redakcia

Žehra, obec na Spiši je známa vďaka rímskokatolíckemu Kostolu Ducha Svätého, ktorý je spolu so spišským hradom zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tento unikátny kostol je spojením dvoch slohov - románskeho a ranogotického. Kostol Ducha Svätého bol dokončený v roku 1275. Je pozoruhodný svojím malebným vzhľadom, posadeným na mohyle nad dedinou a sériou nástenných malieb.&nbsp;

Tie prežili aj napriek veľkým škodám na budove vrátane požiaru v 15. storočí, pri ktorom zhorel pôvodný strop. Zvyšná budova je stavba zakončená kupolami zo 17. storočia. Najstaršie nástenné maľby sú súborom ôsmich konsekračných krížov, ktoré svätou krizmou označujú miesta, kde bola pôvodná budova pokrstená. Pochádzajú z 13. storočia.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane...</strong>

Rímskokatolícky drevený kostol sv. Františka z Assisi je od roku 2008 spolu so siedmimi drevenými kostolmi slovenskej časti Karpatskej oblasti zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO. Bol postavený na konci 15. storočia (pravdepodobne medzi rokmi 1499 a 1500).&nbsp;

Je to najstarší a najzachovalejší drevený kostol na Slovensku. Najcennejšie súčasti jeho interiéru sú gotické obrazy a nástenné maľby z rokov 1655 a 1805.

Jasovská jaskyňa sa nachádza na východnom okraji Slovenského krasu. Vďaka svojmu významu a jedinečnej výzdobe bol zaradený do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jasovská jaskyňa, ktorú tvorila činnosť prízemného toku rieky Bodva, už bola osídlená neolitickým človekom. Miestni obyvatelia o jaskyni vedeli už v stredoveku a používali ju na úkryt v čase tatárskych alebo tureckých nájazdov. Vstup do Jasovskej jaskyne je situovaný vo východnej časti skaly Jasovská skala, 257 m n.

Jeho priechody sú usporiadané do piatich úrovní a pokrývajú celkovú dĺžku 2 811 metrov. Vyhliadková trasa je dlhá 720 m a trvá asi 45 minút. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na formy a farby svojej kvapľovej výzdoby. V tejto jaskyni žije veľa druhov netopierov. Jaskyňa bola sprístupnená&nbsp;pre verejnosť už v roku 1846. Množstvo historických nápisov, z ktorých prvé siahajú do obdobia husitských vojen a je datovaný rokom 1452, sa zachovali na stenách jaskyne. Oblasť nazývaná Batská katedrála sa používa na speleoterapiu a klimatoterapiu astmy a alergických chorôb.

Národný park Poloniny, ktorý je najvýchodnejším slovenským národným parkom, bol pridaný do siete slovenských národných parkov v roku 1997. Poloniny sa nachádzajú na slovensko-poľsko-ukrajinskej hranici a bezprostredne susedia s poľskými národnými parkmi Bieszczady a Ukrajinský užanský národný park. Horský komplex, v ktorom bol vyhlásený národný park, je známy ako Bukovské hory.

Názov Poloniny pochádza z názvu jedinečných horských lúčnych lúk nad úrovňou lesa nazývaných „poloniny“. V roku 1993 bol Národný park Poloniny zaradený do siete medzinárodných biosférických rezervácií UNESCO. V júni 2007 boli lesy Stužica, Havešová a Rožok v Bukovských horách pridané do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO, spolu s Vihorlatským lesom vo Vihorlatských horách v CHKO Vihorlat a pralesmi na Ukrajine.

Fujara je viac ako 1,7 m dlhý flautový hudobrný nástroj, ručne vyrobený z dreva horských listnatých stromov.<br>Fujaru možno najlepšie opísať ako sólovú podtónovú flautu v basovej polohe. Pretože má iba 3 prieduchy prstokladu, o výške tónu rozhoduje hlavne sila vháňaného vzduchu.&nbsp;

Fujara môže hrať ľahko v 7 harmonických úrovniach (všetky otvory pre prsty sú zatvorené) čisto prehadzovaním. To tiež znamená, že človek môže hrať jednoduché melódie iba prefúknutím. Okrem toho v kombinácii s jednoduchou technikou prstokladu dokáže fujarská flauta zahrať viac ako 21 rôznych nôt v rozsahu viac ako 3 oktávy. Polovičné zatienenie a jemné variácie dychu poskytujú ešte viac možností.

Obec Terchová na severozápade Slovenska je známa kolektívnou vokálnou a inštrumentálnou hudbou v podaní troj-, štvor- alebo päťčlenných sláčikových súborov s malou dvojstrunovou basovou alebo diatonickou gombičkou. Je často sprevádzaný polyfonickým spevom a kombinovaný s ľudovými tancami. K hudobnej tradícii Terchovej patria aj sólové inštrumentálne vystúpenia na pastierskych päťkách. Vystúpenia sa konajú pri rôznych cyklických a príležitostných podujatiach, náboženských i svetských, vrátane výročí, festivalov, vernisáží výstav, sympózií a čo je najdôležitejšie - medzinárodného festivalu Jánošíkove dni.

Tradičná hudobná kultúra, ktorá sa prenáša ústne, je vecou hrdosti a markerom identity medzi obyvateľmi obce Terchová a okolitých oblastí. Zahŕňa inštrumentálnu a vokálnu hudbu, tanec a vedomosti o hudobnej tradícii Terchovej a zručnostiach súvisiacich s výrobou hudobných nástrojov. V Terchovej je viac ako dvadsať profesionálnych hudobných súborov, zatiaľ čo amatérske súbory účinkujú na rodinných, tradičných a iných podujatiach.

Gajdy, ich použitie aj celá gajdošská kultúra reprezentuje život prostého slovenského pastierskeho ľudu. Obradové slávnosti, zvyky, tradície, znaky gajdošskej kultúry aj texty gajdošských piesní sú tiež základné znaky tradičnej ľudovej kultúry Slovenska. Od roku 2015 sa gajdošská kultúra radí spolu s ďalšími dvoma cennosťami - Fujara a jej hudba a Terchovská muzika na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.&nbsp;&nbsp;

Gajdošská kultúra je prítomná na celom Slovenku, aj keď existujú gerionálne rozdiely. Najintenzívnejšie zastúpenie gájd, ich výrobe, hre a speve je v súčasnosti na severe Oravy, v okolí Nitry, Bratislavy, Zvolena, Podpoľaní, Banskej Bystrice, Tekova a Gemeri.

Centrum Spiša, jedno z najkrajších miest na Slovensku ale aj najgotickejšie mesto Slovenska. Aj týmito prívlastkami je opisované východoslovenské mesto Bardejov, ktoré ponúka množstvo pozoruhodných pamiatok.&nbsp;

Centrum mesta pozostáva z Radničného námestia, ktoré je obkolesené zmeskou meštianskych domov a uprostred ktorého nájdeme Baziliku svätého Egídia, ktorá pochádza zo 14. storočia a je známa svojimi neskorogotickými oltármi. Obľúbený je aj výstup na vežu baziliky, odkiaľ je najkrajší výhľad na mesto.&nbsp;

Veľmi pôsobivým mestom, ktoré je takisto zaradené do svetového kultúrneho dedičstva je mesto na severe Spiša - Kežmarok. Kežmarok sa pýši podobne ako Bardejov námestím s radnicou, zvonicou a artikulárnym Kostolom Najsvätejšej Trojice. Tento protestantský kostol bol postavený v roku 1717 vedľa staršej sakrálnej kamennej budovy z roku 1593, ktorá je dnes sakristiou.&nbsp;

Táto jedinečná drevostavba z tisu a červeného smreka bola postavená bez použitia jediného kovového komponentu. Barokový interiér kostola je tiež vyrobený z dreva. Nesmierne umeleckou hodnotou je aj kostolný organ s drevenými fajkami.

Najviac pamiatok sa v Banskej Štiavnici sústreďuje do priestoru medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny z konca 15. storočia a budova radnice so štíhlou hodinovou vežou. Uprostred Trojičného námestia obstavaného starobylými meštianskymi i verejnými budovami stojí nádherný Trojičný stĺp. Najväčšou budovou Trojičného námestia je Hellenbachov dom, ktorý pôvodne slúžil Banskému súdu a neskôr patril Banskej a lesníckej akadémii.&nbsp;

Ďalšia rozľahlá verejná budova stojí na Kammerhofskej ulici. Ide o budovy Komorského dvora (tzv. Kammerhof), ktorá vznikla v roku 1550 stavebným zjednotením niekoľkých gotických domov. Dnes je hlavnou budovou Slovenského banského múzea. Neprehliadnuteľnou je banskoštiavnická baroková Kalvária - 23 objektov umiestnených v krásnej prírode Štiavnických vrchov.&nbsp;

TOP 10 UNESCO pamiatok na Slovensku, ktoré musíte poznať

Výber pre vás

TOP 10 UNESCO pamiatok na Slovensku, ktoré musíte poznať

Súvisiace články

8 SLOVENSKÝCH JASKÝŇ, ktoré možno nepoznáte: Koľko z nich ste už navštívili?

Párty s nebožtíkom či pravidelná exhumácia: Toto sú NAJBIZARNEJŠIE POHREBNÉ TRADÍCIE

15 zaujímavostí o slovenských hradoch: Čo ste o nich nevedeli?

Výber pre vás