Zamrznutá púšť a žiadny čas: TOTO ste určite o Antarktíde nevedeli!

Zaujímavosti o Antarktíde: Kráľovstvo ľadu a jeho tajomstvá

Mrazivá púšť so skrytými tajomstvami: Toto ste o Antarktíde nevedeli!

Norbert Skoupa

Antarktída, kontinent extrémov, je domovom neuveriteľných 60 až 90 % sladkej vody na svete. Tento vzácny zdroj je uzavretý predovšetkým v rozsiahlom antarktickom ľadovom kryhu, ktorý pokrýva neuveriteľných 14 miliónov km2 horských pásiem, údolí a náhorných plošín. Iba 1 % Antarktídy zostáva trvalo bez ľadu, pričom v lete je prístupných viac oblastí, najmä na Antarktickom polostrove.

Hĺbka antarktického ľadu vzbudzuje rešpekt. V najhlbšom bode má ľad hrúbku 4,5 kilometra, čo zodpovedá polovici výšky Mount Everestu. Ak by sa všetok tento ľad roztopil, hladina svetových morí by stúpla približne o 60 metrov, čo by spôsobilo rozsiahle zmeny životného prostredia.

Antarktída je síce pokrytá ľadom, ale dá sa označiť za púšť. Keď sa povie púšť, často si predstavíme piesočné duny a horúčavy. Definícia púšte sa však neobmedzuje len na tieto prvky, ale závisí skôr od množstva zrážok, ktoré región dostáva, čo zahŕňa dážď, sneh alebo hmlu. Púšť sa vyznačuje nedostatkom ročných zrážok.

Za posledné tri desaťročia spadlo na južnom póle v priemere 10 milimetrov zrážok ročne. Hoci pobrežné oblasti dostávajú o niečo viac zrážok, celková vyprahnutosť kontinentu klasifikuje Antarktídu ako polárnu púšť. Je to nielen jedno z najsuchších miest na Zemi, ale aj najchladnejšie, najveternejšie a najvyššie položené.

Možno je náročné predstaviť si Antarktídu inak ako zamrznutú pustatinu, najmä vzhľadom na zaznamenané teploty klesajúce až na mrazivých -89,2 °C. Kontinent však nebol vždy takýto. Približne pred 40 - 50 miliónmi rokov mala Antarktída oveľa miernejšie podnebie s teplotami dosahujúcimi až 17 °C. Skameneliny objavené v Antarktíde odhaľujú svet zdobený sviežimi zelenými lesmi, ktoré obývali dinosaury, čo je v ostrom kontraste s ľadovou ríšou, ktorú poznáme dnes.

Antarktída predstavuje zvláštnu výzvu, pokiaľ ide o čas. Na južnom póle sa zbiehajú všetky čiary zemepisnej dĺžky, čím sa eliminujú typické ukazovatele časových pásiem. Väčšina vedcov pracujúcich na kontinente sa drží časových pásiem svojich domovských krajín, čo však môže viesť k zaujímavým situáciám, najmä keď susedné stanice zastupujú krajiny z celého sveta. Absencia jasného cyklu dňa a noci v dôsledku extrémnych polárnych podmienok v regióne prispieva k tejto výzve.

Pre cestovateľov môže byť sledovanie času v Antarktíde rovnako záhadné. Mnohé expedície používajú ako referenčný bod čas z Ushuaie, ale to sa môže zmeniť pri návšteve miest, ako sú Falklandské ostrovy a Južná Georgia, kde vládne miestny čas.

Prekvapivo, Antarktída nie je len o ľade a snehu; je aj domovom niekoľkých sopiek. Z nich dve sú stále aktívne. Mount Erebus, najjužnejšia aktívna sopka na Zemi, stojí ako druhá najvyššia sopka v Antarktíde.&nbsp;

Nachádza sa na Rossovom ostrove a môže sa pochváliť jedinečnými vlastnosťami vrátane ľadových fumarol a pokrútených ľadových útvarov, ktoré vznikajú z plynov presakujúcich sopečnými otvormi v blízkosti krátera. Prvý výstup na Mount Erebus sa uskutočnil v roku 1908, keď odvážny tím pod vedením austrálskeho vedca Edgewortha Davida zdolal chladný vrchol.

Zamrznutá púšť a žiadny čas: TOTO ste určite o Antarktíde nevedeli!

Súvisiace články

Nevypovedaný príbeh černobyľskej katastrofy: Kto je zodpovedný za výbuch reaktora?

Herci zo seriálu Dunaj: Osudy ich postáv poznáte! Ako sa však vyznáte v ich súkromnom živote?

Od outsiderov k uchádzačom o Oscara: Najlepšie športové filmy, ktoré musíte vidieť!

Pondelková dávka humoru: Prečítajte si naše VTIPY ZO ŽIVOTA :)

Výber pre vás