redakcia

Toto vážne chronické autoimunitné zápalové neurodegeneratívne ochorenie má toľko rozmanitých prvých príznakov, že stanovenie diagnózy stále nie je celkom jednoduché, a&nbsp;preto presný počet chorých nie je jednoznačný. Zlepšuje sa však nielen liečba, ale aj včasná diagnostika.

„Čím skôr človeka diagnostikujú a&nbsp;začnú s&nbsp;liečbou, tým lepšie sú výsledky z&nbsp;dlhodobého hľadiska. Skleróza multiplex (SM) sa nedá vyliečiť, ale vieme ju efektívne potlačiť a&nbsp;spomaliť jej progres,“ vysvetľuje František Jurčaga, prednosta Neurologickej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity v&nbsp;Bratislave. Podľa jeho slov je terapeu­tické okno otvorené hlavne v&nbsp;skorej fáze ochorenia, keď je nasadenie liečby kľúčové, pretože má vyššiu účinnosť. „Správne diagnostikovaný pacient s&nbsp;dobre nastaveným liečebným režimom môže viesť kvalitný život, študovať, pracovať, športovať a&nbsp;založiť si rodinu. Už dávno neplatí, že musí prísť invalidita. Je nezmysel, že pacient by mal veľa oddychovať, naopak. Prognóza je oveľa lepšia a&nbsp;atakov je menej, ak sa hýbe a&nbsp;je fyzicky aktívny. Pravidelné, vhodne zvolené cvičenie má totiž protizápalový efekt.“

Podľa odborníkov má obrovský vplyv na funkciu imunitného systému aj črevný mikrobióm, s&nbsp;čím priamo súvisí výživa. Keď­že roztrúsená skleróza je auto­imunitné ochorenie, je pravdepodobné, že vhodnou stravou ho možno značne ovplyvniť. „Štúdie ukázali, že pacienti so sklerózou multiplex majú odlišné zloženie črevného mikrobiómu,“ vraví gastroenterológ Ladislav Kužela. „Výskumy naznačujú, že zmeny v&nbsp;črevnom mikro­bióme môžu súvisieť so závažnosťou SM aj s&nbsp;reakcia­mi na jej liečbu,“ dodáva.

Nové výskumy ukazujú aj to, kadiaľ by mohla viesť cesta. „Lepšia kvalita stravy a&nbsp;nekonzumovanie mäsa boli spojené so zníženou progresiou invalidity u&nbsp;ľudí so sklerózou multiplex,“ konštatuje gastroenterológ. Diéta s&nbsp;vysokým obsahom zeleniny a&nbsp;nízkym obsahom bielkovín pozitívne ovplyvňuje zmenu črevného mikrobiómu. To naznačuje, že prevažne rastlinná strava môže zmeniť imunitný profil a&nbsp;tým aj zmierniť a&nbsp;spomaliť napredovanie SM. Bádanie v&nbsp;tejto oblasti stále pokračuje, no podľa docenta Kuželu sa vedci domnievajú, že úprava črevného mikrobiómu by mohla byť účinnou stratégiou nielen liečby, ale aj prevencie roztrúsenej sklerózy. „Moja rada je nejesť príliš spracované potraviny. Sú to tie, v&nbsp;ktorých zložení nenájdete zložky, aké nemáte doma v&nbsp;skrini. Zamerajte sa na kvalitu, lebo jesť nekvalitne vás môže stáť zdravie.“

V&nbsp;rámci sledovania účinnosti liečby pacienti so sklerózou multiplex pravidelne absolvujú vyšetrenie magnetickou rezonanciou (MR). Ide o&nbsp;drahé a&nbsp;pre mnohých nie veľmi príjemné vyšetrenie. Slovenskí vedci prichádzajú s&nbsp;revolučnou metódou, ktorá by mohla MR nahradiť. Je založená na rozbore krvi, z&nbsp;ktorej sa zisťuje množstvo špeciálnej bielkoviny. „Volá sa neurofilament a&nbsp;jej vlastnosťou je, že reflektuje zmeny v&nbsp;mozgu. Pri účinnej liečbe SM hladina neurofilamentu klesá, čiže mozog je menej poškodzovaný. Naopak, ak terapia prestáva byť účinná, neurofilament stúpa a&nbsp;vie­me, že by bola potrebná zmena liečby,“ vysvetľuje docent Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied. Okrem toho pred tým, ako by pacient s&nbsp;podozrením na SM išiel na magnetickú rezonanciu, dalo by sa z&nbsp;krvi vyšetriť, čo sa deje v&nbsp;jeho mozgu. Podľa slov neuroimunológa dokáže nová metóda zrkadliť aj zvýšené riziko relapsov v&nbsp;horizonte jedného až troch rokov. Vyšetrenie stavu neurofilamentov, ktoré je podľa docenta Žilku vysoko spoľahlivé, zatiaľ uhrádza len naša najmenšia zdravotná poisťovňa.

Viacerí slovenskí pacienti s&nbsp;roztrúsenou sklerózou absolvovali aj liečbu transplantáciou kmeňových buniek. Väčšina v&nbsp;zahraničí a&nbsp;ako samoplatcovia za desaťtisíce eur. Zákrok je už možné absolvovať aj na Slovensku a&nbsp;môže ho preplatiť zdravotná poisťovňa, no nie je odporúčaný pre každého. Ide najmä o&nbsp;mladších pacientov s&nbsp;agresívnym priebehom ochorenia, ktorí nereagujú ani na najsil­nejšie imunomodulačné lieky. Podľa neurologičky Dariny Slezákovej z&nbsp;centra SM na Kramároch, ktoré jediné transplantáciu kmeňových buniek na Slovensku vykonáva, je táto liečba veľmi efektívna, no aj značne riziková a&nbsp;s&nbsp;možnými vedľajšími účinkami. Preto je aj výber pacienta a&nbsp;posúdenie, či je vhodný na transplantáciu, veľmi dôležitý. Či sú účinky transplantácie doživotné, sa ešte len skúma.

Čo spôsobuje sklerózu multiplex? Čítajte na ďalšej strane...

Okrem liečby je nesmierne dôležitý pacientov životný štýl, ktorý môže ovplyvniť priebeh ochorenia. Dôležité je najmä cvičiť a mať fyzickú aktivitu, jesť protizápalovú stravu, dostatočne spať, vyhýbať sa prehriatiu a naučiť sa zvládať stres.

Juraj Žilavý (48) z&nbsp;Malaciek bol do roku 1998 rovnako vitálny ako jeho rovesníci. Športoval, jazdil na motorke, plánoval si život. Až kým mu doň nezasiahla skleróza multiplex.Juraja ako 23-ročného zaskočil prvý a&nbsp;veľmi typický atak sklerózy multiplex. „Takmer som prestal vidieť na ľavé oko. Dostal som sa do nemocnice, kde ma liečili kortikoidmi, a&nbsp;ťažkosti prešli. Urobili mi magnetickú rezonanciu mozgu, ale vtedy ešte nenaš­li nič podoz­rivé,“ spomína Juraj, ktorý ďalších päť rokov žil opäť úplne normálne.

V&nbsp;roku 2003 mu natoľko zoslabla pravá noha, že prakticky nevedel vstať z&nbsp;postele. Opäť sa ocitol v&nbsp;nemocnici. Opäť ho preliečili kortikoidmi, a&nbsp;hoci sa na magnetickej rezonancii ukázalo šestnásť lézií na jeho mieche, cielená liečba roztrúsenej sklerózy sa u&nbsp;neho nezačala. „Ja som vtedy ani len netušil, že existujú nejaké cen­trá SM. V&nbsp;súčasnosti ich je na Slovensku už tri­násť,“ vraví Juraj. Medzi­tým sa oženil, narodila sa mu dcér­ka a&nbsp;v&nbsp;roku 2008 prišiel ďalší atak, opäť problémy s&nbsp;pravou nohou. Magnetická rezonancia ukázala vyše sto lézií a&nbsp;diagnózu skleróza multiplex potvrdilo aj vyšetrenie likvoru odobratého z&nbsp;chrbtice.

Juraj sa začal liečiť v&nbsp;cen­tre SM v&nbsp;ružinovskej nemocnici v&nbsp;Bratislave. Asi desať rokov držali lekári chorobu na uzde, ale jeho stav sa pomaly zhoršoval. „Hnevala ma hlavne rovnováha, značná únava, pri chôdzi som si pomáhal trekingovými palicami. A&nbsp;niekedy vtedy som sa dozvedel o&nbsp;možnosti liečby pomocou transplantácie kmeňových buniek v&nbsp;Mos­kve, kde sa tomu venuje profesor Denis Fedorenko. Povedal som si, že sa k&nbsp;nemu musím dostať.“ Princípom tejto liečby je zastaviť ochorenie v&nbsp;danej fáze a&nbsp;zabrániť jeho ďalšiemu zhoršovaniu. Pacientovi totiž pomôže vytvoriť novú imunitu bez protilátok, ktoré by útočili na tkanivo mozgu a&nbsp;miechy.

Transplantácia kmeňových buniek stojí v&nbsp;Moskve okolo 50-tisíc eur, ktoré Juraj, v&nbsp;tom čase už plný invalidný dôchodca, nemal. „Pomocou verejných zbierok sa mi dobrí ľudia a tiež rodina poskladali na zákrok a predvlani som ho podstúpil. V&nbsp;krátkosti to prebieha tak, že vám po stimulácii kortikoidmi odoberú z&nbsp;krvi kmeňové bunky, následne týždennou chemoterapiou vynulujú imunitu a&nbsp;potom vám dajú infúziu s&nbsp;vašimi kmeňovými bunkami. Ďalší týždeň a&nbsp;pol som musel byť v&nbsp;úplne sterilnom prostredí, v&nbsp;izolácii, aby som niečo nedostal, kým mi začne fungovať imunita. Všetko sa podarilo a&nbsp;v&nbsp;júni som mal prvé výročie zák­roku,“ vraví Juraj Žilavý. Podľa jeho slov má istejšiu chôdzu, čo si všimlo aj jeho okolie. Neberie už žiadnu liečbu a&nbsp;verí, že sklerózy multiplex sa zbavil navždy.

Ochorenie postupne postihuje bielu a&nbsp;sivú hmotu centrálnej nervovej sústavy. Imunitný systém napáda myelín, ochranný obal nervových vlákien v&nbsp;mieche a&nbsp;mozgu. Vlákno je preto zraniteľné, postupne sa stenčuje a&nbsp;rozpadá a&nbsp;s&nbsp;ním zaniká aj nervová bunka, ku ktorej vlákno patrí. Mozog tak pomaly atrofuje. Postupujúce ochorenie ovplyvňuje najmä motoriku pacientov, udržiavanie rovnováhy, ale aj videnie, náladu či pamäť. Cieľom liečby je zmierniť až takmer zastaviť imunitnú odpoveď organizmu, čo však znamená, že pacient je zároveň menej odolný proti všetkým infekciám. Súčasná liečba teda nedokáže sklerózu multiplex úplne zastaviť, no výrazne zlepšuje kvalitu života pacientov.

Vlastné kmeňové bunky alebo pupočníková krv sú nádejou pre ľudí s rôznymi neurodegeneratívnymi ochoreniami. „Bunky získané z &nbsp;perinatálnych tkanív sa dajú použiť u ľudí, u ktorých sa neskôr prejavia neurodegeneratívne ochorenia. Tým, že tieto ochorenia sa väčšinou vyvinú v priebehu života, kmeňové bunky získané pri pôrode by nemali byť ovplyvnené týmito zmenami. Iné je to v prípade autoimunitných a vrodených ochorení, kde už v čase pôrodu môžu bunky obsahovať ,chybné‘ informácie. V tom prípade je vhodnejšie použiť bunky darcu,“ vraví genetička Dominika Valent Raffajová.

Autorka: Denisa Brázdová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Skleróza multiplex trápi množstvo Slovákov: Zlepšuje sa liečba, ale aj včasná diagnostika

Výber pre vás

Skleróza multiplex trápi množstvo Slovákov: Zlepšuje sa liečba, ale aj včasná diagnostika

Súvisiace články

Keď detstvo bolí: Prišla o rodičov a zažila fyzické týranie, nebojte sa prehovoriť!

Katka porazila najagresívnejšiu rakovinu prsníka: Ako sa prejavovala? Ženy, toto nepodceňujte

Neúprosná rakovina: Kvôli liečbe predala byt, no nestačilo to! Slováci ju nenechali v štichu

Výber pre vás