Sú situácie, keď sa anestézii vyhnúť nedá. Ak potrebujete operačný zákrok, lekár musí zvoliť niektorú formu anestézie, aby vás ušetril bolesti a aby ste zásah do tela vôbec prežili. Samozrejme, pri rôznych druhoch operačných zákrokov sa používajú rôzne druhy anestézií a tiež rôzne látky. Hoci celková anestézia sa prirovnáva k spánku, nemá s ním nič spoločné. Je to uvedenie do bezvedomia rôznej hĺbky a utlmenie niektorých životných funkcií. Ak by lekári tento proces nekontrolovali a v istej chvíli nezastavili, človek by zomrel. Okrem látok, ktoré pacienta uvádzajú do stavu bezvedomia, sa podávajú aj lieky proti bolesti. Výsledkom pôsobenia tohto „kokteilu“ je, že človek nevníma žiadne vonkajšie podnety. Mozog však zostáva v pohotovosti – ako počítač v spiacom režime.

Existuje niekoľko druhov anestézie. Delí sa na lokálnu, regionálnu a celkovú. Lokálna anestézia je v podstate miestne znecitlivenie, keď sa látka podáva do presne určeného miesta a jej množstvo závisí od rozsahu zákroku. Väčšina z nás ju už zažila pri trhaní zubov či zošívaní kožných rán. Tieto látky sú, prirodzene, iné ako tie, ktoré sa využívajú pri celkovej anestézii. Regionálna anestézia zase znamená, že sa „umŕtvi“ iba niektorá časť tela – noha, ruka či celé telo od pása dole. Využíva sa napríklad pri operáciách haluxov, výmene kolenných či bedrových kĺbov alebo pri cisárskom reze. Lokálne anestetiká majú rýchly nástup účinku a kratšie trvanie, regionálne začínajú účinkovať pomalšie, pôsobia však dlhšie.

Ak potrebujete celkovú anestéziu, lekári sa tiež rozhodujú medzi viacerými druhmi. Celková anestézia sa totiž delí podľa spôsobu podania na inhalačnú, intravenóznu alebo kombinovanú. Pri niektorých medicínskych zákrokoch sa dnes využívajú len intravenózne, napríklad v hrudníkovej chirurgii, gynekológii či v neurochirurgii. Pri inhalačnej anestézii sa látka dostáva do krvi a mozgu cez pľúca, intravenózne sa podávajú priamo do žily. Pri intravenóznych sa účinok prejaví rýchlejšie a rýchlejšie aj odznie, preto majú širšie využitie. Súčasťou anestézie sú aj relaxačné látky. Sú to analgetiká proti bolesti a pri niektorých zákrokoch aj lieky na uvoľnenie svalstva, ktoré sa podávajú do žily.

Tak ako jestvujú látky, ktoré človeka uvedú do anestézie a znecitlivia jeho telo, tak existujú aj iné látky, ktorými sa účinok tých prvých dá zrušiť, preto dnes lekári pacientov prebúdzajú už na operačnom stole. Po anestézii však musí pacient zostať ešte najmenej dve hodiny v prebúdzacej izbe kvôli pozorovaniu jeho životných funkcií, kým bezpečne odznie účinok anestetík. Po dlhých a fyzicky náročných operačných zákrokoch zostáva na oddelení intenzívnej starostlivosti.

Uviesť niekoho do bezvedomia rozhodne nie je prirodzené, a teda logicky treba počítať s rizikom. Veľkosť rizika, samozrejme, závisí od zdravotného stavu pacienta. Aj preto sa ľudia delia pred operáciou do niekoľkých rizikových skupín. Dôležité sú predoperačné vyšetrenia, ktoré by mali možné problémy odhaliť. Lekár musí vedieť, či má pacient akékoľvek alergie. Zisťuje, či berie lieky – napríklad lieky na riedenie krvi alebo proti jej zrážaniu, antikoncepciu, lieky proti bolesti. Pýta sa, či sa v poslednom období zmenil zdravotný stav pacienta, či nie je nachladnutý, netrpí zápalovým ochorením, dýchavičnosťou či pálením záhy. Najlepšie predpoklady zvládnuť anestéziu bez ťažkostí majú, samozrejme, mladí zdraví ľudia. Stačí však, aby človek fajčil, požíval alkohol, alebo bral lieky na vysoký krvný tlak, už bude v druhej rizikovej skupine.

Ak má človek závažné systémové ochorenia s trvalou funkčnou poruchou – napríklad cukrovku s poškodením orgánov, patrí do tretej skupiny. Vo štvrtej sú ľudia s chorobami bezprostredne ohrozujúcimi život. Poslednou skupinou sú pacienti, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou či už s operáciou, alebo bez nej v nasledujúcich dvadsiatich štyroch hodinách zomrú. Čím rizikovejší pacient, tým rizikovejšia anestézia. Nikto však nemôže zaručiť, že dokonca aj človek z tej prvej skupiny, takmer bez rizika, zvládne anestéziu úplne bez problémov. Môže byť, hoci je to veľmi zriedkavé, napríklad alergický na niektorú z podávaných látok, čo sa vopred zistiť nedá.

Pri operáciách oka sa používajú na znecitlivenie kvapky, pri chirurgických výkonoch v okolí oka sa podáva anestetikum vo forme injekcie. Pri správne podanej anestézii by pacient ideálne nemal cítiť žiadnu bolesť a chirurg by mal mať dobré podmienky na zákrok. Anestetiká značne zmierňujú aj strach z bolesti v zubárskom kresle. Dnešné moderné prípravky a techniky lokálnej anestézie prakticky vylučujú utrpenie v zubárskom kresle. Lokálna anestézia môže byť povrchová – slizničná, s ktorou sa znecitlivie len povrch sliznice a iba v určitej lokalite. Používa sa napríklad tak, že sa umŕtvi podnebie – napríklad pri plastických zákrokoch v ústach či pri odoberaní odtlačkov v hornej čeľusti. Obvykle je vo forme gélu alebo spreja. Pre drobné zásahy na zuboch v hornej čeľusti je vhodná infiltračná anestézia, ktorú dôverne pozná väčšina pacientov. Tkanivo sa pri nej znecitlivie jednou alebo viacerými injekciami a tie sa rozptýlia.

Pri zákroku na viacerých zuboch na jednej strane čeľuste alebo v sánke sa využíva zvodová anestézia. Je to jediná injekcia, ktorá sa aplikuje v presne stanovenom bode v ústach. Pôsobí priamo na nerv, ktorého koncové vlákna vedú k určitej skupine zubov. Stŕpnu nielen zuby, ale i časť tváre, líc a pier. Anestetikum zaberie asi po desiatich minútach a pacienti ho dobre znášajú, pretože ho podávame do relatívne mäkkých tkanív. Výhodou je aj to, že dávka anestetika je minimálna.“ Lokálna anestézia najčastejšie zlyháva vtedy, keď sa anestetická látka podá nesprávnym spôsobom a na nesprávne miesto. Deje sa to najmä v sánke. Ak anestézia u zubára nezačne účinkovať do pätnástich minút, treba ju opakovať. Účinok sa dostaví určite do desiatich minút, viac ako dve dávky by ste však dostať nemali.

Za hranicou vedomia: Anestézia je tým rizikovejšia, čím rizikovejší je pacient!

Výber pre vás