Nech ho však nazveme akokoľvek, stále ide o to isté: zápach z úst. Krutá realita, ktorá viac trápi okolie než samotného vytvárateľa takéhoto pachu, pretože náš mozog potláča vnímanie zápachu, ktorý produkuje naše telo. Príčiny môžu byť banálne, ale za dračím dychom sa môžu skrývať i závažné ochorenia. Pozhovárali sme sa s MUDr. Borisom Pekárkom, PhD., gastroenterológom z Národného onkologického ústavu.

Stačí, ak človek nemá poruke zubnú kefku, a už sa to valí... Takže zrejme sa zdroj ukrýva práve v ústnej dutine, však?

Áno, až v deviatich z desiatich prípadov zápach z úst súvisí s ústnou hygienou. Je to tretí najčastejší dôvod, ktorý privádza pacientov do kresiel v zubných ambulanciách. Tie prvé dva sú zubný kaz a paradentóza. Ak sa v ústach zachytí potrava a začína kvasiť, logicky to sprevádza nepríjemný zápach.

MUDr. Boris Pekárek, PhD., gastroenterológ

Čo sú to za baktérie, ktoré kolonizujú naše ústa a strpčujú nám život?

Tieto kolónie baktérií obsadzujú predovšetkým zadnú časť jazyka, kde žijú bez prístupu kyslíka pod inými nánosmi. Nedá sa ich zbaviť, sú bežnou súčasťou bakteriálnej flóry, ktorá sa v ústach vyskytuje. Hovoríme im anaeróbne baktérie, a práve tie produkujú prchavé zlúčeniny síry ako sírovodík a tiometán, ktoré sú zodpovedné za nepríjemný zápach.

Ráno je to vždy najhoršie, prečo?

Kým človek spí, do úst sa dostáva ešte menej vzduchu a po celonočnej činnosti baktérií je aj viac zapáchajúcich zlúčenín síry. Pridajme k tomu relatívne sucho, čo súvisí so zníženou tvorbou slín počas spánku, zvýšenie nánosov, a máme to. Ranný nápoj a raňajky urobia svoje, jazyk i ústa spláchnu, odplavia nánosy a často zaženú aj zápach. Zdravému človeku, ktorý nezabúda na správnu ústnu hygienu, nemá prečo páchnuť z úst.

Zatiaľ sme hovorili o tých deväťdesiatich percentách, keď príčinu môžeme vyriešiť sami alebo sa obrátiť na stomatológa. Kedy signalizuje iné ochorenia a aké?

Príčiny môžu byť naozaj rôzne. Za mnohými z nich treba hľadať hnisavé ložiská. Príklad? Ak sa povedzme do nosohltana dostane cudzie teleso alebo infekcia, množia sa baktérie, prípadne vzniká až hnisavé ložisko. To isté môžeme povedať napríklad o hnisavom zápale mandlí. V týchto prípadoch je zápach sprievodným javom iného problému a mal by sa mu venovať otolaryngológ. Zápach môže súvisieť tiež so Zenkerovým divertikulom, vydutinou medzi hltanom a pažerákom. Tento problém je zriedkavý a nachádzame ho zvyčajne u starších ľudí. Pri zmenách tlakov v tejto časti krku vzniká priestor, kam sa dostávajú zvyšky potravy a začínajú sa rozkladať. V tomto prípade pomôže endoskopický výkon alebo operácia, pri ktorej sa prekážka spriechodní a jedlo pokračuje ďalej. Zápach môže niekedy súvisieť aj s poruchami zvierača medzi pažerákom a žalúdkom. Vtedy sa potrava môže dostávať spätne zo žalúdka hore až do úst. Sprievodným javom môže, ale nemusí byť pálenie záhy. Sú pacienti, ktorí záhou trpia a zvierač majú v poriadku, ale aj takí, ktorí záhu vôbec nepoznajú, a predsa majú poruchy zvierača. Aj tieto diagnózy sa niekedy dajú riešiť operáciou.

Môže zápach súvisieť s nádorovým ochorením?

Pri nádorových ochoreniach odumierajú časti samotného nádoru aj okolitého tkaniva, kolónie baktérií sa na týchto miestach namnožia, a takisto môžu vyvolávať nepríjemný zápach. Hovoríme o pokročilých nádoroch, ktoré môžu postihovať ústnu dutinu, hltan, priedušky či pľúca. Zápach z úst môžu spôsobovať aj nádory pažeráka či žalúdka. Samozrejme, v takýchto prípadoch je zápach iba následkom inej choroby a aby sa stratil, treba riešiť prvotnú príčinu.

Často sa spomína „mandľový“ zápach pri poruchách pečene alebo acetónový pri cukrovke. S čím to súvisí?

Každý skúsený lekár podľa špeciálneho zápachu môže usúdiť, že ide o pokročilé ochorenie pečene. Rovnako sa dá vytušiť ochorenie obličiek. Pach acetónu je zasa sprievodným javom dlhého hladovania alebo cukrovky. Všetko to súvisí s metabolickými pochodmi v organizme. Skúsme to vysvetliť na príklade s alkoholom. Keď sa ním človek intoxikuje, organizmus ho vstrebe a vzápätí začína túto látku vylučovať. Metabolity, teda to, čo pri metabolickom procese vzniklo, sa vylučujú rôznymi formami, aj dychom, v ktorom cítiť špecifické látky. Iné, ak hovoríme o alkohole, iné, keď má človek cukrovku alebo poruchy pečene či obličiek. Špecifickosť tohto zápachu teda dáva tušiť, čo sa v organizme človeka odohráva.

„Dýchnite na mňa a ja vám poviem, čo vám je!“ Keby lekári dokázali takto diagnostikovať choroby, pacienti by to zrejme privítali...

To by sa dalo prirovnať k metódam policajtov v niektorých krajinách, ktorí nútia vodiča dýchnuť do čapice a potom do nej sami strčia nos, aby zistili, či pil alkoholické nápoje, alebo nepil. Zápach síce mnohé veci naznačuje, ale, našťastie, máme lepšie vyšetrovacie metódy.

Je však známe, že „merače smradu“ už vyvinuté boli...

Plynovou chromatografiou, napríklad, sa dajú digitálne stanoviť prchavé zlúčeniny síry vo vydychovanom vzduchu, ale táto metóda sa využíva zriedkavo, pokiaľ viem, u nás vôbec. Naozaj máme v medicíne lepšie vyšetrovacie metódy a vážnejšie ochorenia prezrádzajú aj iné zreteľnejšie príznaky než len zápach z úst.

Žuvačka svojou arómou prekryje zápach.

Keď sme už spomenuli alkohol, nevynechajme ani cigarety. Nuž a väčšina žúrov sa nezaobíde práve bez alkoholu a cigariet... Zacítiť to, čo vydychuje človek po opici, je smrteľne nebezpečné!

Ako vplýva alkohol na človeka, vieme. Podráždi nervovú sústavu, ale aj žalúdok, a pri veľkom množstve môže vyvolať dávenie. Opitosť sprevádza únava, málokomu sa pred spaním chce sprchovať a umývať si zuby, o škrabke na jazyk ani nehovoriac. Alkoholický spánok býva hlboký a dlhý, ústa sú celý čas zatvorené... To všetko ešte znásobia cigarety, dym a dechty z tabaku. Cigarety tiež vysušujú sliznice. Ak si však pripomenieme vysoké riziko nádorových ochorení, dračí dych ráno je asi to najmenšie zlo.

Vraví sa, že jediným dokonalým prostriedkom na potlačenie pachu z úst po tom, čo sme zjedli cibuľu, je cesnak. Prečo nás však silné arómy niektorých jedál sprevádzajú veľmi dlho?

Každé jedlo má svoju arómu, a keď sú v ňom aminokyseliny a proteíny, pri ich rozklade vznikajú aj prchavé sírové zlúčeniny. Niekedy si stačí umyť zuby, inokedy zápach pretrváva napriek ústnej hygiene i niekoľko hodín. Vtedy pomáhajú iné látky s intenzívnou vôňou, ktoré zápach potlačia. Mätové žuvačky pomáhajú pri tvorbe slín, čím znižujú sucho v ústach a nánosy sa rýchlejšie odplavia. Jestvujú tiež rôzne babské recepty – žuvať škoricu, cmúľať klinček alebo si dať petržlenovú vňať. Určite nepoškodia, ale nijako neriešia podstatu, iba čo prerážajú zápach svojou arómou.

Povedali sme, že človek vlastný zápach z úst necíti. Niektorí ľudia však žijú v ustavičnom strachu, že oni sú naozaj tí jediní, ktorí to necítia...

Hovoríme o pseudohalitóze, stave, keď človek žije s prehnanou predstavou, že mu páchne z úst, ale vôbec to nemusí byť pravda. Takíto pacienti predstavujú približne štvrtinu z tých, ktorí sa rozhodli vyhľadať odbornú pomoc. Vtedy sa problém zvykne označovať aj ako halitofóbia a dá sa predpokladať, že má psychickú príčinu.

Necítim, teda neviem. Ako môžeme zistiť, že nám páchne z úst?

Najjednoduchšie je osloviť blízkeho človeka, aj keď to, samozrejme, nebýva ľahké. Tí, ktorí veria, že si stačí olízať predlaktie a potom ho ovoňať, sa môžu ľahko zmýliť.

Dračí dych: Každému štvrtému človeku nechutne páchne z úst

Výber pre vás