Čo vtedy robiť, ako pomôcť a ako jej predchádzať, sme sa pýtali neurologičky MUDr. IVETY NIKOLOVEJ zo súkromného zariadenia Medissimo v Petržalke.

Kto dostáva cievnu mozgovú príhodu najčastejšie? Starí ľudia? Muži?

Vôbec to nie je iba záležitosť starých ľudí. Cievnu mozgovú príhodu môže dostať aj štyridsaťročný človek. Ak má zlú životosprávu, prijíma veľa tukov, má vysoké hodnoty cukru v krvi, fajčí, nehýbe sa a má neliečený vysoký tlak, už môže mať aterosklerózu. Ak má vysokú zrážanlivosť krvi a genetickú predispozíciu na porážku, jej riziko sa ešte zvyšuje.

Čo sa vtedy s mozgovou cievou deje?

Cieva sa postupne zanáša tukovými usadeninami, pomaly sa zužuje, až sa úplne znepriechodní alebo sa náhle upchá odtrhnutým aterosklerotickým plátom alebo trombom. Tento druh cievnej mozgovej príhody dostávajú v nižšom veku skôr muži, pretože ženy čiastočne chráni pred arterosklerózou produkcia estrogénu. Do piatich rokov od vynechania menštruácie sa však počet prípadov cievnej mozgovej príhody u oboch pohlaví postupne vyrovnáva.

Aké druhy cievnej mozgovej príhody poznáme?

V podstate existujú dva typy – ischemická cievna mozgová príhoda a hemoragická cievna mozgová príhoda. V prvom prípade, ktorý sme spomínali, sa cieva upchá. Tá časť mozgu, ktorú zásobuje, sa nedokrvuje a mozgové bunky odumierajú. Pri hemoragickej cievnej mozgovej príhode sa cieva, naopak, roztrhne a dochádza ku krvácaniu do mozgu alebo mozgových obalov. Príčinou môže byť malformácia cievnej steny. Sú to rôzne výdute – aneuryzmy alebo jednoducho oslabené miesto na stene cievy. Môže to byť už vrodená chyba. Je to doslova časovaná bomba, ktorú si človek nosí v sebe.

Čo je príčinou tohto druhu porážky?

Spúšťačom môže byť napríklad zvýšenie vnútrobrušného tlaku – obyčajné kýchnutie, smiech, tlačenie na stolicu alebo tiež pôrod. Niekedy cieva spočiatku len „presakuje“ do okolia, tlak krvi ju však roztrhne. Žiaľ, hemoragické cievne mozgové príhody postihujú aj mladých ľudí a deti. Bývajú to veľké tragédie. Zvyčajne prichádzajú z „plného zdravia“ – v jednom okamihu sa človek zdá byť v poriadku a vzápätí je už v bezvedomí. Pri takejto príhode sa lekári snažia pomôcť pacientovi operáciou, nie je to však vždy možné. Závisí to od rozsahu krvácania aj od miesta v mozgu, kde vzniklo.

Dá sa takáto malformácia cievy vopred zistiť napríklad počítačovou tomografiou (CT)?

Niekedy áno, ale človek bežne neabsolvuje CT vyšetrenie mozgu. Navyše, chyba môže byť navonok nepatrná alebo skrytá hlboko v mozgu.

Dokáže laik rozoznať, že niekto v jeho okolí dostal porážku?

Áno, príznaky porážky bývajú totiž často nápadné. Človek začne napríklad komoliť slová, zasekne sa v reči alebo zrazu splieta navzájom nesúvisiace slová. Môže rozprávať „z cesty“ alebo sa zrazu nevie vyjadriť. Môže sa tiež zmeniť symetria tváre a tela – poklesne kútik úst alebo človek začne zrazu škúliť na jedno oko. Môže sa sťažovať, že na jedno oko nevidí, môže mu poklesnúť jedna ruka a noha. Príznakom býva aj náhla úporná bolesť hlavy, zvracanie, prípadne epileptický záchvat. Človek niekedy upadá do bezvedomia. Pri takýchto príznakoch je dôležité nečakať(!), že sa to „samé zlepší“. Treba rýchlo konať. Je lepšie sa v podozrení na cievnu mozgovú príhodu mýliť, ako pomáhať neskoro!

Čo teda vtedy treba robiť?

Samozrejme, okamžite volať záchranku. Pacienta treba uložiť do stabilizovanej polohy na boku, aby mu nezapadol jazyk. Opatrenia by mali byť ako pri šoku – teplo, ticho. Zásadou je však nedávať nič do úst – žiadne tekutiny. Ak máme možnosť, odmeriame krvný tlak. Ak je spodný diastolický tlak nad 110, pacient je pri vedomí a dokáže prehĺtať, môžeme mu podať liek na vysoký tlak – ak má nejaký pri sebe. Ak však máme pocit, že prehĺtací reflex mu správne nefunguje, nepodávame nič.

Čo robia lekári s pacientom, u ktorého je podozrenie na cievnu mozgovú príhodu?

Lekári v prvom rade zabezpečujú životné funkcie – dýchanie, srdcovú frekvenciu. Odoberá sa krv na testy, meria sa tlak. Musí sa vylúčiť akútne srdcové ochorenie, napríklad srdcový infarkt, poruchy rytmu, pretože ten môže spôsobovať cievnu mozgovú príhodu. Okamžite sa privoláva neurológ, ktorý sa snaží zistiť neurologický status – stav mozgu a celého organizmu. Robí sa zobrazovacie vyšetrenie mozgu počítačovou tomografiou.

Dnes už skoro v každej väčšej nemocnici na príjme majú počítačový tomograf, dá sa teda urýchlene zistiť druh cievnej mozgovej príhody, veľkosť trombusu, miesto upchatia alebo krvácania do okolia cievy a jeho veľkosť. V prípade ischemickej cievnej mozgovej príhody sa podávajú lieky na riedenie krvi. Existuje pomerne účinná liečba – trombolýza. Trombus v cieve sa rozpustí špeciálnym prípravkom a zároveň sa zriedi krv v celom tele. Pacient však musí dostať túto liečbu do troch hodín(!) od mozgovej príhody a musí spĺňať viaceré diagnostické kritériá. Nesmie mať zníženú zrážanlivosť krvi, trpieť napríklad onkologickým ochorením...

Čo sa deje, ak sa na CT zistí hemoragická cievna mozgová príhoda?

Privoláva sa neurochirurg, ktorý konzultuje možnosť chirurgického odstránenia zrazeniny. Ak je to možné, pacient sa okamžite operuje.

Počítačová tomografia je zobrazovacie vyšetrenie, ktoré pomáha určiť druh a rozsah mozgovej cievnej príhody.

Prečo je pri ischemickej cievnej mozgovej príhode dôležité urobiť trombolýzu postihnutej cievy do troch hodín?

Ak sa to stihne, mozgové bunky zasiahnutých častí sú ešte v dobrom stave. Mozog si časom dokáže vytvoriť náhradné prepojenia, a tak zabezpečiť prekrvenie poškodených častí. Mnohí ľudia sa po takejto liečbe zotavia z cievnej mozgovej príhody veľmi dobre, dokonca aj bez vážnych následkov.

Čo ak sa liečba nestihne v tejto trojhodinovej lehote?

Vtedy sa pacientovi podávajú lieky na prekrvenie mozgu, aby sa zlepšilo jeho zásobovanie, a tiež lieky na riedenie krvi. Následky bývajú rôzne, podľa toho, ktorú časť mozgu a v akom rozsahu porážka postihne. Ak je to ľavá hemisféra, zasiahnutá je pravá časť tela, môže byť poškodené centrum reči a často aj centrum porozumenia reči. S takýmito pacientmi sa ťažšie komunikuje. Horšie rozumejú tomu, čo im lekár hovorí. Ak je zasiahnutý kmeň mozgu, môže byť poškodené dýchacie centrum alebo prehĺtanie. Takíto pacienti mávajú potom sondu, ktorou sa dáva strava priamo do žalúdka, musia im odsávať sliny.

Od čoho závisí úspešnosť zotavenia sa?

Od mnohých faktorov. U mladých ľudí sú cievy v lepšom stave, ich organizmus je v lepšej kondícii než vo vysokom veku. Často majú veľkú vôľu a chuť cvičiť, pracovať na sebe. Ženy bývajú odhodlanejšie a disciplinovanejšie pri rehabilitácii než muži, ale rozhodne sa to nedá zovšeobecňovať.

Dá sa vôbec cievnej mozgovej príhode predísť? Existuje nejaká prevencia?

Treba naozaj pravidelne chodiť a preventívne prehliadky. Je dôležité včas a správne liečiť vysoký krvný tlak, aby sa nepoškodzovali cievy. Zisťuje sa, ako funguje metabolizmus tukov v tele, aká je hladina cukru v krvi. Samozrejme, zásadou je nefajčiť, nepiť alkohol, obmedziť príjem tukov a solí v strave, pravidelne sa hýbať a udržiavať si primeranú hmotnosť.

Cievna mozgová príhoda

Mozgová mŕtvica je po srdcovom infarkte druhou najčastejšou príčinou úmrtia v Európe a najvýznamnejšou príčinou invalidity. Na jej následky ročne zomrie 15 miliónov ľudí, ďalších 5 miliónov pacientov je dlhodobo postihnutých. Po mozgovej príhode spojenej s nedokrvením mozgu prežije asi 85 percent ľudí. Pri zakrvácaní do mozgu prežije asi 50 percent pacientov. Asi 15 percent ľudí, ktorí už cievnu mozgovú príhodu prekonali, bude mať ďalšie následky arterosklerózy – srdcový infarkt alebo ďalšiu náhlu cievnu mozgovú príhodu. Na Slovensku cievna mozgová príhoda postihuje ročne niekoľkotisíc ľudí, zväčša vyššieho veku, nad 65 rokov. U mužov je pravdepodobnosť mozgovej príhody o tretinu vyššia než u žien, ale iba vo veku 45 až 64 rokov.

Ako zabrániť recidíve?

Každý pacient po ischemickej cievnej mozgovej príhode by mal užívať liečbu, ktorá ovplyvňuje zrážanlivosť krvi a znižuje riziko tvorby krvných zrazenín a zužovania ciev. Vhodný liek pacientovi vyberá odborník – neurológ alebo internista. Pri vynechaní liečby sa riziko recidívy mozgovej príhody výrazne zvyšuje. Lieky treba užívať podľa návodu a akúkoľvek zmenu treba konzultovať s neurológom či internistom.

Čo očakávať od rehabilitácie?

<img class="custom" style="float: right; height: 232px; margin: 8px;" title="IMAGE" src="/static/images/12/fullwidth/127/7/6/1277664.jpg?Shutterstock^zena,%20zeny,%20invalidny%20vozik,%20stara%20zena,%20staroba,%20matk,%20dcera,%20vnucka" alt="1277664:fullwidth:true:true:true" width="300" height="232" />K zlepšeniu po CMP dôjde obvykle do niekoľkých mesiacov po jej vzniku. Hoci mnohí pacienti pokračujú po mozgovej príhode v aktívnom živote, u každého nie je možné obnoviť všetky jeho predchádzajúce schopnosti a funkcie mozgu. V takomto prípade je potrebné prispôsobiť sa životu po mozgovej príhode a vhodne upraviť životný štýl. Rehabilitácia a logopedická starostlivosť musí začať čo najskôr a pokračovať dostatočne dlhý čas, približne niekoľko týždňov až mesiacov. Začína sa v nemocnici a pokračuje, keď pacient odíde domov. Úspech závisí od typu a rozsahu mozgovej príhody a tiež aj od spolupráce a vôle pacienta. Prvá fáza rehabilitácie podporí, zlepší či dokonca prinavráti pohyb u ľudí, ktorí utrpeli ochrnutie alebo mali ťažkosti s pohybom končatín. Rehabilitácia im môže pomôcť postupne sa naučiť zvládať každodenné aktivity. V prípade potreby sa naučia používať barly, získajú náhradné zručnosti, ako je písanie druhou rukou. Obnoví alebo zlepší sa ich schopnosť reči a písma (logopedická reedukácia). Tiež môžu získať sebestačnosť v obliekaní, príprave jedla či hygiene.

Cievna mozgová príhoda: Pomoc musí prísť čo najrýchlejšie

Výber pre vás