Dôvodov je niekoľko. Jedným z nich je to, že sme prestali obrábať pôdu, tá postupne zarastá a nálety drevín a kroviny poskytujú diviakom vhodný úkryt. Ďalším dôvodom je vysoká početnosť diviačej zveri.

Ministerstvo pôdohospodárstva v záujme riešenia tejto problematiky už niekoľko rokov apeluje na orgány štátnej správy poľovníctva, aby pristupovali k lovu diviačej zveri, nakoľko odstrel je jediným možným nástrojom na zníženie početnosti jej stavov.

V januári v roku 2016 v popoludňajších hodinách prekvapil ľudí na zastávke mestskej hromadnej dopravy v bratislavskom lesoparku vyše 200-kilový diviak. Mestským policajtom sa ho nepodarilo zahnať späť do lesa, a tak jeho život ukončil privolaný poľovník.

O rok neskôr sa stal kuriózny prípad v Litoměřiciach, kde si poranený diviak prerazil cestu cez okno miestnej základnej školy. Školu počas incidentu preventívne uzavreli, diviaka sa podarilo zamknúť v šatni, kde ho odstrelil privolaný poľovník. Celá udalosť sa našťastie zaobišla bez zranení.

Mnoho ľudí tvrdí, že diviak je to najnebezpečnejšie zviera v našej prírode a že stretnutie s ním vás môže stáť život. Mnoho tragédií sa stáva na spoločných poľovačkách, keď môže vystresovaný či poranený diviak zaútočiť na poľovníka či nadháňača.

Jeden takýto prípad sa stal v roku 2017 v Nemecku, kde počas poľovačky napadol diviak 50-ročného muža. Ten utrpel pri útoku postreleného diviaka vážne zranenia ľavého stehna, ktorým v nemocnici podľahol.

Tragicky dopadol aj výlet 70-ročného Taliana, ktorého zabila v roku 2015 neďaleko mesta Cefalù črieda diviakov, keď sa pokúšal brániť svojich psov. Napriek snahe manželky, ktorá sa mu ponáhľala na pomoc, ho diviaky dohrýzli na smrť.

Nebol však v Taliansku jediný, kto v tom roku zomrel po útoku diviakov. Ďalšou obeťou sa stal 72-ročný Severo Zatti, ktorý chcel neďaleko Brescie zabrániť ničeniu svojej úrody a vydal sa na diviaka s brokovnicou. Postrelený diviak ho vážne zranil a kým ho našli, vykrvácal.

Diviak lesný patrí do radu párnokopytníky, podradu neprežúvavce, čeľade diviakovité a rodu diviak. Veľký počet druhov a poddruhov tejto čeľade súvisí s veľkým druhovým areálom diviaka, ktorý zahŕňa Európu, Áziu, severnú Afriku a ázijské i stredomorské ostrovy.

U nás prichádzajú do úvahy dva poddruhy diviakov – diviak lesný európsky (nazývaný aj stredoeurópsky), ktorý zasahuje na naše územie od západu, a diviak lesný karpatsko-balkánsky (nazývaný aj juhovýchodoeurópsky) na východnom Slovensku. Stredné a západné Slovensko obývajú krížence uvedených poddruhov.

Karpatsko-balkánsky diviak je pomerne veľký, dospelý samec môže vážiť do 350 kg a dĺžka jeho lebky môže dosiahnuť až 470 mm. Vyskytuje sa na Kaukaze, severnom pobreží Kas­pického mora, v Bielorusku, Turkménsku, Rumunsku, na Ukrajine, v Maďarsku, Malej Ázii a severnom Iráne.

U nás zasahuje jeho areál do východného Slovenska, na ostatnom našom území sa vyskytujú jeho krížence so stredoeurópskym diviakom, ktorý obýva strednú a západnú Európu a je o niečo menší. Maximálna hmotnosť samca nepresahuje 260 kg a dĺžka jeho lebky 410 mm.

Potrava diviaka je veľmi rozmanitá a jej zloženie sa mení v závislosti od množstva a dostupnosti jednotlivých zložiek. V jednotlivých ročných obdobiach je rôznorodá, prevažne sa však živí rastlinnou potravou.

Väčšiu súčasť jeho jedálneho lístka tvoria semená a plody rôznych drevín ako žalude či bukvice, poľnohospodárske plodiny ako pšenica, ovos, kukurica, rôzne korene, huby, trávy a byliny či plody ovocných stromov.

Konzumuje však aj živočíšnu potravu, a to rôzne bezstavovce, hmyz v rozličných vývojových štádiách, menšie stavovce, drobné zemné cicavce, mláďatá pernatej a srstnatej zveri a kadávery uhynutej zveri.

Diviačia zver žije v čriedach a je aktívna v noci. Čriedu tvoria samice s mláďatami a vedie ju najskúsenejšia a najstaršia samica, ktorá ju aj ochraňuje.

Samce v staršom veku čriedu opúšťajú a žijú individuálne, ale počas ruje, v novembri a decembri, sa k nej pripájajú a často medzi sebou bojujú. Ak je populácia veľmi zmladená a je v nej nedostatok starších jedincov, pária sa aj v iných mesiacoch.

Zhruba dva týždne pred rujou robia samice zubami do oterových stromov záhryzy a následne na ne natierajú svoje sliny s feromónmi, čím samcom signalizujú svoju prítomnosť a pripravenosť na párenie. Ak samica nie je oplodnená v čase pravej ruje, ďalšia sa u nej objaví o 21 – 23 dní. Takto môže prebiehať ruja u diviakov celý rok.

V oblastiach, kde majú dobré potravinové podmienky, sa do ruje dostáva 40 percent samíc ešte pred dovŕšením prvého roku života. Samce si značkujú svoje stanovište pachovými žľazami, ale i spenenými slinami, pričom často sekajú zubami.

Samice sú gravidné 114 až 118 dní, mláďatá po narodení vážia 0,7 až 1,1 kg. Prvorodičky mávajú len 1 – 3 mláďatá, staršie diviačice ich môžu mať až 12.

Gravidná diviačica opúšťa približne 2 týždne pred pôrodom svoje vlaňajšie mláďatá a hľadá si pokojné miesto. Tam pripravuje hniezdo hlboké 40 – 60 cm, ktoré vystiela machom, ihličím, papradím, listami a suchou trávou. Čerstvo narodené prasiatka sa samy zbavujú plodových obalov a tiež samy pretrhnú pupočnú šnúru.

Samotný pôrod trvá aj viac ako dve hodiny, mláďatá ostávajú v hniezde 8 až 10 dní, po uplynutí tohto obdobia začínajú nasledovať svoju matku. Po vyvedení prasiatok z pôvodného hniezda buduje diviačica väčšinou každý deň nový úkryt.

Od ostatnej raticovej zveri má diviačia veľmi odlišné zuby. Nemajú veľké a rovné žuvacie plochy, aké sú charakteristické pre chrup bylinožravcov a ani vyslovene ostré hrany, ktoré sú typické pre chrup mäsožravcov.

Zuby diviakov majú širokú žuvaciu plochu s častými ostrými hrboľmi, čo je príznačný znak chrupu všežravcov. Dospelý diviak má 44 zubov, ale úplný mliečny chrup mláďat má 28 zubov, je plne dorastený vo veku 4 mesiacov.

Horné a dolné očné zuby diviakov sa nazývajú kly. Do určitého veku diviaka pri oboch pohlaviach rastú a vekom (do desiatich rokov) sa zväčšuje ich dĺžka a hrúbka. V chrupe majú protistojné postavenie, dotýkajú sa a obrusujú, pričom proces obrusovania je v porovnaní s ich rastom pomalší.

V živote diviakov majú osobitné postavenie, slúžia na obranu jedinca proti predátorom, počas obdobia párenia pri vzájomných súbojoch a pri získavaní potravy. Medzi klami samcov a samíc je výrazný rozdiel, samce ich majú väčšie a mohutnejšie.

Už v dávnej minulosti bol prenasledovaný a na mnohých miestach vyhubený, pretože ničil poľnohospodárom úrodu. Dôvodom zvyšovania stavov diviakov je veľkoplošné pestovanie poľnohospodárskych kultúr, vysoká reprodukčná schopnosť a nesprávny spôsob chovu a lovu v poľovníckych združeniach.

Škody, ktoré spôsobuje zver v poľovných revíroch na lesných a poľných kultúrach, v posledných rokoch neúmerne stúpajú. Najväčšie škody spôsobuje v poľnohospodárstve na dozrievajúcich plodinách. Obilniny, najmä pšenicu, kukuricu a ovos, menej raž a niekedy aj jačmeň, poškodzuje od stavu mliečnej zrelosti až do zberu.

Náhradu za škody spôsobenú zverou si môžu poškodení uplatniť u užívateľa poľovného revíru, ktorý vykonáva právo poľovníctva na poľovných pozemkoch, ak došlo k škode v dôsledku nesprávneho užívania poľovného revíru. Pokiaľ však škoda vznikla na nepoľovných plochách (intravilánoch), užívateľ nemá povinnosť uhrádzať ich.

Diviaky spôsobujú škody nielen v rastlinnej, ale nepriamo aj v živočíšnej výrobe tým, že sú prenášačom veľmi nebezpečného ochorenia – klasického moru ošípaných (KMO).

Hlavným spôsobom prenosu nákazy v rámci populácie je kontakt nakazeného zvieraťa so zdravým jedincom, ktorý nie je chránený protilátkami.

Čím väčšia je populácia na danom území, tým častejšie dochádza ku kontaktu medzi jedincami a zvyšuje sa pravdepodobnosť jeho šírenia. Napomáha tomu aj spôsob života diviačej zveri, ktorá vedie typický spôsob spoločenského života v čriedach.

Veľkou hrozbou sa stáva africký mor ošípaných (AMO). Do Európy bol prvýkrát zavlečený v 50. rokoch minulého storočia, druhá infekčná vlna v Európe sa začala v roku 2007 v Gruzínsku, na územie Európskej únie prenikol tento mor v roku 2014 prostredníctvom infikovaných diviakov z územia Bieloruska a Ruskej federácie. Na Slovensku toto ochorenie zatiaľ nebolo zaznamenané.

Existuje niekoľko typov opatrení v boji proti škodám, ktoré diviak spôsobuje na poľnohospodárskych plodinách. Medzi biologické opatrenia patrí znižovanie stavov diviakov na únosnú mieru. Agrotechnické odporúčajú bezorbovú sejbu či pestovanie osinatej pšenice.

Mechanické opatrenia odporúčajú zabezpečenie úrody ohradami, pletivami a elektrickými oplôtkami. V ostatnom čase sú veľmi preferované chemické postreky, rôzne repelenty a pachové odpudzovače, ktoré je vhodné s odstupom času prestriedať.

Kly majú samce i samice, nepohrdnú živočíšnou potravou: Stretnutie s 300-kilovým diviakom, vás môže stáť život

Výber pre vás