redakcia

Syndróm vyhorenia sa vzťahuje výlučne na pracovnú oblasť a nevyplýva z iných identifikovateľných stresorov v živote. Týka sa prevažne vorkoholikov, ľudí zapálených pre svoju prácu. Je pritom bežné, že spočiatku si väčšinou príliš neuvedomujete, že sa s vami niečo deje. No časom sa vaše nadšenie stretne s realitou a začnete strácať ideály, často aj dôveru vo vlastné schopnosti či pocit zmysluplnosti vašej práce. „To, čo ste predtým robili s nadšením, od vás vyžaduje čoraz viac času a energie, ktorá vám začína chýbať. Neschopnosť poľaviť, povedať nie, stály tlak na výkon či príliš mnoho cieľov, to všetko postupne vedie k vyhoreniu,“ vraví psychologička PhDr. Geraldina Palovčíková, CSc.

Nie každý, kto trpí syndrómom vyhorenia, potrebuje nutne pomoc psychoterapeuta. Ak sa zastavíte dosť skoro, uvedomíte si svoj vorkoholiz­mus a prílišné nároky na seba, máte šancu začať s nápravou aj sami. Odporúčania a fundované rady nájdete aj na internete. Veľmi dôležitá je zdravá rovnováha medzi záťažou v zamestnaní, oddychom a voľnočasovými aktivitami. Adepti na vyhorenie nemajú pre „work-life balance“, teda zosúladenie pracovného a súkromného života, cit. Preto by mali viac spoznávať samých seba. Ak ste vedúci pracovník, pokúste sa delegovať časť svojich aktivít na spolupracovníkov, nesnažte sa mať všetko v rukách a pod kontrolou. Ak ste perfekcionista, naučte sa nevyžadovať od seba ani od ostatných dokonalé výsledky. Pokojne povedzte šéfovi alebo kolegom nie, ak sú ich požiadavky podľa vás za hranicou vašich možností.

Obrátiť sa na odborníka však rozhodne nie je na škodu. Ako môže pomôcť? „Odborník by mal v prvom rade vyhodnotiť, či ide skutočne o syndróm vyhorenia a či ťažkosti nevyplývajú z iných životných stresorov či psychických ťažkostí, napríklad poruchy nálady alebo poruchy adaptácie. Následne môže podľa závažnosti odporučiť spôsob liečby. Pri syn­dróme vyhorenia je zväčša dôležité, aby trpiaca osoba prehodnotila svoje fungovanie v danej profesii. Niekedy môže byť užitočný nácvik niektorých komunikačných či asertívnych techník, niekedy zmena zamestnania, inokedy dlhší oddych od pracovných povinností,“ konštatuje psychológ PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD.

Syndróm vyhorenia zažívajú podľa štatistík častejšie ženy ako muži. „Jedným z dôvodov sú pravdepodobne vysoké očakávania zo strany spoločnosti od roly ženy. U žien sa predpokladá starostlivosť o deti, o domácnosť, ale zároveň sa očakáva zaujímavá či úspešná kariéra. U mužov sú očakávania kladené primárne do kontextu kariéry, vďaka čomu môžu zažívať nižšie hladiny stresu. Tým sú aj menej ohrození syndrómom vyhorenia,“ vraví psychológ Dušan Fábik.

Rozsiahle výskumy ukazujú, že syndróm vyhorenia má stúpajúcu tendenciu. „Celosvetové merania naznačili, že až 42 % pracujúcej populácie môže byť zasiahnutých syndrómom vyhorenia, čo je podľa dostupných údajov historické maximum,“ konštatuje psychológ Dušan Fábik. Podľa výskumu z roku 2020 významné známky syndrómu vyhorenia pociťovalo na Slovensku 58 % účastníkov a nepretržitý pocit únavy malo až 68 % opýtaných.

Ak máte podozrenie, že ste vyhorení, ale neviete, či to nie je niečo iné, vyskúšajte si dať pauzu. Odporúčané testy vám môžu pomôcť lepšie pochopiť závažnosť vášho stavu.

Doprajte si relaxačný a bezstresový víkend alebo akékoľvek po sebe idúce dvojdňové obdobie, počas ktorého sa odstrihnete od práce a od všetkého, čo vám v živote spôsobuje stres. Žiadne e-maily, telefonáty ani textové správy. Vašou jedinou úlohou je úplne sa vyhnúť stresu na dva a pol dňa. Oba dni sa vyspite, dobre sa najedzte, zamestnajte sa relaxačnými aktivitami, ktoré máte radi – čítajte, píšte, choďte na jogu, varte, upravte si nechty, obedujte s priateľmi... Užívajte si a doprajte si!

Ak sa po týchto dva a pol dňoch zobudíte s hrôzou z práce a nedokážete vstať z postele, pravdepodobne nie ste len vyčerpaní a nepotrebujete si iba trochu oddýchnuť. Asi ste naozaj vyhorení.

Pravidlá sú rovnaké ako predtým. Odstráňte stresové faktory a vy­užite všetky prostriedky na zníženie stresu. Žiadne nezdravé emocionálne alebo fyzické vyčerpanie. Snažte sa spať v noci aspoň osem hodín. Jedzte aspoň tri, ideálne zdravé jedlá denne. Ak sa po dvoch týždňoch cítite rovnako, vaše vyhorenie môže byť dosť extrémne.

Ak sa chcete zotaviť, je čas prehodnotiť súčasný životný štýl alebo vzťahy. Musíte sa zamyslieť nad tým, aké zmeny by ste mohli urobiť. Možno sa budete musieť poradiť s psychológom a stanoviť si hranice, ktoré vám pomôžu udržať lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Pamätajte, že bez ohľadu na to, ako tvrdo pracujete alebo koľko hodín venujete priateľom a rodine, nikto nedokáže vykonať dobrú prácu, keď „beží naprázdno“.

Čo môže naznačovať vyhorenie? Čítajte na ďalšej strane...

Rakúsky psychoterapeut Günter Ifkovits v situácii, keď máte pocit, že naozaj všetko padá len na vašu hlavu a už to nechcete ďalej znášať, odporúča niečo ako 20-minútové rozjímanie. Pohodlne si sadnite a predstavte si, že je s vami vaše ja, ktoré má všetky tie povinnosti, aj vaše ja, ktoré má vaše túžby a priania. Nechajte tieto dve ja, aby sa rozprávali, a vy počúvajte. Podľa psychoterapeuta po chvíli zistíte, že medzi nimi došlo k akémusi zmieru a vyrovnaniu. „Nemôžeme žiť len svojimi túžbami a robiť, čo sa nám chce. No nemôžeme byť ani v závese iných a plniť ich predstavy. Každý sme iný a máme inú toleranciu, ale základom by malo byť ži a nechaj žiť.“ Ak si utriedite myšlienky a viete, čo chcete, treba sa o tom opakovane rozprávať s partnerom, s deťmi, s príbuznými. Aby pochopili, že niektoré veci musíte riešiť spolu, že nemôže byť všetko len na vás. Rozhovory by však nemali byť hádkami, nemali by vás od seba vzďaľovať, naopak, mali by vaše vzťahy upevniť.

Česká psychologička a psychoterapeutka Mgr. Ludmila Haňková, PhD., vraví, že aj ženy na ma­terskej či rodičovskej dovolenke často vykazujú príznaky typické pre vyhorenie, najmä únavu, podráždenosť, pokles sebavedomia až depresívne stavy. „Vo všeobecnosti bývajú týmito príznakmi ohrozenejšie ženy, ktoré celú svoju energiu venujú rodine a spokojnosti svojich blízkych, pričom vlastné potreby zanedbávajú,“ vysvetľuje. „Ak dlhodobo žijete tým, čo od vás chce okolie, nie vlastnými túžbami, môžete sa priblížiť k osobnému vyhoreniu,“ potvrdzuje rakúsky psychoterapeut Günter Ifkovits, ktorý vedie relaxačné pobyty práve pre takýchto vyčerpaných ľudí. Pocit márnosti sa podľa neho zvyčajne prehĺbi, ak sa snažíte byť pre svojich blízkych užitoční, ako sa len dá, no reakcia a ocenenie od nich neprichádzajú.

Podobné symptómy ako vyhorenie môže vykazovať depresia alebo aj vyčerpanie či „únava zo života“. Únavu, podráždenosť, nespavosť či výrazný nedostatok energie nemusí nutne spôsobovať syndróm vyhorenia. Vždy sa treba bližšie pozrieť na hlavnú príčinu tohoto stavu.

Ako vyzerá depresia a vyhorenie? Dozviete sa na ďalšej strane...

Podľa záverov výskumu základných podobností medzi syndrómom vyhorenia a depresiou sú obe zvyčajne sprevádzané pocitom bezmocnosti. „Vyhorení aj depresívni ľudia sa často cítia neefektívni, zdá sa im, že nič nefunguje, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažia bojovať s poklesom síl. Vyhorenie však nie je jednoznačná psychiatrická diagnóza, vyskytuje sa aj u zdravých ľudí,“ vraví psychologička Geraldina Palovčíková. Ako môžete odlíšiť, či je vaša skleslosť a pocit nedostatku energie depresia alebo vyhorenie?

Skúste si najprv odpovedať na pár otázok. Stalo sa mi to už predtým? Keď sa to stalo naposledy, pracoval(a) som rovnakým tempom ako teraz? Cítil(a) som sa takto aj v čase bez akéhokoľvek pracovného stresu? Zhoršujú sa moje príznaky, keď zažijem rodinnú drámu, odmietnutie, rozchod alebo iné emocionálne náročné situácie? „Ak vaša odpoveď na ktorúkoľvek z týchto otázok znie áno, môžete byť skôr v depresii než vyhorení. Môžete byť schopní depresiu poraziť, ale väčšina ľudí počas tohto procesu potrebuje podporu. Či už ide o lieky, terapiu, podporu blízkych, prítomnosť priateľov, alebo pochopenie kolegov,“ vraví odborníčka.

Ďalším stavom, ktorý si ako laici môžeme pomýliť so syndrómom vyhorenia, je vyčerpanie. Robí vám dodržiavanie domácich povinností ťažkosti a máte pocit, že sa vybila vaša vnútorná sociálna batéria? Robíte síce všetko ako doteraz, ale rodinný aj spoločenský život vás vyčerpávajú. Máte ešte istú kapacitu pokračovať a plniť, čo sa od vás očakáva, ale často sa cítite úplne bez energie, ste ospalí, menej zhovorčiví a želáte si, aby ste nemuseli robiť nič. „Emocionálne alebo fyzické vyčerpanie môže spôsobiť, že sa budete cítiť ako vyhorení. Najpresnejšie označenie na vaše ťažkosti môže byť sociálne vyčerpanie. Zatiaľ čo pri typickom syndróme vyhorenia často nedokážete držať krok, vyčerpanie vám zvyčajne v dodržiavaní povinností nezabráni,“ ozrejmuje psychologička.

A niekedy sa cítite vyhorení preto, že ste jednoducho unavení. „Únava zo života často spôsobuje ničenie rodinných vzťahov, pretrhané priateľstvá, absenciu stimulujúcich aktivít. Ubíjajú vás stereotypy, premáha vás apatia a pocit, že vám niečo chýba, nemáte na nič náladu. Cítite vnútorný nepokoj, no máte málo síl urobiť niečo pre to, aby ste sa ich niekde pokúsili obnoviť a vyburcovať sa do aktivity,“ opisuje psychologička príznaky únavy zo života. „Ak však ani jedna z týchto troch spomínaných možností vaše príznaky nevysvetľuje, možno trpíte syndrómom vyhorenia v tradičnom zmysle, čiže súvisiacim s prácou,“ konštatuje Geraldina Palovčíková.

Okrem toho, že na syndróm vyhorenia sú náchylnejší ľudia v nie­ktorých profesiách, môže na pracovisku panovať atmosféra, ktorá najmä snaživých zamestnancov tlačí do vyhorenia. Je to hlavne tam, kde sa potrebám zamestnancov nevenuje pozornosť, noví pracovníci nie sú zacvičení skúsenejšími kolegami, zamestnávateľ sa nezaoberá osobnostným rozvojom zamestnancov. Takisto ak sa nemáte s kým kompetentným poradiť o ťažkostiach, na ktoré v práci narazíte, na pracovisku zažívate časté konflikty, panuje príliš súperivá atmosféra a silná byrokratická kontrola správania.

Vlastnosti, ktoré vás môžu doviesť k vyhoreniu:

Niektorí zamestnávatelia v zahraničí poskytujú svojim zamestnancom sabatikal, teda dlhšie platené alebo neplatené voľno so zárukou, že pracovník sa môže na svoje pracovné miesto vrátiť. Nie je to klasická dovolenka, má slúžiť preventívne aj terapeuticky na psychohygienu, podporu tvorivosti a motivácie. Niekedy je však nutné skôr rázne riešenie, a to zmena miesta alebo rovno profesie.

Autorky: Martina Palovčíková, Adriana Fábryová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Ničí vás práca? Pozorne čítajte: Takto zistíte, či máte depresiu alebo ste vyhoreli

Výber pre vás

Ničí vás práca? Pozorne čítajte: Takto zistíte, či máte depresiu alebo ste vyhoreli

Súvisiace články

Vybočený palec sa dedí: Kedy sa začne prejavovať? Operácia haluxu bez bolesti

Čo potrebuje dobrý pôrodník? Jozef Záhumenský bol pri narodení všetkých svojich štyroch detí

Zinok má množstvo výhod pre ženy: Spoznajte ich všetky!

Výber pre vás