redakcia

Podobne ako jesenná chrípka, ale príznaky neod­znievajú, na­opak, celkový stav sa zhoršuje –&nbsp;aj tak môže vyzerať pľúcna fibróza, ochorenie, ktoré ročne postihuje až 200-tisíc ľudí v&nbsp;Európe. Žiaľ, vo väčšine prípadov to pre nich nedopadne dobre. Priemerná dĺžka života po diagnostikovaní je tri až päť rokov, tieto vyhliadky však výrazne dokáže zlepšiť včasná diagnostika a&nbsp;liečba. Aj preto sa oplatí prvotné príznaky nepodceňovať.

„Hlavným symptómom je dýchavičnosť, ktorá sa u&nbsp;starších ľudí bežne pripisuje veku, čo je veľká chyba. Vekom pľúcne funkcie klesajú, ale nie tak rapídne ako pri pľúcnej fibróze. Napríklad aj pri pacien­toch s&nbsp;reumatologickým autoimunitným ochorením sa lekár musí pacienta aktívne pýtať na možné respiračné príznaky,“ hovorí MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH, prednostka Kliniky pneumológie a&nbsp;ftizeológie LFUK a&nbsp;UNB v&nbsp;Bratislave a&nbsp;hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor pneu­mológie a&nbsp;ftizeológie.

Keď jej pacient povie, že kedysi bežne vyšiel na piate poschodie a&nbsp;dnes už si musí dať na tú istú vzdialenosť prestávku, vie, že niečo nie je v&nbsp;poriadku. „Ak má tento človek ešte aj nejaké reumatologické ochorenie a&nbsp;k&nbsp;tomu napríklad kašeľ, posielame ho na funkčné vyšetrenie pľúc. Pľúcna fibróza je okrem dýchavičnosti charakteristická suchým, dráždivým kašľom. Pri pokročilom ochorení už môže byť prítomné aj vykašliavanie. Toto sú hlavné príznaky: dýchavičnosť, zhoršená tolerancia pri fyzickej námahe, kašeľ a&nbsp;celková únava,“ konkretizuje odborníčka. Medzi ďalšie prejavy patria aj výrazne deformované – vyduté, nechtové lôžka na rukách a&nbsp;nohách. Tento voľným okom viditeľný signál však, žiaľ, mnoho ľudí vedie k&nbsp;záveru, že ide ruka v&nbsp;ruke so starnutím.

Pľúcna fibróza je ochorenie, ktoré spôsobuje nahradenie funkčných jemných mechúrikov pľúc väzivom alebo fibróznym tkanivom. Pľúca sa následne stávajú tuhšími, menej poddajnými, je väčší problém ich roztiahnuť a&nbsp;hrubšia stena spôsobuje aj problémy s&nbsp;výmenou kyslíka a&nbsp;kysličníka uhličitého medzi mechúrikmi a&nbsp;krvou. Príčin, ktoré môžu túto fibrotizáciu pľúc alebo pľúcnu fibrózu spôsobiť, môže byť viacero. Známych je približne dvesto takýchto príčin. Nejaký neznámy faktor vonkajšieho prostredia, napríklad škodliviny, baktérie či lieky, vyvolá poškodenie pľúcnych mechúrikov a&nbsp;to v&nbsp;pľúcach spustí obrannú reakciu, najmä imunitného pôvodu, ktorá má za úlohu opraviť poškodené časti. Problém je, že príde k&nbsp;„prestreleniu“ tejto reakcie vykonávajúcej opravu, čoho následkom sa začne vytvárať čoraz väčšie množstvo jazvičiek, ktoré sa takto šíria do celých pľúc.

„Idiopatická pľúcna fibróza má slovíčko idiopatická preto, lebo nevieme, prečo napríklad u&nbsp;50-ročného nefajčiara zrazu vznikajú určité príznaky, ktoré sú charakteristické pre toto ochorenie. Nevieme, či je to genetikou, vplyvmi vonkajšieho prostredia alebo je to niečo v&nbsp;genetickej informácii, čo toho človeka takýmto spôsobom hendikepuje,“ hovorí pneumologička. Pľúcna fibróza, ktorá vznikne ako komplikácia pri niektorom auto­imunitnom ochorení a&nbsp;ochorení spojivového tkaniva, sa nazýva non-idiopatická. Podstatou autoimunitných ochorení je, že organizmus začína vytvárať protilátky, takzvané autoprotilátky, namierené proti vlastným tkanivám a&nbsp;orgánom a&nbsp;vyvoláva v&nbsp;nich zápal.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Hoci vás to môže prekvapiť, to, ako sa vám dýcha, môže zaujímať aj vášho reumatológa. „U&nbsp;každého pacien­ta pri ambulantnom vyšetrení s&nbsp;reumatoidnou artritídou a&nbsp;so systémovými ochoreniami spojiva zisťujeme možné ťažkosti s&nbsp;dýchaním –&nbsp;ako toleruje námahu, na ktoré poschodie vyjde, či nekašle, či nie je prítomný suchý, dráždivý kašeľ, tlak na hrudníku,“ hovorí MUDr. Elizabeth Záňová, PhD., reumatologička a&nbsp;pneumologička z&nbsp;Národného ústavu reumatických chorôb v&nbsp;Piešťanoch. V&nbsp;rámci reumatologických a&nbsp;spojivových zápalových ochorení môže pľúcnu fibrózu vyvolávať reumatoidná artritída, systémová skleróza –&nbsp;sklerodermia, vaskulitídy, dermatomyozitídy, polymyozitídy, Sjögrenov syndróm a&nbsp;veľmi zriedkavo systémový lupus erythematosus, ale aj sarkodióza, ktorá do kategórie autoimunitných zápalových ochorení nepatrí.

Keďže pľúcna fibróza je rýchle a&nbsp;progresívne ochorenie, treba ju liečiť čím skôr. Včasná a&nbsp;presná diagnóza a&nbsp;následná liečba môžu minimalizovať príznaky ochorenia a&nbsp;znížiť pravdepodobnosť nezvratného poškodenia. Takže ešte raz: suchý, dráždivý kašeľ spolu so zhoršujúcou sa dýchavicou, ktorá postupne obmedzuje fyzickú aktivitu a&nbsp;toleranciu námahy, je nutné brať vážne a&nbsp;vyhľadať lekára, v&nbsp;tomto prípade pneumológa, aby sa urobili potrebné diagnos­tické kroky a&nbsp;objasnila sa príčina ťažkostí.Transplantácia sa indikuje, keď sa vyčerpali všetky možnosti liečby a&nbsp;pacient na ňu spĺňa podmienky. „Jednou z&nbsp;podmienok toho, aby sa pacient odporučil na transplantáciu pľúc, je to, že nesmie fajčiť a&nbsp;musí mať už predpísaný kyslík na doma. Ďalej kontrolujeme, v&nbsp;akom stave je jeho srdce, čiže absolvuje kardiologické vyšetrenie. A&nbsp;nakoniec zisťujeme, v&nbsp;akom stave sú jeho kosti, pretože pri tejto operácii sa hrudník úplne otvára, doslova sa pília kosti, takže kandidát nemôže mať ťažkú poruchu kostnej štruktúry.“ Ako dlho sa na nové pľúca čaká? Priemerná dĺžka je 264&nbsp;dní, u&nbsp;niekoho to však môže byť mesiac, iný čaká rok a&nbsp;pol. Samotná transplantácia sa nevykonáva na Slovensku. Podľa slov Marty Hájkovej nemáme transplantačné centrum, pretože, bohužiaľ, nie sú finančné prostriedky na materiálno-technické vybavenie a&nbsp;nemáme na to ani určenú nemocnicu. „Predtransplantačnú prípravu robí UNB Bratislava-Ružinov ako jediné pracovisko pre celé Slovensko, ale samotný výkon transplantácie sme od roku 1998 do marca 2018 robili vo Viedni. Neskôr nás z&nbsp;kapacitných dôvodov požiadali, aby sme oslovili na spoluprácu Prahu. Od roku 2018 sa transplantácie našich pacientov vykonávajú tam,“ uzatvára odborníčka.

Pľúcna fibróza môže vzniknúť aj pri dlhodobom vdychovaní škodlivín. Známe sú ochorenia z&nbsp;inhalácie uhlíkového prachu, kremičitého prachu alebo ťažkých kovov, ako je chróm alebo napríklad azbest. Medzi škodliviny, ktoré sa dostávajú do pľúc vzdušnou cestou, patria aj plesne, organický prach, prach z&nbsp;vtáčieho peria, trusu (s&nbsp;následkom ochorenia známeho ako pľúca chovateľov holubov alebo exotických vtákov) a&nbsp;rôzne baktérie, ktoré dokážu spôsobiť zápal pľúc s&nbsp;následne hojenými jazvami, a&nbsp;často aj vírusy. Za vznik pľúcnej fibrózy bývajú zodpovedné aj niektoré lieky alebo aktívne látky pri iných ochoreniach, najčastejšie reumatologických a&nbsp;autoimunitných. Niekedy sa objaví aj pri zápalových stavoch pľúc –&nbsp;imunitne podmienených zápaloch, ako napríklad hypersenzitívna pneumonitída a&nbsp;sarkoidóza, a&nbsp;takisto následkom autoimunitných, systémových ochorení.

Autorka: Dáša Balogová, <a rel="noopener" href="https://zdravie.pluska.sk/" target="_blank">Zdravie</a>

Ako sa vám dýcha? Pľúcna fibróza sa okrem dýchavičnosti prejavuje suchým, dráždivým kašľom

Výber pre vás

Ako sa vám dýcha? Pľúcna fibróza sa okrem dýchavičnosti prejavuje suchým, dráždivým kašľom

Súvisiace články

Novinka pre srdciarov: „Prstový“ telemonitoring je prístupný pre každého aj bez operácie

Zabudnite na dlhé trápenie: Ako urýchliť liečbu herpesu?

Rakovina mladne: Dávajte si pozor na zlú životosprávu! Neignorujte tieto príznaky

Výber pre vás