Až na rok 2014 majú totiž Američania naplánovaný štart nového vesmírneho dopravného prostriedku nazvaného Crew Exploration Vehicle (CEV). Ten však zatiaľ existuje len v počítačovej animácii v konštrukčných kanceláriách. Má byť minimálne desaťkrát bezpečnejší, výkonnejší, rýchlejší a v konečnom dôsledku jeho prevádzka bude ešte lacnejšia než pri doterajších raketoplánoch. Zatiaľ sa však musia spoliehať len na to, čo majú k dispozícii. Málo bezpečné Polemiky o bezpečnosti raketoplánov sa vystupňovali v roku 2003, po tragickej havárii Columbie. Tá mala natoľko poškodený ochranný tepelný štít, že pri vstupe do zemskej atmosféry zhorela pred očami miliónov divákov. Lety automaticky zastavili a iba pred rokom ich nový riaditeľ NASA konečne obnovil. Počas štartu raketoplánu Discovery však opäť odleteli z palivových nádrží kúsky izolačnej peny, ktoré nebezpečne poškodili ochranný tepelný plášť. Našťastie sa ho podarilo ešte vo vesmíre opraviť a Discovery bezpečne pristál. Obavy z opakovania osudu Columbie stále strašili, a tak lety opäť zastavili a ich obnovenie naplánovali na 1. júla tohto roku. Zlé počasie spôsobilo dvojnásobný odklad, až napokon 5. júla Discovery odštartoval na svoju ďalšiu misiu STS 115. Strach a obavy Už pred vypustením raketoplánu Discovery si skoro stovka kamier s vysokým rozlíšením „všimla“, že z izolačnej vrstvy prídavných palivových nádrží opäť odpadávajú kúsky izolácie, ktoré mali „na svedomí“ Columbiu. Technici dlho zvažovali čo s tým, až napokon dospeli k rozhodnutiu, že poškodenie ochrannej vrstvy samotného raketoplánu nehrozí, a povolili štart. Pri ňom odpadli minimálne štyri kúsky a ďalšie o niekoľko sekúnd neskôr. Discovery však bol v riedkych vrstvách atmosféry a prípadné úlomky vraj nemali takú razanciu, aby poškodili síce krehké, ale pevné keramické doštičky obalu raketoplánu. Začala sa dvanásťdňová misia sedemčlennej posádky, ktorá má okrem iného dopraviť na medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS prepotrebné zásoby, vymeniť posádku a pokúsiť sa opraviť Hubblov vesmírny teleskop. Ako sa však skončí, je zatiaľ otázne. Čo bude ďalej? Nech už to dopadne akokoľvek, nad budúcnosťou pýchy techniky, ako svet nazval raketoplány, sa silne zmráka. Dvadsaťpäť rokov sa s úspechom vydávali do kozmu, aby po splnení úloh bezpečne pristáli na Zemi. Za ten čas vykonali vyše stovku letov a stali sa právom symbolom technickej dokonalosti a medzinárodnej prestíže. O stavbu raketoplánu sa pokúsili aj Rusi, no ich Buran zostal len v štádiu prototypu a na obežnú dráhu Zeme sa nikdy nedostal. Štvrťstoročie existencie raketoplánov sa zrejme končí, technika pokročila oveľa ďalej, a čo je dôležitejšie, dve tragické havárie Challengeru a Columbie vyvolali množstvo otáznikov nad ich bezpečnosťou. Rozhodnutie o ich ďalšom osude pravdepodobne padne až po novembrových voľbách do amerického Kongresu. Existuje totiž veľa zástancov raketoplánov, pretože práve od nich závisí budúcnosť vesmírnej stanice ISS i pilotovaných kozmických letov. Ich zánik by mal aj diplomatické následky. Bez raketoplánov bude dostavba ISS nemožná a mnoho krajín, predovšetkým Japonsko a Nemecko, ktoré do jej výstavby vložili najviac finančných prostriedkov, o ne príde. O morálnych a vedeckých škodách ani nehovoriac. Hurá na Mars! NASA tak stojí pred nemalým problémom – potrebuje vyvinúť nový vesmírny prostriedok, bezpečný a schopný dopraviť na obežnú dráhu nielen posádku, ale aj dostatok materiálu. Mala by ňou byť podľa najnovších plánov vesmírna raketa Crew Exploration Vehicle (CEV), ktorá však nebude hotová skôr než o osem rokov. Dovtedy musia vydržať raketoplány, alebo prídu na rad Rusi so svojimi nosnými raketami, ktorých kapacita však zďaleka nepostačuje potrebám dostavby ISS. CEV existuje zatiaľ iba v počítačovej animácii a nie je definitívna ani podoba tejto vesmírnej lode. Podľa odborníkov však bude minimálne desaťkrát bezpečnejšia než súčasné raketoplány. Pri štarte bude úplne na samom vrchu štartovacej rampy, čím sa odstránia problémy s poškodením plášťa rakety odpadnutými kúskami prídavných nádrží. Bude mať „retro“ vzhľad pripomínajúci nosné rakety Apollo, ale na rodziel od nich bude schopná pristáť na inej planéte rovnako ako opätovne pristáť na Zemi. Cieľom amerických vedcov je znovu dobyť Mesiac a neskôr i Mars, odkiaľ plánujú uskutočňovať ďalšie výpravy za poznávaním kozmu. Mesiac by mal byť opätovne „obsadený“ roku 2018, veď takmer päť desaťročí tam nebol žiaden človek. Naposledy 12. decembra 1972 pilot lode Apollo 17 Harrison Schmidt. Vybudovanie vesmírnej stanice na Mesiaci a neskôr na Marse je však stále skôr v štádiu úvah než reálneho plánovania. Otázne tiež je, ako tam dopraviť materiál potrebný na ich výstabu. Aj to by vraj mala vedieť zvládnuť nová vesmírna raketa CEV, keďže má byť schopná vyniesť trojnásobnú záťaž než súčasné raketoplány.

Šanca na reparát

zivot

Život

Zaujímavosti

Rubrika

Šoubiznis

Rozhovory

Príbehy

Reportáže

Video

Pluska.sk

Šanca na reparát

Výber pre vás