redakcia

O&nbsp;šikanovaní sme sa rozprávali naposledy takmer pred štyrmi rokmi. Odvtedy sme prekonali pandémiu, čelíme vojne za hranicami, máme prípad samovraždy chlapca ako následok šikanovania v&nbsp;triede. Čo sa zmenilo?

Zdramatizovaním atmosféry v&nbsp;spoločnosti sa zhoršuje aj prežívanie a&nbsp;zároveň správanie detí, ktoré často volajú o&nbsp;pomoc. Netolerancia, nervozita a&nbsp;napätie v&nbsp;spoločnosti, prejavy neznášanlivosti a&nbsp;agresívneho správania medzi dospelými, strata istoty a&nbsp;bezpečia majú za následok aj zhoršenie vzťahov medzi deťmi. Deti zažívajú tlak na svoj výkon, cítia sa osamotené, neisté a&nbsp;zmätené.

Kde a&nbsp;aké formy šikanovania deti najčastejšie zažívajú?

Šikanovanie sa môže objaviť v&nbsp;ktorejkoľvek sociálnej skupine. Najčastejšie tam, kde deti trávia spolu viac času, najmä v&nbsp;škole. Stretávame sa s&nbsp;psychickou formou šikanovania –&nbsp;zámerné prehliadanie a&nbsp;vyčleňovanie dieťaťa, jeho ponižovanie, zastrašovanie a&nbsp;vyhrážanie. Druhou najčastejšou podobou je fyzické ubližovanie, ktoré sa prejavuje formou bitky, telesných útokov. Rozšírenou formou je aj ničenie vecí alebo ich násilné vymáhanie. Agresor často manipuluje obeťou, vyhráža sa jej a&nbsp;vynucuje od nej jedlo, peniaze alebo ju núti spraviť niečo, čo obeť nechce a&nbsp;čo urobí pod nátlakom.

Počas pandémie boli deti viac doma. Znamená to, že si od šikanovania mohli trocha vydýchnuť?

Z&nbsp;najnovších prieskumov vysvitlo, že pandémia mala vplyv aj na vzťahy v&nbsp;rodinách, čo vplývalo aj na psychickú pohodu detí. Zaznamenal sa nárast rodinného násilia a&nbsp;nárast úzkostí a&nbsp;depresií aj u&nbsp;detí. Predovšetkým pri citlivejšej skupine detí, ktoré mali už pred pandémiou ťažkosti a&nbsp;úzkosti alebo prostredie doma nebolo podporné či dostatočne bezpečné, sa tieto problémy počas pandémie prehĺbili. Na deti veľmi negatívne vplýva narušenie istoty a&nbsp;bezpečia, vtedy sa zhoršujú aj prejavy rôznych porúch a&nbsp;depresií. Najaktuálnejšie prieskumy hovoria o&nbsp;rastúcej tendencii výskytu šikanovania v&nbsp;bežnom živote, ale aj v&nbsp;onlajnovom priestore.

Britská polícia napríklad vyšetruje prípad znásilnenia vo virtuálnej realite metaverzum. Obeťou sa stala ani nie 16-ročná dievčina. Môže byť šikanovanie v&nbsp;onlajnovom prostredí ešte agresívnejšie?

Na základe dostupných údajov sa javí, že stále dominuje šikanovanie zoči-voči, ale čoraz viac sa presúva do onlajnového priestoru. Deti komunikujú čím ďalej, tým viac cez sociálne siete. Čoraz intenzívnejšie využívajú moderné komunikačné technológie. Kyberšikana ide s&nbsp;klasickým šikanovaním často ruka v&nbsp;ruke. Je však ešte komplikovanejšia, keďže agresor vystupuje často anonymne a&nbsp;onlajnový priestor mu umožňuje, aby sa delil o&nbsp;kompromitujúci alebo ponižujúci obsah či správy so širokým publikom. Navyše dieťa nemá šancu pred takýmto šikanovaním sa schovať, agresor je schopný ubližovať aj 24&nbsp;hodín denne. Pri klasickom šikanovaní nájde dieťa útočisko aspoň doma.

Týka sa šikanovanie najmä tínedžerov alebo je naivné myslieť si, že mladšie deti obchádza?

So šikanovaním sa stretávame už aj u&nbsp;mladších detí, dokonca v&nbsp;materských školách. Na základe dostupných údajov z&nbsp;výskumov sa často vyskytuje u&nbsp;detí vo veku deväť až jedenásť rokov a&nbsp;priamoúmerne zvyšujúcemu sa veku jej výskyt u&nbsp;detí narastá. Napríklad viac ako 20-percentný nárast je u&nbsp;deviatakov v&nbsp;porovnaní so šiestakmi.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Kto býva obeťou šikanovania? Existuje nejaký vzorec vlastností obete?

Obeťou šikanovania môže byť ktokoľvek. Stáva sa ňou dieťa, ktoré sa z&nbsp;nejakého dôvodu nemôže alebo nie je schopné brániť. Častejšie to býva dieťa, ktoré má málo kamarátov, niečím sa odlišuje od iných –&nbsp;výzorom, oblečením, pôvodom, náboženským presvedčením. Alebo má nejaký telesný hendikep či problém s&nbsp;rečou. Ale aj keď v&nbsp;niečom vyniká, napríklad v&nbsp;učení alebo športe, a&nbsp;agresor chce mať navrch. Častejšie deti, ktoré majú pocity menejcennosti alebo sú utiahnuté, sa nevedia brániť a&nbsp;stávajú sa ľahším cieľom agresora.

Môže rodič doma postrehnúť, že práve jeho dieťa v&nbsp;škole šikanujú?

Rodič by mal byť obozretný pri akýchkoľvek zmenách správania u&nbsp;dieťaťa. Niektoré deti sú mrzutejšie, začnú byť náladové, môžu mať zrazu neadekvátne výbuchy hnevu, iné sa zas uzatvárajú do seba a&nbsp;strácajú záujem o&nbsp;veci, ktoré ich bavili. Ak rodič intuitívne cíti, že s&nbsp;jeho dieťaťom niečo nie je v&nbsp;poriadku, nemal by sa dať odbiť, ale všímať si, čo sa s&nbsp;dieťaťom deje. Dieťa trávi čas zatvorené vo svojej izbe, uzatvára sa do seba, málo komunikuje alebo neadekvátne reaguje prehnaným hnevom alebo plačom. Môže mať problém so spánkom, s&nbsp;chuťou do jedla a&nbsp;rapídne sa zhoršia jeho výsledky v&nbsp;škole. Vyhýba sa škole, nachádza rôzne výhovorky, aby do školy nemuselo chodiť. Môžu sa objaviť psychosomatické ťažkosti, bolesti hlavy a&nbsp;brucha. Situáciu nemožno podceňovať, pretože môže vyústiť do vážnych psychických problémov.

Čo robiť, ak prídem na to, že moje dieťa šikanujú? Ako to riešiť v&nbsp;škole, aby sa situácia preň ešte nezhoršila?

Keď sa dieťa zdôverí rodičovi, je dôležité brať ho vážne a&nbsp;spoločne sa dohodnúť na ďalších krokoch. Určite nie je vhodné osobne zájsť za agresorom –&nbsp;aj útočník je dieťa a&nbsp;rodič by ho nemal konfrontovať. Takisto by rodič nemal očakávať, že si dieťa vyrieši situáciu samo. Potrebuje pomoc dospelého. Dôležité je, aby rodič reagoval pokojne, aj keď je to v&nbsp;tej chvíli pre neho náročné, aby dieťa vypočul a&nbsp;nechal ho rozprávať, až potom mu kládol otázky. Mal by sa dohodnúť s&nbsp;dieťaťom na ďalších krokoch. Porozprávať sa s&nbsp;ním, na koho sa obrátia –&nbsp;či na pani učiteľku, riaditeľku, alebo na školského psychológa.

A&nbsp;čo agresor –&nbsp;ten, kto šikanuje? Je šikanovanie iných detí vždy následkom nevhodnej výchovy z&nbsp;domu?

Agresorom sa stávajú aj deti, ktoré samy boli obeťami šikanovania. Niekedy majú príliš autoritatívnych a&nbsp;tvrdých rodičov alebo, naopak, rodičov, ktorí sa o&nbsp;ne nezaujímajú, a&nbsp;tieto deti sa nedokážu vcítiť do pocitov toho druhého. Niekedy napriek snahe a&nbsp;záujmu rodičov dieťa nemá dostatočne rozvinuté sociálne zručnosti. Útočníkovi často ide o&nbsp;pozornosť, chce mať pocit prevahy, dokazuje si svoju moc alebo pozíciu v&nbsp;triede. Predovšetkým treba dôraz vo výchove klásť na rozvoj emocionálnej inteligencie a&nbsp;empatie u&nbsp;detí. Pomôcť dieťaťu rozvíjať sociálne zručnosti, viesť k&nbsp;vzájomnému rešpektu a&nbsp;tolerancii. Nelámať osobnosť dieťaťa, poskytovať mu hranice a pravidlá, ktoré mu dávajú pocit istoty a&nbsp;bezpečia. Zároveň je potrebné zo strany rodičov bezpodmienečné prijatie a&nbsp;láska, ktoré sú základom zdravého sebavedomia. Pre rodiča je veľmi náročné priznať si, že moje dieťa šikanuje a&nbsp;ubližuje niekomu inému. Aj dieťa, ktoré šikanuje, potrebuje odbornú pomoc a&nbsp;podporu rodičov. Odporúčam obrátiť sa na odborníka, ktorý rodine aj dieťaťu pomôže riešiť situáciu a&nbsp;poskytne dieťaťu psychoterapiu a&nbsp;rodine poradenstvo. Rodič by nemal prehliadať a&nbsp;ospravedlňovať správanie svojho dieťaťa. Zároveň by ho nemal odcudzovať, pretože ho potrebuje. Radšej by mu mal dať najavo, že takéto správanie je neprípustné, a&nbsp;zároveň stáť pri ňom.

Deti veľmi citlivo vnímajú a prenášajú do svojho správania, to čo vidia vo svojom okolí, hovorí psychologička Petra Arslan Šinková. „Ak sú svedkami netolerancie, nebudú tolerantné k inakosti ani ony. Ak budú vnímať agresívne prejavy vo svete dospelých, aj ony budú častejšie riešiť konflikty a frustráciu takýmto spôsobom. Deti sú naším zrkadlom. Učia sa hlavne príkladom a odpozorovaním správania nás dospelých a z našich reakcií vo vyhrotených situáciách a na to by sme mali myslieť.“

„Šikanované dieťa potrebuje pomoc dospelých. Nemôžeme očakávať, že šikanovanie zvládne samo. Dôležitá je aj psychologická pomoc a poradenstvo pre obeť, agresora a&nbsp;ich rodičov, ale aj pre ostatných zúčastnených a&nbsp;tých, ktorí boli svedkami šikanovania, ako spolužiaci, učitelia. Nevyhnutná je práca s&nbsp;triedou v kolektíve,“ radí Petra Arslan Šinková.

Autorka: Dáša Balogová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Kričia o pomoc: Kyberšikana ide často ruka v ruke s klasickým šikanovaním

Výber pre vás

Kričia o pomoc: Kyberšikana ide často ruka v ruke s klasickým šikanovaním

Súvisiace články

Silní pomocníci z prírody: medicinálne huby a ich pozitívne účinky

Neobsedíte ani nepostojíte: Tarlovova cysta môže spôsobiť bolesť, ale aj mnohé komplikácie

Ak nedostatočne spíte, hrozí vám táto choroba! Aj v prípade, že sa stravujete zdravo

Výber pre vás