redakcia

Väčšina z&nbsp;nás vie, že bez sleziny dokážeme žiť. Na čo nám tento orgán slúži a&nbsp;čo hrozí po jeho vyoperovaní? Funkcie sleziny v&nbsp;tele objasňuje Veronika Urdová z&nbsp;II.&nbsp;internej kliniky SZU, FNsP F.&nbsp;D&nbsp;Roosevelta v&nbsp;Banskej Bystrici.

Aké sú hlavné úlohy sleziny v&nbsp;našom tele?

Slezina je bohato prekrvený orgán nachádzajúci sa v&nbsp;brušnej dutine vľavo hore pod ľavým rebrovým oblúkom. Hrá významnú úlohu v&nbsp;krvnom a&nbsp;imunitnom systéme. Plní podobnú úlohu ako lymfatická uzlina, no cudzorodé látky –&nbsp;antigény, sa do nej nedostávajú lymfou, ale krvou. Špecifická štruktúra sleziny umožňuje stretnutie týchto antigénov s&nbsp;bunkami imunitného systému, čo vyvolá imunitnú odpoveď a&nbsp;aktiváciu bielych krviniek –&nbsp;lymfocytov. Slezina má úlohu aj v&nbsp;tvorbe pamäťových lymfocytov a&nbsp;v&nbsp;tvorbe špecifických protilátok, ktoré sú dôležité pri našom opakovanom kontakte s&nbsp;mikróbmi a&nbsp;inými cudzorodými látkami. Imunitné bunky v&nbsp;slezine takisto rozpoznávajú naše vlastné poškodené častice alebo staré krvinky a&nbsp;zabezpečujú ich odstránenie. Slezina je akýmsi cintorínom pre krvinky. Má úlohu aj v&nbsp;regulácii imunitného systému.

Čo môže vyvolať problémy so slezinou?

Funkcia sleziny môže byť oslabená pri rôznych auto­imunitných ochoreniach, ako je napríklad systémový lupus erythematosus, reumatoidná artritída a&nbsp;iné, pri infekčných ochoreniach ako HIV či chronická malária alebo pri hematoonkologických ochoreniach, prípadne v&nbsp;dôsledku ich liečby chemoterapiou, rádioterapiou alebo inou liečbou, ktorá potláča imunitnú odpoveď. V&nbsp;niektorých prípadoch sa dokonca musí slezina odstrániť, ide o&nbsp;splenektómiu, a&nbsp;to najmä po úraze alebo pri liečbe hematologických ochorení.

Nechýba slezina organizmu?

Po odstránení sleziny sú pacienti ohrození predovšetkým infekciami spôsobenými opuzdrenými baktériami, najčastejšie pneu­mokokmi, meningokokmi a&nbsp;baktériou Haemophilus influenzae, ale aj inými. Môže dôjsť až k&nbsp;závažnému ohrozeniu života rozvojom ťažkej sepsy. Riziko tejto vážnej komplikácie je vyššie v&nbsp;prípade odstránenia alebo poškodenia sleziny v&nbsp;skorom detskom veku. Splenektómia v&nbsp;dospelosti zväčša nemáva taký nepriaznivý následok, ale u&nbsp;niektorých ľudí sa môže prejaviť zvýšená vnímavosť na tieto patogény. Riziko rozvoja postsplenektomickej sepsy, čiže otravy krvi po odstránení sleziny, trvá po celý život.

Existuje nejaká prevencia?

Áno, u&nbsp;pacientov, ktorým treba odstrániť slezinu, pristupujeme k&nbsp;prevencii rozvoja rizikových infekčných komplikácií najmä očkovaním proti pneu­mokokovým, meningokokovým a&nbsp;hemofilným invazívnym ochoreniam, pravidelným očkovaním proti chrípke a&nbsp;aktuálne aj proti kovidu. Dlhodobá antibiotická profylaxia sa podáva zriedka, v&nbsp;odbornej spoločnosti neexistuje pre túto liečbu jednotný konsenzus, ale odporúča sa skôr pohotovostná antibiotická liečba podľa potreby pri zvýšenom riziku infekcie. Pri cestách do zahraničia je dôležitá prevencia malárie.

Aké sú najčastejšie diagnózy sleziny a&nbsp;ktoré vyšetrenia ich môžu preukázať?

K&nbsp;poškodeniu a&nbsp;ruptúre sleziny dochádza predovšetkým po úraze a&nbsp;sprevádza ich závažné, až životunebezpečné krvácanie. V&nbsp;tomto prípade sa musí slezina operačne odstrániť. Splenektómia je zároveň metóda liečby viacerých hematologických ochorení ako napríklad imúnnej trombocytopénie a&nbsp;iných, ak zlyhá liečba liekmi. K&nbsp;poškodeniu funkcie sleziny vedú viaceré autoimunitné, infekčné a&nbsp;onkologické ochorenia, ale aj trombóza lienálnych ciev, ktoré zabezpečujú cirkuláciu krvi v&nbsp;slezine. Diagnostika sa zameriava predovšetkým na samotné primárne ochorenia. Zobrazovacími vyšetreniami, ako je sonografia či CT, je možné zistiť trombózu ciev, infarkt sleziny, krvá­canie, prípadne onkologické ochorenie.

Je možné slezinu liečiť bez toho, aby sa vyoperovala?

V&nbsp;prípade čiastočnej poruchy funkcie sleziny liečime príčinu, teda ochorenie, ktoré k&nbsp;takémuto poškodeniu viedlo. Nie vždy je to však možné.

Môže nejaký problém so slezinou ohroziť život?

Závažný stav je ruptúra sleziny, ktorá môže okam­žite ohroziť život najmä stratou krvi. Slezina je výrazne prekrvená a&nbsp;krvá­canie je často masívne, v&nbsp;týchto prípadoch sa musí operačne odstrániť. Ďalšie riziko ohrozenia života je u&nbsp;pacien­tov so zníženou funkciou sleziny alebo u&nbsp;pacientov s&nbsp;už odstránenou slezinou, a&nbsp;to spomínaný rozvoj ťažkej sepsy vyvolanej predovšetkým opuzdrenými baktériami. Takáto komplikácia je častejšia, ak sa splenektómia realizovala v&nbsp;detskom veku.

Po odstránení sleziny preberú jej funkcie iné orgány?

Áno, po odstránení sleziny jej funkciu nahradí pečeň, lymfatické uzliny a&nbsp;ďalšie orgány a&nbsp;bunky imunitného systému. Slezina je jedným z&nbsp;orgánov imunitného systému a&nbsp;významne pomáha pri účinnej imunitnej odpovedi, aktivácii imunitných buniek, regulácii imunitnej odpovede a&nbsp;pri „čistení“ krvi od cudzích alebo poškodených vlastných častíc a&nbsp;buniek, najmä krviniek. Tieto deje však prebiehajú aj v&nbsp;iných orgánoch a&nbsp;po odstránení sleziny sú čiastočne nahraditeľné.

Aké sú najčastejšie problémy sleziny? Dozviete sa na ďalšej strane...

Splenomegália – zväčšená slezina

Tento problém si subjektívne často nevšimnete, to, že máte zväčšenú slezinu, sa odhalí náhodne pri ultrazvukovom vyšetrení brušnej dutiny, prípadne ju lekár nahmatá. Na vyšetrenie sleziny sa používa CT, MR, občas aj biopsia a rozbor krvi. Môžete pociťovať tlak pod ľavými rebrami či napätie v&nbsp;ľavej polovici brucha, nafukovanie, zažívacie problémy. Za zväčšenou slezinou môžu byť rôzne diagnó­zy ako autoimunitné ochorenia, vrodená anémia, reakcia na vírusovú, bakteriálnu či parazitárnu infekciu, prípadne nádor či cysta. Slezina sa môže zväčšiť aj v&nbsp;dôsledku cirhózy pečene, pankreatitídy, srdcovo-cievneho ochorenia a&nbsp;ďalších problémov. Samotná zväčšená slezina sa nelieči, treba odstrániť vyvolávajúce ochorenie.

Asplénia – chýbajúca alebo nefunkčná slezina

Najčastejšie ide o stav po vyoperovaní sleziny, zriedkavá je vrodená asplénia. Bez sleziny máte zvýšené riziko vzniku závažných infekčných ochorení. Preto sa ešte pred splenektómiou zvyčajne preventívne vykonajú viaceré očkovania proti rizikovým patogénom a viaceré očkovania sa po čase odporúča pravidelne opakovať.

Ide o jeden či viac uzlov tkaniva sleziny, ktoré sa môžu vyskytovať v brušnej dutine asi u&nbsp;20&nbsp;percent ľudí. Po odstránení sleziny môže toto tkanivo čiastočne prebrať jej funkciu. Naopak, ak bola slezina vyoperovaná pre hematologické ochorenie, treba odstrániť aj akcesórnu slezinu.

Ak sa slezina snaží nadmerne plniť svoju normálnu funkciu, môže začať poškodzovať zloženie krvi a&nbsp;predčasne z nej filtruje červené či biele krvinky, aj keď sú v poriadku. Takisto môže zadržiavať krvné doštičky, čoho výsledkom je zlé zrážanie krvi.

Pri úraze, údere do brucha či otvorenom zranení brucha môže dôjsť k poškodeniu sleziny. Môže sa javiť ako bolesť za ľavými rebrami či nad lopatkou, príznakom je aj citlivosť na dotyk v&nbsp;týchto miestach, rýchly tep a závraty. Krajným riešením je splenektómia, no lekári sa snažia úplne či aspoň čiastočne slezinu zachovať.

Dvojdobá ruptúra sleziny

Po poranení brucha sa s odstupom niekoľkých dní až týždňov môže objaviť náhle krvácanie, keď v&nbsp;dôsledku trvalého vnútorného krvácania povolí slezinné puzdro.

Sú pomerne zriedkavé a často nevyžadujú žiadnu liečbu.

Väčšinou ide o metastázy z iných orgánov a riešením je rádioterapia alebo vyoperovanie sleziny.

Autorka: Martina Palovčíková, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Slezina ako regulátor imunity: Dokáže telo tento orgán nahradiť?

Výber pre vás

Slezina ako regulátor imunity: Dokáže telo tento orgán nahradiť?

Súvisiace články

Neobsedíte ani nepostojíte: Tarlovova cysta môže spôsobiť bolesť, ale aj mnohé komplikácie

Ak nedostatočne spíte, hrozí vám táto choroba! Aj v prípade, že sa stravujete zdravo

Trápi vás jarná únava? 7 dôvodov, prečo sa cítite unavení aj napriek slnečnému počasiu!

Výber pre vás