redakcia

Operácia Natálii zmenila život a&nbsp;pod kožu zasiahla –&nbsp;doslova a&nbsp;do písmena&nbsp;– i&nbsp;jej sestre Veronike. „Takto podrobne a&nbsp;intímne o&nbsp;tom hovorím prvýkrát. S&nbsp;naším príbehom idem von hlavne preto, že by som rada šírila osvetu darcovstva orgánov či už od mŕtvych darcov, alebo tých živých,“ napísala mi Natália ako úvod k&nbsp;mojim otázkam. „Na Slovensku sa síce transplantácia od živého darcu nerobí, ale je možné ju podstúpiť, tak ako to bolo v&nbsp;našom prípade, v&nbsp;pražskom IKEM-e. Túto nesmierne zložitú a&nbsp;vzácnu operáciu ako jediný v&nbsp;ČR a&nbsp;jeden z&nbsp;mála v&nbsp;Európe vykonáva profesor Jiří Froněk,“ spomína ďalšiu hlavnú postavu deja pred tým, ako sa pustí do rozprávania, ako sa dve mladé ženy vôbec dostali na operačný stôl.

Poškodená pečeň sa zďaleka netýka len alkoholikov či obéznych ľudí. Natálii prestala poriadne pracovať pre choroby, za ktoré nemôže. Už po dvadsiatke sa liečila na primárnu sklerotizujúcu cholangitídu, v&nbsp;skratke PSC, neskôr na automunitnú hepatitídu, teda zápal pečene. „Pri oboch je imunitný systém nadmerne aktívny a&nbsp;napáda niektoré štruktúry vlastného tela, v&nbsp;mojom prípade pečeň. PSC v&nbsp;nej aj mimo nej poškodzuje žlčovody, vznikajú časté zápaly, žlč neodteká, ako by mala, a&nbsp;orgán po nejakom čase, v&nbsp;mojom prípade po dvanástich rokoch, prestane fungovať úplne,“ hovorí Natália o&nbsp;období, keď mala iba 22&nbsp;rokov. Keďže príčina jej ochorenia nie je dodnes známa, liečia sa iba príznaky. „Používa sa kyselina ursodeoxycholová, ktorá má výrazný protizápalový a&nbsp;protifibrotický účinok. Po diagnóze a&nbsp;nasadení liečby a&nbsp;úprave stravy som žila v&nbsp;podstate úplne normálny život. Samozrejme, že mi niekedy nebolo dobre, musela som veľmi obmedziť tuky, ale nežila som s&nbsp;neustálou myšlienkou na chorobu. Verím, že aj vďaka tomu máme doma krásnu päťročnú dcérku,“ dodáva.

V&nbsp;októbri 2022 jej však pečeň začala zlyhávať akútne. Jedinou možnou alternatívou sa javila transplantácia orgánu od mŕtveho darcu. Do dvoch týždňov sa ocitla na zozname čakateľov. Lekári v&nbsp;Banskej Bystrici však nemali najlepšie správy –&nbsp;vhodných darcov je pre ňu veľmi málo a&nbsp;bude čakať dlhšie. „Darca sa totiž musí okrem krvnej skupiny zhodovať aj v&nbsp;iných parametroch. Pre mňa ako mladú a&nbsp;štíhlu ženu to musel byť takisto mladý, štíhly a, samozrejme, zdravý človek. Pečeň musí sedieť aj proporčne,“ opisuje Natália. V&nbsp;nemocnici strávila Vianoce i&nbsp;Nový rok, na zvonenie telefónu z&nbsp;nemocnice, že sa našla, neskôr dávala pozor doma. „Bolo to veľmi náročné obdobie a&nbsp;dovolím si povedať, že hádam ešte viac pre moju rodinu,“ spomína Natália. Ak je vážne chorý jeden člen, vždy sa to, samozrejme, psychicky dotkne aj príbuzných. Ako neskôr vysvitlo, Natáliiných blízkych aj fyzicky a&nbsp;tak intímne, ako sa len dá.

Čakanie na novú pečeň bol boj o&nbsp;čas. Na zoznam vás s&nbsp;chorým orgánom totiž nedajú automaticky, ukáže sa to podľa toho, ako sa ochorenie vyvinie. Nedá sa spraviť si náskok. A&nbsp;pečeň je zradná. „Dlho-dlho drží a&nbsp;zrazu sa môže rapídne zhoršiť. Sestrino ochorenie predpokladalo 12-ročnú výdrž. Viete si predstaviť žiť s&nbsp;týmto vedomím a&nbsp;čas sa kráti? A&nbsp;to nehovorím len z&nbsp;pohľadu chorého, ale aj jeho najbližších. Človek sa musí naozaj pripraviť na to, že transplantácia je nevyhnutná. A&nbsp;potom už len veriť, že sa nájde vhodný darca. A&nbsp;tak to bolo u&nbsp;nás. Keď ten čas nastal, začali sa pre nás neuveriteľné dni, týždne a&nbsp;mesiace boja,“ pridáva svoje dojmy sestra Veronika. Tie sa míňali rýchlym tempom a&nbsp;Natálkino zdravie šlo z&nbsp;kopca. „V&nbsp;začiatkoch Natáliinho už na­ozaj zlého stavu som sa na internete dočítala, že sa dá darovať časť pečene živým človekom. Povedala som jej, že ak táto možnosť existuje, že to pre ňu spravím. Sestra na to, že pri jej ochorení potrebuje celú. Samozrejme, nepovedala pravdu. Chcela nás od toho uchrániť,“ hovorí Veronika.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Tento postup však vzhľadom na čas zostal už jedinou možnou záchranou Natáliinho života. S&nbsp;akútnym zlyhávaním pečene mladú pacientku previezli z&nbsp;Bratislavy do Banskej Bystrice, kde ju po všetkých vyšetreniach zaradili na čakaciu listinu s&nbsp;najvyššou urgenciou. „Ako prvý nám túto možnosť predostrel transplantačný chirurg pôsobiaci na bratislavských Kramároch Igor Tibenský. A&nbsp;my sme išli po tom, ako sa hovorí,“ vraví Veronika. Na zoznam darcov sa okrem nej zapísala aj Natálkina ďalšia sestra, manžel, rodičia, švagor i&nbsp;kamarát. „Ozval sa dokonca krstný môjho švagra, vyše 70-ročný neskutočne vitálny pán. Práve v&nbsp;takýchto chvíľach si uvedomíte lásku a&nbsp;dobrotu, ktorú v&nbsp;sebe človek má. Za toto si tých ľudí veľmi vážim a&nbsp;patrí im od nás jedno obrovské ďakujem. Doktori posúdili vhodných darcov a&nbsp;ako najvhodnejšieho vybrali mňa –&nbsp;ako najmladšieho, najzdravšieho a, samozrejme, príbuzného človeka. Mne to však bolo od začiatku jasné, tak som to cítila,“ neváhala nad rozhodnutím odvážna sestra.

Prijať takú pomoc však bolo ťažšie pre Natáliu, nechcela do toho zaťahovať ďalšieho milovaného človeka. Keď však zasadla celá rodina, postavili ju pred hotovú vec. „Sestre sme oznámili, že takto to bude. Pre nás to nebola otázka, či áno alebo nie. To predsa neexistuje,“ rozpráva Veronika. Rozhodnutie padlo, ostávali formality. Transplantácia od živého darcu je možná iba v&nbsp;pražskom Inštitúte klinickej a&nbsp;experimentálnej medicíny (IKEM) pod vedením doktora Jiřího Froněka. Podmienky darovania živého orgánu sú zložité. Orgán aj darca musí byť zdravý a&nbsp;musí spĺňať určité kritériá ako vek, hmotnosť a&nbsp;v&nbsp;drvivej väčšine ide o&nbsp;príbuzných. Veronika počas dvoch dní prešla náročnými vyšetreniami. „Bola som vo všetkých možných tuneloch. Mala som aj pohovor s&nbsp;psychologičkou a&nbsp;tá ma vôbec nešetrila. Išla na mňa zhurta a&nbsp;tvrdo, ale obstála som. Bez toho by ma nepustili ďalej,“ pokračuje Veronika. Presne určené podmienky sa týkajú, samozrejme, aj príjemcu. „V&nbsp;prvom rade musí byť v&nbsp;takom zdravotnom stave, aby bol schopný operáciu zvládnuť, chorému by sa preto táto možnosť mala ponúknuť ako prvá, nie posledná. Na operačný stôl si predsa kvôli nemu ľahne úplne zdravý človek, ktorému zoberú veľkú časť pečene,“ podotýka Natália.

Veronika nakoniec darovala sestre 60&nbsp;percent svojej pečene, presnejšie celý pravý lalok. „Podľa mňa ako laika výnimočnosť darovania od živého spočíva v&nbsp;tom, že chorý človek dostane orgán od príbuzensky, geneticky prepojeného darcu a&nbsp;tým vie jeho telo lepšie takýto orgán prijať. Myslím, že aj doterajšie výsledky transplantácie od živých darcov o&nbsp;tom svedčia. Pri zisťovaní zhody musí sedieť obrovské množstvo vecí, my sme mali šťastie,“ približuje Veronika. Od operácie ubehol rok a&nbsp;mňa, samozrejme, zaujíma, ako sa obe majú. „Rekonvalescencia nejaký čas trvá. Pečeň nedorastie v&nbsp;tom zmysle, že sa vám obnoví lalok. Ten zostávajúci sa zväčší do takých rozmerov, aby opäť naplno prebral svoju funkciu a&nbsp;zvládol všetko ako dovtedy. Ale nemám žiadne ťažkosti ani neberiem žiadne lieky,“ pridáva Veronika s&nbsp;tým, že raz ročne ju budú vždy čakať kontrolné vyšetrenia.

A&nbsp;z&nbsp;psychickej stránky? „Ne­uveriteľne! Tomu najlepšie porozumie niekto, kto niečím podobným prešiel alebo prechádza, keď má po svojom boku chorého milovaného človeka a&nbsp;nedokáže mu pomôcť. Obdivujem neuveriteľnú silu, s&nbsp;akou Natália bojovala a&nbsp;ako to všetko zvládla, klobúk dole,“ dodáva. Obdiv a&nbsp;vďačnosť sú vzájomné. „Cítim sa veľmi dobre fyzicky aj psychicky, pracujem a&nbsp;žijem úplne bežný život, aj keď sa naň pozerám inak ako doteraz. Oveľa viac si vážim krásy všedných dní a&nbsp;prítomného okamihu. Nič z&nbsp;toho by však nebolo možné bez sestry, ktorá sa doslova stala liekom na moju chorobu. Budem jej vďačná navždy. Ja som inú možnosť nemala –&nbsp;ak som chcela ďalej žiť, na ten stôl som si ľahnúť musela. Ale ona tam išla dobrovoľne, aby mi zachránila život. Väčší prejav lásky si neviem predstaviť,“ uzatvára Natália.

V Prahe bola s Natáliou celý čas jej mamina, manžel s&nbsp;dcér­kou čakali doma. „Bolo pre mňa veľmi dôležité, aby sa to dcérky dotklo čo najmenej, aby bola v pohode, a to sa mu s rodinou a úžasnou, starostlivou svokrou podarilo. Aj profesor Froněk a doktor Tibenský okrem toho, že mi zachránili život, nám boli obrovskou oporou,“ vraví Natália.

V deň operácie boli obe vyrovnané. „Tých pár hodín čakania, kým zoberú mňa, nebolo ľahkých, ale plne som verila lekárom,“ vraví Natália. „Aby som citovala nášho operatéra profesora Froněka –&nbsp;‚to musí dopadnout dobře‘. Modlili sa za nás aj mníšky v kostole. Úžasné!“ spomína Veronika.

Autorka: Dáša Balogová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Sestra ako liek: Veronika zachránila sestru Natáliu v hodine dvanástej

Výber pre vás

Sestra ako liek: Veronika zachránila sestru Natáliu v hodine dvanástej

Súvisiace články

Problémy so spánkom: Nemôžete zaspať? Tabletka by mala byť poslednou voľbou

Poklad tradičnej medicíny: Poznáte výhody čierneho cesnaku?

Naučte sa správne sedieť: Pomôžete tak nielen chrbtu, ale aj tráveniu

Výber pre vás