Len tam, prosím ťa, nezaspi, povedala Elvisovi jeho snúbenica Ginger Alden, keď videla, ako ide do kúpeľne a nesie si pod pazuchou knihu Franka Adamsa Vedecký výskum tváre Krista.

Nové dievča rockovej hviezdy s ním bolo len niekoľko mesiacov, ale už ju stihol požiadať o ruku a podarovať jej zásnubný prsteň. Americká herečka a modelka sa celkom oprávnene obáva o svojho snúbenca, lebo vie, že má za sebou veľmi ťažké dni.

Predchádzajúci večer sa jeho dvornému dentistovi doktorovi Hofmanovi akosi nepodarilo zmierniť jeho bolesť zubov, a tak kráľ rokenrolu urobil to, čo obvykle: požiadal o pomoc Georgea Nichopoulosa, lekára, ktorý mu už viac ako desaťročie predpisoval rôzne medikamenty.

A potom, o štvrtej nadránom, pre neho Ricky Stanley vyzdvihne v pohotovostnej lekárni nemocnice Baptist Memorial lieky.

Avšak aj po ich požití bolesťou utrápený spevák nedokáže zaspať. Zobudí svojho bratranca Billyho Smitha a jeho manželku Jo, ktorí s ním bývajú v jeho sídle Graceland v Memphise. Chce od nich, aby vstali a išli si s ním zahrať racquetball, americkú obdobu squashu. Je však v takom zlom stave, že sa sotva hýbe.

Znechutený si sadá za klavír, zaspieva niekoľko pesničiek a odchádza do svojej izby. Kým sa rozvidnie, ešte trikrát siaha po liekoch na upokojenie a proti bolesti.

Elvis počas niekoľkých hodín požil dávku, ktorú mu obvykle doktor Nichopoulos predpisoval na dva dni. Preto, keď 16. augusta 1977 predpoludním vstáva z postele a ide do kúpelne, už takmer neovláda svoje telo.

Prejde hodina, dve, no on stále nevychádza z kúpeľne a za dverami nič nepočuť. Okolo pol druhej vystrašená Ginger začína búchať na dvere. Napokon ich vylomí a uvidí svojho nastávajúceho bezvládne ležať na zemi...

Hystericky volá Elvisových spolupracovníkov. Jeden z nich telefonuje na pohotovosť. Objavuje sa aj doktor Nichopoulos, ktorý poskytuje spevákovi prvú pomoc. Dáva mu masáž srdca a umelé dýchanie.

Pred treťou hodinou popoludní napokon sanitka preváža hviezdu, ktorá je v ťažkom bezvedomí, do nemocnice Baptist Memorial. Tam po jedenapolhodinovom pokuse o záchranu lekári oznamujú, že Elvis Presley svoj boj o život prehral.

Pred vchodom do Gracelandu sa zbiehajú prví novinári. Okolo štvrtej tam prichádza aj Elvisov otec Vernon Presley s krátkym vyhlásením, v ktorom stroho konštatuje: „Môj syn už nežije.“

Krátko pred Vianocami v roku 1970 vtedajší americký prezident Richard Nixon prijal v Oválnej pracovni Bieleho domu kráľa rokenrolu Elvisa Presleyho. Slávny spevák navštívil Nixona, lebo chcel, aby z neho urobil tajného agenta Úradu pre narkotiká a nebezpečné drogy. Pravý dôvod, prečo sa ním chcel stať, prezradila jeho bývalá manželka Priscilla Presley: „Myslel si, že vďaka tomu bude môcť prísť do hociktorej krajiny a priviezť si so sebou zbrane a drogy, aké len bude chcieť.“

Nixon z neho, samozrejme, tajného agenta neurobil. Jediné, čo mu ponúkol, bol čestný odznak príslušníka úradu. Ale aj s tým bol vraj Elvis veľmi spokojný. Stretnutie malo byť pôvodne tajné, no po dvoch rokoch sa správa o bizarnej schôdzke dostala na verejnosť. Záber z ich stretnutia je jednou z najslávnejších fotografií Nixonovej éry. O udalosti bol dokonca nakrútený aj film.

Nasledujúci deň titulky nielen bulvárnej tlače, ale aj dôležitých mienkotvorných médií oznamujú, že kráľ rokenrolu je mŕtvy.

Milióny fanúšikov na celom svete ovládne smútok a začínajú sa zaujímať o dôvody a príčiny smrti. Ich miláčik mal predsa len 42 rokov a ľudia v tomto veku len tak z ničoho nič neumierajú.

Pre armádu poslucháčov bol Elvisov zdravotný stav zahalený tajomstvom, no najbližší spolupracovníci hviezdy vedeli, že už dlhšie balansoval na hranici dvoch svetov.

Dávno nepripomínal toho energického chlapíka, ktorý pred dvomi desaťročiami ovládol masy tínedžerov na celom svete. Nebol to už ani ten Elvis, ktorý neskoršie v Hollywoode nakrúcal jeden gýčový film za druhým, aby zarábal na svojej obrovskej sláve a popularite.

Nezostalo už takmer vôbec nič z toho charizmatického a nenapodobiteľného speváka, ktorý v roku 1968 vystúpil v programe Comeback Special televízie NBC. Oblečený od hlavy po päty v čiernej koži vtedy pripomenul svetu, že nie je len skvelým spevákom a showmanom, ale aj sexsymbolom, po ktorom šalejú ženy.

Životopisci Elvisa Presleyho uvádzajú, že sa jeho zdravotný stav začal zhoršovať v čase, keď vystupoval v Las Vegas, kde získal mimoriadne lukratívny kontrakt.

Faktom je, že početné koncerty v hoteli International mu na jednej strane poskytli veľa peňazí a stály kontakt so zbožňujúcim publikom, no na strane druhej už na začiatku pobytu v hlavnom meste hazardu bolo jasné, že s jeho zdravím to nie je najlepšie.

Aby sa udržal vo forme, Elvis čoraz častejšie siahal po liekoch, ktoré mu najskôr sporadicky a potom už pravidelne predpisoval doktor Nichopoulos.

Svoje urobil aj chaos v jeho súkromnom živote. V 70. rokoch minulého storočia sa definitívne rozpadol jeho zväzok s Priscillou Wagner Beaulieu.

Hviezda sa pokúša na ňu zabudnúť a nadväzuje početné vzťahy s inými ženami. Ani jeden románik však nemal dlhé trvanie. Jeho život sa odvtedy postupne menil na ruinu a on sám takisto.

Elvis Presley mal nadváhu, krátko pred smrťou vážil 150 kilogramov, trpel nespavosťou a mal vysoký krvný tlak. Preto bol vždy v jeho blízkosti lekár George Nichopoulos.

Viaceré zdroje uvádzajú, že ten mu iba v roku 1977 počas niekoľkých mesiacov vypísal neuveriteľných 9 000 receptov! V priebehu dvoch rokov pred smrťou Elvis údajne užil vyše 19 100 rôznych tabletiek, medzi nimi lieky na povzbudenie, upokojenie a proti bolesti.

V roku 1973 sa dvakrát predávkoval barbiturátmi. Keď to urobil prvý raz, tri dni preležal v hotelovej izbe a nemohli ho zobudiť.

Pre nadmerné užívanie liekov pravidelne končil v nemocniciach, no neustále siahal po ďalších a ďalších medikamentoch, aby sa povzbudil pred koncertmi.

„Z limuzíny pred vystúpením vyliezol takmer po štyroch. Keď spadol na kolená, ľudia mu chceli pomôcť, ale odstrkoval ich. Potom prišiel na scénu, chytil sa stojana od mikrofónu a stál tam takmer pol hodiny bez pohnutia. Publikum sa na neho neveriacky pozeralo a čakalo, čo sa bude diať ďalej,“ spomínal na jeho koncert na univerzite v Marylande Tony Brown, ktorý sprevádzal Elvisa hrou na klávesy.

„Je nepochybné, že celý čas bol na práškoch a dialo sa s ním niečo zlé. Keď spieval, nebolo mu takmer vôbec rozumieť, jednoducho iba čosi bľabotal. Občas mal veľký problém dokončiť pesničku tak, ako ju všetci poznáme.

Keď som ho uvidel, ako sedí v šatni, kŕčovite sa drží kresla a nedokáže urobiť ani najmenší pohyb, povedal som mu, že by mal tú šnúru radšej prerušiť. Pozrel sa na mňa a povedal: ,Ubezpečujem ťa, že všetko bude v poriadku.‘

A naozaj, v ten deň prišiel na scénu a hral pre divákov, ktorí vykúpili lístky do posledného miesta,“ zaspomínal si na koncert v Detroite jeho gitarista John Wilkinson.

Neprofesionálne správanie sa dovtedajšieho miláčika davov počas koncertov opísal v roku 1977 hudobný kritik Tony Scherman slovami: „Hoci bol prešpikovaný liekmi, nebol v stave odohrať koncert. Zmenil sa na grotesknú verziu seba samého. Len s veľkými ťažkosťami dokázal stáť na pódiu až do konca, často už aj tak veľmi skrátených koncertov.“

Je známe, že Elvis Presley v tomto období niektoré vystúpenia prerušoval, iné odvolával, a keď sa blížil čas nejakého koncertu, bolo na ňom vidieť, že je veľmi nervózny. Spevák, ktorý kedysi jedným gestom hypnotizoval davy, sa teraz ani nepokúšal nadviazať dialóg s čoraz viac rozčarovaným publikom.

Čoraz hlbšie sa prepadal do pasce vlastnej popularity a postupne začal strácať kontakt s obecenstvom aj s realitou.

Všetkým, ktorí ho obklopovali, to tak vyhovovalo: armáde bodyguardov prezývanej Memphis mafia aj rodine, ktorá žila z jeho slávy... Stával sa závislým nielen od liekov, ale aj od prostredia, ktoré ho obklopovalo.

Deň, keď navždy odišiel, 16. august 1977, zmenil všetko, mŕtva hviezda rokenrolu sa stala opäť idolom. Pred jeho sídlom stávali aj predtým fanúšikovia, teraz však chceli vzdať hold nebohému celé davy. Rady obdivovateľov túžiacich sa s ním rozlúčiť sa tiahli kilometre.

Ako rozhodol Elvisov otec Vernon, telo bolo vystavené v olovenej rakve v hale rezidencie Graceland. Komu sa nepodarilo dostať dnu, aby mohol vidieť na vlastné oči mŕtveho speváka, o nič neprišiel.

Elvisov bratranec Billy Mann ho tajne odfotografoval a za 18 000 dolárov predal snímky bulvárnemu National Enquirer. Vydanie s mŕtvym Elvisom na titulnej stránke bolo najlepšie sa predávajúcim číslom v celej jeho histórii.

Pohreb idola sa uskutočnil 18. augusta. Telo uložili do hrobu na cintoríne Forest Hill po boku jeho matky. Záujem vidieť hrob malo a do radu sa postavilo viac než 80 000 ľudí.

O niekoľko týždňov neskôr sa niekto pokúsil vykopať hrob a telo Elvisa ukradnúť. V dôsledku toho boli rakvy matky a syna prenesené do rezidencie Graceland, kde oboch pochovali v Záhrade meditácie.

Okolo smrti Presleyho sa začali veľmi rýchlo šíriť klebety. Zlyhanie srdca, predávkovanie sa liekmi, alebo to bolo niečo iné? Pri pitve našli v jeho tele stopy po diazepame a demerole, no lekári v nich nevideli priamu príčinu smrti. Podozrivejší sa im zdal nález kodeínu, ktorý mu deň pred smrťou podal zubár. Časť fanúšikov preto považovala okamžite práve kodeín za dôvod úmrtia ich idola. Rýchlosťou blesku sa šírili správy, že Presley bol na kodeín alergický. Objavili sa aj teórie, že spevák priotrávený množstvom liekov spadol v kúpeľni na podlahu a zadusil sa vlastnými zvratkami.

Jedna z konšpiračných teórií dokonca tvrdila, že v deň pohrebu nepochovali skutočného Elvisa, ale iba jeho voskovú napodobeninu. On sám sa fingovaným úmrtím mohol konečne oslobodiť spod ťarchy povinností rockovej hviezdy a konečne žiť v ústraní ako obyčajný človek. Ešte dlho na celom svete bulvárne noviny prinášali nové a nové snímky, na ktorých bol údajne Elvis Presley. Jedna z takýchto fotografií vraj pochádzala priamo z Gracelandu, kde sa medzi návštevníkmi objavil zarastený sivovlasý muž podľa mnohých nápadne sa podobajúci na kráľa rokenrolu.

Časť z jeho najfanatickejších fanúšikov je presvedčená, že Elvis ešte žije a onedlho sa vráti do sveta pop-music, z ktorého nevedno prečo odišiel. Výpočet konšpirácií by rozhodne nebol úplný, keby sme nespomenuli aj tú najšialenejšiu − podľa nej bol Presley návštevníkom z kozmu a po splnení svojej misie na Zemi sa jednoducho vrátil naspäť do svojho sveta. Nech je to už akokoľvek, čím by bola súčasná popkultúra bez sloganu: Elvis žije?!

Elvisove posledné dni: z limuzíny vystúpil takmer po šyroch, keď spieval, nebolo mu nič rozumieť

Výber pre vás