Je príjemné sa v&nbsp;lete v&nbsp;kancelárii či aute nekúpať vo vlastnom pote. Na klimatizáciu sme si už zvykli, naše telá však nie.

Veľký rozdiel medzi vonkajšou a&nbsp;vnútornou teplotou a&nbsp;pobyt vo veľkorozmerných kancelárskych priestoroch, kde sa okná ani nedajú otvoriť a&nbsp;neprúdi tam zvonku žiadny vzduch, dáva ľudskému organizmu poriadne zabrať.

Ľudia, ktorí trávia veľa času v&nbsp;klimatizovanom prostredí, sa stávajú menej tolerantnými voči vysokým letným teplotám a&nbsp;ťažko znášajú horúčavy vonku. Prečo? Pretože ich telo sa nastaví na nižšie teploty, akoby bolo iné ročné obdobie, a&nbsp;naše termoregulačné mechanizmy sú zmätené.

Reakciou na neprirodzené zmeny teploty sú aj únava a&nbsp;malátnosť. U&nbsp;malých detí a&nbsp;ľudí so zníženou imunitou je prirodzeným vyústením takéhoto útoku na ich obranyschopnosť choroba. Preto sa odporúča používať klimatizáciu v&nbsp;prítomnosti detí len obmedzene alebo vôbec nie.

Rozdiel medzi vonkajšou teplotou a&nbsp;teplotou v&nbsp;klimatizovaných priestoroch by mal byť maximálne osem stupňov Celzia. Napríklad pre prácu posediačky s&nbsp;minimálnou pohybovou aktivitou, ako sú administratívne práce, je určená pre teplé obdobie roka optimálna teplota 23 až 27 °C a&nbsp;prípustná teplota 20 až 28 °C.

Najviac bývajú postihnutí zamestnanci, ktorí sedia priamo pod klimatizáciou a&nbsp;nosia uprostred augusta hrubé ponožky a&nbsp;svetre.

Ďalšie dôsledky klimatizácie, ktorá „fičí“ naplno, sú totiž ešte nepríjemnejšie. Bolesti hlavy, prechladnutia chrbtice, zápal stredného ucha, spojiviek a&nbsp;iných ochorení očí a&nbsp;uší.

Ľudia, ktorí trávia veľa času v&nbsp;klimatizovaných priestoroch, trpia často syndrómom suchého oka, ktorý vzniká ustavičným vysúšaním sklovca oka prúdením klimatizovaného vzduchu. Môže sa tiež zhoršiť stav kardiologických pacientov a&nbsp;ľudí s&nbsp;chladovými alergiami.

<a rel="noopener" href="https://www.zse.sk/produkty/klimatizacie" target="_blank">Klimatizácia</a> vplýva takisto na pohybovú sústavu a&nbsp;svalstvo, ktoré sa môže podchladiť a&nbsp;tým môžu vznikať bolesti kĺbov či bolestivé zablokovanie pohyblivosti svalov okolo chrbtice.

Ďalšou nástrahou pre ľudský organizmus sú baktérie a&nbsp;vírusy, pre ktoré je zle čistená či neudržiavaná klimatizácia doslova rýchlodráhou. Ak príde niekto s&nbsp;chrípkou do otvoreného kancelárskeho priestoru, vďaka klimatizácii sa vírus spoľahlivo roznesie medzi ostatných.

Týmto spôsobom sa veľmi rýchlo šíria aj rhinovírusy. A&nbsp;tak si kolegovia môžu navzájom venovať zápaly nosohltana, zápaly sliznice hltana, zápal prinosových dutín, zápal čelových dutín, zápal uzlín, angínu, spomínanú chrípku, zápal stredného ucha.

Ešte horšie sú na tom alergici. Neudržiavaná či zle čistená klimatizácia je totiž liahňou plesní a&nbsp;zásobárňou prachu. Alergikom môže takáto nástraha v&nbsp;ich blízkom okolí časom spôsobiť postupne až chronické zdravotné problémy.

Navyše, samotný vzduch, ktorý dýchame v&nbsp;klimatizovanej kancelárii, je iný ako vzduch vonku. Mení sa jeho ionizácia, teplota, vlhkosť.

Na Slovensku neexistujú presné hygienické predpisy zamerané na klimatizované priestory. Nemáme ani normy, ktoré by určovali, ako často je vhodné ich kontrolovať a&nbsp;čistiť.

Veľmi nepríjemným ochorením, ktoré môže spôsobiť pobyt v&nbsp;klimatizovaných administratívnych budovách, je nebezpečná legionárska choroba. Pomenovanie legionárska pochádza zo stretnutia veteránov amerických vojsk v&nbsp;roku 1976 vo veľkom hoteli vo Filadelfii.

Vtedy na ťažkú infekciu s&nbsp;kašľom, dýchacími ťažkosťami a&nbsp;vysokou horúčkou ochorelo 221 zo starších mužov, ktorí sa tam zišli. Lekári im diagnostikovali zápal pľúc a&nbsp;liečili ho penicilínom. Toto antibiotikum však nezabralo a&nbsp;až 34 chorých zomrelo.

Až o&nbsp;asi pol roka neskôr, v&nbsp;roku 1977, rozpoznali pôvodcu tejto záhadnej choroby. Bola to baktéria s&nbsp;dnešným menom Legionella pneumophia alebo skrátene Legionella, ktorá sa lieči erytromycínom a&nbsp;veľmi dobre sa jej darí práve v&nbsp;nečistených klimatizáciách.

Baktéria však bola známa už od roku 1943. Šíri sa tiež vo vodovodných potrubiach, v&nbsp;sprchách či v&nbsp;chladiacich systémoch. Nainfikovať sa dá i&nbsp;z&nbsp;kontaminovanej vody na plavárňach, zo zvlhčovačov vzduchu či z&nbsp;inhalátorov.

Výskyt Legionelly je vraj nižší v&nbsp;medených potrubiach, naopak, rizikovejšie sú potrubia z&nbsp;rôznych umelých materiálov.

Prevenciou proti rozmnožovaniu baktérií je udržiavanie teplej vody na minimálne 60&nbsp;stupňoch Celzia, pri studenej vode na najmenej 25 stupňoch Celzia. Ak sa zistí výskyt baktérie, potrubie treba poriadne vypláchnuť vodou s&nbsp;dostatočne vysokou teplotou.

V&nbsp;miernejšej forme nákaza Legionellou prejde aj bez príznakov. Horšou formou je však tzv. pontiacka horúčka, príznaky ktorej sú spočiatku ako pri chrípke – nevoľnosť, bolesť hlavy, svalov, neskôr vzniká ťažký zápal pľúc.

Aj na Slovensku sa každoročne vyskytne zopár prípadov legionárskej choroby. Pred štyrmi rokmi ochorelo u&nbsp;nás počas leta na túto infekciu pätnásť ľudí.

Aby bola klimatizácia dobrým sluhom a&nbsp;nie zlým pánom, treba ju pravidelne odborne čistiť a&nbsp;dodržiavať odporúčané teploty v&nbsp;klimatizovaných miestnostiach.

Servisná prehliadka klimatizácie by sa mala preto robiť aspoň raz za rok, aby sa zistilo, v&nbsp;akom stave sa nachádza. Kontrolu by mal vykonať odborník a&nbsp;mala by zahŕňať niekoľko nutných krokov.

Bezproblémová prevádzka klimatizácie si vyžaduje okrem čistenia filtra dezinfekciu výparníka vnútornej jednotky, čistenie vonkajšej jednotky, kontrolu odvodu kondenzátu, elektrických častí a&nbsp;množstva chladiacej náplne.

V&nbsp;priestoroch, kde sa klimatizačné zariadenia intenzívne používajú, sa odporúča častejšia kontrola, dva- až štyrikrát ročne.

Ofúklo vás? Na legionársku chorobu môže človek aj zomrieť

Výber pre vás