticky – pri inej činnosti, alebo sa sústredia iba na vytrhávanie vlasov. Sú aj takí, čo ich oblizujú, žujú či dokonca prehĺtajú.

Prehĺtanie vlasov sa označuje ako trichofágia. Zhluky vlasov – takzvané trichobezoány – môžu dokonca upchať črevá a je potrebný chirurgický zákrok. Väčšina ľudí postihnutých touto chorobou si vlasy trhá osamote, niekedy v prítomnosti najbližšej rodiny. Snažia sa však, aby ich správanie bolo čo najmenej nápadné. Výnimkou môžu byť malé deti, ktoré si ešte svoje konanie úplne neuvedomujú, alebo ľudia s automatických typom TTM. Samotné vytrhávanie vlasov vedie síce ku značnému uvoľneniu, ale potom väčšinou nasledujú pocity zahanbenia a strachu. Človek si uvedomuje, že nemá nad svojím konaním kontrolu, a pozoruje vzniknuté lysé miesta. To opäť spôsobuje vnútorné napätie a nasleduje ďalšie trhanie vlasov – vzniká začarovaný kruh.

Skutočná príčina trichotillománie nie je dodnes odhalená. Vie sa však, že ide o neurobiologickú poruchu a svoju úlohu v nej môže hrať genetická predispozícia. TTM sa častejšie objavuje u žien ako u mužov. Zvykne vypuknúť už v puberte, okolo 11. – 13. roku, ale môže to byť oveľa skôr i neskôr. Niekedy ochorenie môže vyvolať traumatický zážitok alebo stresové obdobie (napr. smrť blízkej osoby, rozvod rodičov, rodinné konflikty, nová škola alebo zamestnanie, skúškové obdobie). TTM sa objavuje aj u mladších detí, dokonca v ranom veku, u bábätiek do jedného roka. Najmä pri malých deťoch však môže tento problém zmiznúť rovnako nečakane, ako sa objavil. Liečba TTM patrí do rúk psychológov a psychiatrov. Funguje zvyčajne kombinácia psychoterapie a prípadne psychofarmák, ktoré sa používajú aj pri liečbe obsedantno- kompulzívnej poruchy.

Podobnými poruchami ako TTM sú aj ďalšie, pri ktorých postihnutí „manipulujú s telom“. Patria sem onychofágia – obhrýzanie nechtov, pokožky okolo nechtov, dermatilománia - manipulácia s pokožkou (vytláčanie vyrážok na tvári, končatinách a iných častiach tela), hryzenie vnútornej strany líca, pier. Tieto poruchy tvoria jednu skupinu, majú podobné spúšťacie mechanizmy i liečbu.

Nechty si obhrýza asi 30 percent detí a rodičia tomuto javu zvyčajne nepripisujú zvláštny význam. Onychofágia je vo svojej podstate, rovnako ako ďalšie spomínané poruchy, neurózou. Je to vonkajší prejav vnútorného napätia - dieťa sa niečoho bojí, prežíva nepríjemné situácie, nemá uspokojenú potrebu istoty a bezpečia, nahrádza si tak napríklad pocity pri dojčení či pití z fľaše. Ohrýzanie nechtov však zvyšuje riziko vzniku rôznych mikrobionálnych a vírusových infekcií či hnisavých pľuzgierov. Cez sliny sa môžu do poškodenej kože preniesť baktérie, čo spôsobí začervenanie a infekciu. Odborníci odporúčajú rodičom zistiť, v akých situáciách si dieťa nechty hryzie - teda snažiť sa vypátrať príčinu. Podstatné je deti nestrašiť ani nekarhať.

Hryzenie nechtov často trápi aj dospelých. Najdôležitejšie je ochorenie rozpoznať a liečiť jeho pravý dôvod s pomocou odborníkov. Pátranie po pravej príčine je podľa psychológov často náročné. Môžu ňou byť stres, nervozita, napätie, ale i potláčaná agresivita a hnev. Spúšťačom sú tiež preceňovanie schopností, záťažové životné situácie, nezvládnutie nárokov rodičov, priateľov alebo zamestnávateľa, nespokojnosť so svojím vzhľadom. Okrem psychoterapie môžu pomôcť antidepresíva či anxiolytiká (lieky proti úzkosti). Účinná je tiež psychoterapia zameraná na relaxáciu, pri obhrýzaní nechtov aj hypnóza. Pomôže zmena prostredia, v ktorom sú zlé vzťahy spôsobujúce vnútorné napätie.

Zlozvyky, či choroby? Prečo si trháme vlasy, obhrýzame nechty a škriabeme sa?

Výber pre vás