Zima nerobí dobre pokožke, dýchacím cestám ani močovému mechúru, no málokto vie, že je aj rizikovým obdobím pre srdce.

Výskumy ukazujú, že existuje vzťah medzi chladným počasím a zvýšeným rizikom infarktu. Riziko sa dokonca mierne zvyšuje s každým stupňom, o ktorý klesne vonkajšia teplota. Dôvodov je viacero.

Asi najdôležitejším je, že nízka vonkajšia teplota spôsobuje sťahovanie ciev a logicky stúpanie krvného tlaku. Nebezpečné sú najmä prechody z tepla do mrazu. Pre ľudí, ktorí majú s krvným tlakom problémy a liečia sa, to môže byť nezvládnuteľná záťaž.

Srdce sa musí v chladnom počasí viac namáhať, aby pri stiahnutých cievach napumpovalo potrebnú krv a kyslík do orgánov. Okrem krvného tlaku sa zvyšuje aj pulz a kardiaci by si mali dobre premyslieť, či pri takejto záťaži srdca budú skúšať rôzne zimné športy.

Rizikové pre srdce v nízkych teplotách sú lyžovanie, beh i obyčajná rýchla chôdza. So zvýšenou námahou srdcového svalu sa zvyšuje riziko krvných zrazenín, mozgovej príhody a srdcového infarktu.

V tomto počasí si treba chrániť najmä časti tela, cez ktoré sa stráca teplo – ruky, nohy a hlavu. Aby sa zbytočne nenamáhalo srdce, treba sa teplo obliekať a zo stravy vynechať obľúbené jedlá tohto obdobia, ktoré aj tak nie sú pre ľudí s vysokým krvným tlakom a ochoreniami srdca vhodné.

Jaternice, klobásy či iné podobné špeciality obsahujú totiž priveľa sodíka a soli, ktoré zadržiavajú v tele vodu a tým tiež zaťažujú srdce.

Zima je rizikovým obdobím aj pre ľudí s opakovanými zápalmi močových ciest. Každá druhá žena ochorie na zápal močového mechúra – cystitídu – najmenej raz vo svojom živote.

Niektoré však touto infekciou „oslávia“ príchod každého nového ročného obdobia. Na jeseň, v zime a na jar je zvyčajne príčinou prechladnutie, sedenie na studenej lavičke či kameni alebo zmoknutie, ktoré naruší obranyschopnosť organizmu a umožní baktériám zaútočiť na močové cesty.

Prevenciou je teplé oblečenie a pohyb. Urologický čaj pomôže len pri ľahších formách, pri častom nutkaní na močenie, rezaní a pálení treba navštíviť lekára. Infekcia sa totiž môže ľahko presunúť na obličky.

Počas zimy je častejším infekciám vystavený aj tráviaci trakt, hoci sa môže zdať, že ide len o typicky letné ochorenie. Počet rôznych črevných viróz spojených s hnačkami a vracaním sa zvyšuje aj v zime.

Telo je vyčerpané a nedokáže s črevnými vírusmi dostatočne bojovať. Pomôže len umývať si dôkladne ruky a nepohybovať sa v prostredí, kde sa vírus objavil.

Pomôcť môže aj preventívne užívanie probiotík a prísun vitamínov, ktoré zvyšujú obranyschopnosť organizmu. Našťastie črevné virózy sú síce búrlivé, trvajú však iba krátko.

Chrípka má v zime svoju sezónu, a preto by ľudia s oslabenou imunitou, najmä starší a s chronickými chorobami, mali už na jeseň absolvovať očkovanie.

Rozvoj choroby sprevádza nádcha, kašeľ, bolesti hlavy, kĺbov i svalov a vysoké horúčky. Oslabený organizmus nemusí boj s agresívnym vírusom zvládnuť, každoročne u nás zomrie na chrípku 20 až 30 ľudí.

Prevenciou okrem očkovania je prísun vitamínov, vyhýbanie sa miestam s klimatizáciou a veľkým počtom ľudí, kde sa vírus ľahko šíri.

Ďalšou nepríjemnou infekciou, ktorá sa zvýšene vyskytuje v zime, je angína. Spôsobuje ju baktéria streptokok a jedinou pomocou sú antibiotiká. Netreba ju zanedbať, nebezpečný bacil môže totiž napadnúť aj srdce.

Zápal krčných mandlí spojený s bolesťou v hrdle, s problémami s prehĺtaním, s horúčkou, so zväčšenými uzlinami, s bolesťou hlavy a s upchaným nosom treba poriadne vyležať. Vírusový zápal hrdla má ľahší priebeh, tiež ho však netreba brať na ľahkú váhu.

V zime trpí i koža a nevyhýbajú sa jej ani alergické prejavy. Svoje o tom vedia ľudia, u ktorých sa objavuje zimná alergia. Každý pobyt vonku bez rukavíc či šálu sa skončí nepríjemným začervenaním a výsevom drobných svrbiacich pupienkov na koži.

Lepšie na tom nie sú ani ľudia náchylní na vysychanie a praskanie pokožky. Mráz, ľadový vietor a zmeny teplôt, ktoré sprevádzajú zimné obdobie, spôsobujú poškodenie ochranných vrstiev pokožky. Tá stráca potrebnú obranyschopnosť, vysušuje sa a vznikajú drobné ranky.

V mraze mazové žľazy pokožky vylučujú menej tuku a látková výmena je pomalšia. Pokožka v zime je preto často vysušená, šupinatá, začervenaná, napnutá a nepríjemne páli.

Preto treba pleť chrániť výživnými krémami s obsahom vitamínov a lipidov. Výživné krémy zabraňujú aj odparovaniu vody z pokožky.

Vrstvu krému treba pravidelne obnovovať počas pobytu na horskom slnku a nezabúdať ani na opaľovací prípravok s UV filtrom.

Pokožku treba chrániť pred vplyvom priameho slnečného žiarenia ochranným krémom. Inak sa môže nepríjemne spáliť a vytvoria sa na nej pigmentové škvrny.

V zime je výrazne namáhaná aj pokožka rúk. Treba ju chrániť rukavicami a ruky si natierať výživným krémom podľa potreby i niekoľkokrát denne.

Stačia nachladnutie či horúčka a na tvári sa opäť vyhodí opar – známy prejav vírusu herpes simplex, ktorý sa môže objaviť počas oslabenia organizmu, ak ho človek má v tele.

Herpes simplex väčšinou prežíva v nervových bunkách. Po oživení putuje pozdĺž nervových vlákien a smeruje k povrchu kože. A práve vtedy sa objavuje mravčenie, ktoré signalizuje blížiaci sa problém.

Najčastejšie sa vyskytuje na spodnej alebo hornej pere, ale u niekoho sa môže vyskytnúť aj na očnom viečku či v oblasti nosných dierok.

Ak sa herpes nazývaný aj opar objaví, rozhodne sa nelieči zubnou pastou. Tá totiž obsahuje množstvo konzervačných látok a parfumov, ktoré môžu liečbu skomplikovať. Lepšie sú antivirotiká, i keď si s herpesom neporadia zo dňa na deň.

V lekárni sa dajú kúpiť prípravky na prírodnej báze, ktoré herpes dezinfikujú a vysušujú. Dôležitý je prísun vitamínov na zvýšenie celkovej obranyschopnosti, dôležitý je najmä vitamín B.

Po objavení pľuzgierika počas jeho hojenia treba dbať na to, aby pokožka v jeho okolí bola čistá a suchá, inak hrozí druhotná infekcia a zapálený pľuzgier sa zle hojí.

V zime sa srdce namáha oveľa viac, hrozí viac infarktov

Výber pre vás