To platí aj o metabolickom syndróme, za ktorým sa ukrýva spojenie štyroch nebezpečných zabijakov, štyroch metiel ľudstva. Pozhovárali sme sa o nich s praktickou lekárkou MUDr. Adrianou Šimkovou, PhD., z Mestskej polikliniky v Pezinku.

Štyria zabijaci, štyri metly ľudstva... Vašimi slovami – smrtiace kvarteto. Čo máte na mysli?

Celý súbor rizikových faktorov, ktoré vedú k srdcovo-cievnym ochoreniam a ku vzniku cukrovky. Tie sa dajú zhrnúť do štyroch bodov: porucha metabolizmu tukov, brušná obezita, porucha metabolizmu cukrov a zvýšený krvný tlak. Ak sa spoja tri z týchto faktorov, hovoríme o metabolickom syndróme, ktorý časom môže ohroziť život pacienta.

MUDr. Adriana Šimková, PhD., praktická lekárka

O vysokom krvnom tlaku sa hovorí, že je tichý zabijak. Teraz hovoríme o celom smrtiacom kvartete. Prečo?

Keď už človek má jeden z týchto rizikových faktorov, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že ho začnú trápiť aj tie zvyšné. Nehovoríme teda o jednoduchom súčte rizík, pretože v medicíne nemusí vždy platiť rovnica 1 + 1 = 2. Diagnostikovali pacientovi dva zo spomínaných faktorov? Neznamená to, že má dvojnásobne vyššie riziko, ale len to, že riziko kvantitatívne narastá. Ak má tri z týchto faktorov, a teda už trpí metabolickým syndrómom, je päťnásobne vyššia pravdepodobnosť, že ochorie na cukrovku, dvojnásobná pravdepodobnosť srdcovo-cievnych chorôb. Inými slovami, účinok negatívnych faktorov sa spája a útočí na organizmus celou svojou silou.

Prečo – metabolický syndróm?

Prvýkrát ho takto definoval americký endokrinológ profesor Jerry Reaven už v roku 1988.

Pozrime sa na jednotlivé rizikové faktory, aby sme mali predstavu...

Ak hovoríme o poruche metabolizmu tukov (zvýšenej hladine cholesterolu), máme na mysli predovšetkým pomer troch hlavných zložiek cholesterolu: HDL, čiže dobrého cholesterolu, LDL, takzvaného zlého cholesterolu, a triacylglycerolov (TAG). Kým HDL organizmu pomáha, LDL a vysoká hladina TAG mu škodia. Ako naschvál, dobrého býva málo a zlého veľa. Ak ide o poruchu metabolizmu cukrov, máme na mysli zvýšenú hladinu cukru v krvi nalačno. Zvýšený krvný tlak sa tichým zabijakom nenazýva nadarmo, to vieme už dlho. Nuž a čo sa týka brušnej obezity, hovoríme o nej vtedy, ak obvod pása u mužov prekročí 102 a u žien 88 centimetrov.

Čo má veľké brucho, obvod pása, spoločné napríklad s cholesterolom?

Organizmus dokáže spracovať len určité množstvo cholesterolu, ktoré prijímame v strave. Ak ho je priveľa, začína sa ukladať – v pečeni, cievach, tukovom tkanive, a to, samozrejme, človeku neprospieva. Pečeň pripomína pečeň dobre vykŕmenej kačice, ktorá sa doslova potápa vo vlastnom tuku. Časom vzniká takzvaný nealkoholický tukový zápal pečene, ktorý asi u štvrtiny ľudí postupne môže viesť k jej premene na väzivo, podobne ako to býva u alkoholikov. Logicky funkcia takto zmenenej pečene zlyháva.

Bunky „pivného brucha“ vylučujú „zápalové“ látky do krvného obehu, stena ciev sa poškodzuje. Začínajú sa v nej ukladať tuky do plátov a tie ju postupne upchávajú. Hoci je to nechutné prirovnanie, asi najlepším príkladom bude zapchatý odtok kuchynského drezu. Prietok krvi cez cievu sa spomaľuje, tlak na mieste úzkeho otvoru sa zvyšuje, stúpa napätie v cievnych stenách. Keď zohľadníme fakt, že človek už môže mať vysoký krvný tlak z iných príčin, a toto ho ďalej zvyšuje, nie je ťažké si predstaviť, ako sa to môže skončiť. Akútny srdcový infarkt, cievna mozgová príhoda alebo upchatie ciev na dolných končatinách sú len otázkou času.

Vráťme sa k tukovému tkanivu. Prečo je nebezpečné práve brucho?

Čím je človek tučnejší, tým menej rád a ťažšie sa hýbe.  Nechce sa mu, ale časom ho rozbolia aj kĺby, máva zlé nálady, až depresie. Ak ďalej len sedí a konzumuje, čo mu príde do cesty, logicky mu bude pribúdať aj množstvo tukového tkaniva a tiež sa mu zvýši hladina cholesterolu v krvi. Tu však treba spomenúť ďalší rizikový faktor cukor. Vieme, že bez cukrov by sme nežili, lebo sú zdrojom energie pre bunky. Ale keď ho prijímame viac, ako potrebujeme, nároky na tvorbu inzulínu v organizme sa zvyšujú. Navyše, u obézneho človeka vstupuje cukor pomocou inzulínu do buniek cez zvýšený odpor. Pankreas postupne nedokáže vytvoriť dostatočné množstvo inzulínu, ktoré by si „poradilo“ so zvýšeným cukrom, a tak prvotne zvýšená hladina inzulínu postupne klesá, pankreas sa vyčerpáva. Takto vzniká predcukrovka, neskôr cukrovka. Práve sme si zavarili ešte viac, posilnili sme účinky metabolického syndrómu. Ocitli sme sa v začarovanom kruhu.

Koľko ľudí žije v tomto začarovanom kruhu?

Ide o multifaktoriálny syndróm, súvisí so životným štýlom i s genetikou. Trpí ním až tridsať percent obyvateľov Slovenska a dá sa povedať, že toto číslo kopíruje údaje z ostatných častí vyspelého sveta. Jeden zo slovenských výskumných projektov uvádza, že máme až 55,3 percenta obéznych ľudí. Z iného zas varujúci údaj, že v čase, keď pacientom diagnostikovali cukrovku, spĺňalo kritériá metabolického syndrómu až 90 percent diabetikov. Obéznych z nich bolo 92 percent žien a 91 percent mužov, brušnú obezitu zaznamenali v 99 percentách žien a 90 percentách mužov. Ich najčastejším ďalším rizikovým faktorom bol vysoký krvný tlak. Dodajme už len smutnú štatistiku – na srdcovo-cievne choroby u nás zomiera približne 508 ľudí na 100 000 obyvateľov ročne.

Pesimizmu už stačilo, poďme pacientov liečiť. Liekmi? Jeden na cholesterol, druhý na cukrovku, tretí na vysoký tlak...

Áno, pacienti s metabolickým syndrómom musia užívať lieky, aby sme dosiahli čo najoptimálnejšiu kontrolu rizikových faktorov. Zámerne hovorím o kontrole, pretože nejestvuje napríklad liek, ktorý by človeka vyliečil z poruchy metabolizmu tukov, ale len taký, ktorý upravuje ich hladinu v krvi. To isté platí o vysokom krvnom tlaku a tiež o cukrovke.

Čo je optimistické na tom, že dakoho doslova nakŕmime liekmi?

Pacient ich musí dostať, aby sme mu dokázali pomôcť, keď si už sám svojimi návykmi a životosprávou urobil zle. Volíme menšie zlo, lieky, pretože ak by ich nedostával, smrtiace komplikácie by mohli prísť oveľa skôr.

Voľba stravy môže byť otázkou života a smrti.

Čo môžeme urobiť sami pre svoje zdravie? Len nepovedzte, že máme žiť zdravo, prestať fajčiť, hýbať sa...

Nič iné vám odporučiť neviem! Samozrejme, také rizikové faktory, ako je genetika, ovplyvniť nemôžeme. Ale životospráva, návyky, pohyb, to je na každom z nás. Ak už aj má pacient diagnostikovaný metabolický syndróm, pohyb, najmä plávanie, bicyklovanie či rezké prechádzky mu dokážu veľmi pomôcť. Platí, že ak schudne, zníži sa mu aj tlak krvi. Je to rovnica. Ak sa mu podarí schudnúť od 5 do 15 percent z jeho hmotnosti do jedného roka, riziko vzniku kardiovaskulárneho ochorenia sa zníži až o tretinu! Ak schudne čo i len tých päť percent, jeho zdravotný stav sa očividne zlepší, užíva menej liekov, metabolizmus sa začína upravovať.

A ak pacient neurobí vôbec nič a nezmení svoje návyky?

Nuž, potom lekárovi nezostáva nič iné, len mu pridávať lieky podľa toho, čo sa práve zhoršilo. Musí to urobiť, pretože hodnoty rizikových faktorov naďalej nebudú na požadovanej úrovni. Lieky celý proces spomalia, oddialia niektoré komplikácie, ale nedokážu ten proces celkom zastaviť.

Pozor na veľké brucho: Štyria zabijaci idú ruka v ruke

Výber pre vás