Otec ju v detstve označil za nelegitímneho potomka, aby jej v budúcnosti zabránil zasadnúť na trón. Napriek tomu sa ALŽBETA I. stala kráľovnou a jej vládu mnohí označujú za zlaté obdobie anglických dejín.

Takmer 45 rokov nosila na hlave kráľovskú korunu a ako panovníčku ju rešpektovali doma i v cudzine. Good Queen Bess, čiže dobrá kráľovná Bess (anglický variant mena Alžbeta), tak ju jej poddaní prezývali. Ani ona, pravdaže, nebola bez chýb, označovali ju za samoľúbu, panovačnú, prchkú, vzdorovitú, traduje sa, že mala nevyberaný slovník a v starobe bola veľmi zatrpknutá. Nikdy sa nevydala, hoci sa ju k tomu snažili prinútiť jej radcovia i parlament, vďaka čomu si vyslúžila ďalšiu prezývku - panenská kráľovná. V tomto prípade však išlo nepochybne o zveličený prívlastok. Mužov, ktorí prešli jej životom, bolo totiž niekoľko a nešlo iba o radcov či vojakov, vďaka ktorým si udržiavala a upevňovala moc.

Keď pred 410 rokmi umierala, zanechávala po sebe úplne iné Anglicko než to, ktorému kedysi začala vládnuť. Práve počas tzv. alžbetínskej éry získalo medzinárodnú prestíž i zámorské územia, stalo sa rozvinutejšou krajinou a jeho panovníčke sa podarilo upevniť aj postavenie anglikánskej cirkvi. Ktovie, čo by na to povedal jej otec Henrich VIII. Keď sa totiž Alžbeta narodila, netajil sklamanie. Chcel syna, následníka trónu, a nevedel si predstaviť, že by na čele krajiny mohla stáť žena, hoci by mala byť z jeho krvi.

Dvakrát mala „namále“

Veď to aj svojej druhej manželke Anne Boleynovej spočítal. Keď mu dala „iba“ dcéru a žiadneho syna, ktorý by raz mohol zasadnúť na trón, obvinil ju z cudzoložstva a zo sprisahania a vydal katovi. Malá Alžbeta, ktorú následne označil za nelegitímneho potomka, nemala v tom čase ani tri roky. Nejavil o ňu záujem, nestretával sa s ňou, no napriek tomu jej umožnil získať veľmi dobré vzdelanie.

Jedna z najslávnejších panovníčok bola dcérou Henricha VIII. a jeho druhej manželky Anny Boleynovej.

Po Henrichovej smrti sa výchovy trinásťročnej dievčiny ujíma jeho posledná manželka Katarína Parrová. Nevlastnú dcéru si obľúbi, ich priaznivo sa vyvíjajúci vzťah však pretne žiarlivosť. Alžbeta totiž padla do oka jej novému manželovi barónovi Thomasovi Seymourovi. Vyhľadáva rôzne zámienky, aby sa s ňou mohol stretávať, časom ju dokonca bez škrupúľ a čoraz častejšie navštevuje v jej komnatách. Katarína, v tom čase tehotná, trpí, a keď ho raz pristihne, ako jej nevlastnú dcéru objíma, Alžbetu vyháňa. V roku 1548 však po pôrode zomiera a Seymour sa snaží situáciu využiť. Uchádza sa o Alžbetu, ktorá ho však odmieta.

Kvôli kontaktom s Thomasom Seymourom napokon skončí aj za múrmi towerského väzenia. Keď sa jej nápadník pokúsi uniesť kráľa a obvinia ho zo sprisahania a nakoniec aj popravia, padá na ňu podozrenie, že sa s jeho pomocou chcela zmocniť trónu. Na jej šťastie sa však všetko vysvetlí a je opäť slobodná.

Alžbeta ako trinásťročná. V tom čase ju vychovávala Katarína Parrová, ktorej manžel sa do dievčaťa zamiloval a údajne ju aj sexuálne zneužíval.

Chorľavý kráľ Eduard VI. (Henrichov syn z manželstva s Janou Seymourovou) umiera ako pätnásťročný. Zrazu má Alžbeta šancu zasadnúť na trón. Nevlastný brat však neurčuje za nástupkyňu ani ju, ani druhú nevlastnú sestru Máriu (bola prvorodená, z Henrichovho vzťahu s Katarínou Aragónskou). Kráľovnou sa stáva Jana Greyová, no iba na deväť dní. Mária ju s podporou časti šľachty zvrhne a neskôr dá popraviť. Jej krutovláda potom trvá vyše päť rokov. Ako presvedčená katolíčka prenasleduje protestantov, a tou je aj Alžbeta. Opäť končí v Toweri, tentoraz pre podozrenie, že sa podieľala na protestanskom povstaní. Ani po tom, ako sa ukáže, že s ním nemala nič spoločné, ju Mária nedovolí pustiť na slobodu. Alžbeta sa síce vyhne katovej sekere, strávi však rok v domácom väzení.

Pri takýchto vzťahoch si ľahko môžeme predstaviť, s akou „radosťou“ Mária, v čase, keď bola na smrteľnej posteli, vymenúvala nevlastnú sestru za svoju nástupkyňu. Inú možnosť však nemala. Sama bola bezdetná, teda bez priameho následníka, a Alžbeta bola poslednou členkou tudorovského rodu. Anglickou kráľovnou sa napokon stala v novembri 1558 a o dva mesiace sa konala veľkolepá korunovácia.

Nebolo jej však čo závidieť. Ako nová panovníčka musela čeliť veľkým ťažkostiam. Krajina bola slabá, pokladnica vyčerpaná a nepriatelia, či už doma, alebo za hranicami, mohli proti nej kedykoľvek otvorene vystúpiť. Jedným z prvých problémov, ktoré začala riešiť, boli náboženské spory. Práve tie v období vlády jej predchodkyne krajinu najviac poznamenali. Protestantizmus sa stal základom anglikánskej cirkvi, jej hlavou bol panovník, a okrem iného boli zrušené aj zákony týkajúce sa kacírstva. V parlamente pre tieto i ďalšie reformy Alžbeta napokon získala podporu.

Robert Dudley, gróf z Leicesteru, bol takmer tri desaťročia kráľovniným tajným milencom.

V jednej otázke však s parlamentom ani s kráľovskou radou, ktorá bola inak jej veľkou oporou, nikdy nenašla spoločnú reč. „Výsosť, musíte sa vydať,“ opakovali jej, no ona nesúhlasila. Alžbeta bola už v čase nástupu na trón považovaná za najlepšiu „partiu“ v Európe a uchádzali sa o ňu viacerí králi a princovia. Niektorým dlhší čas aj dávala nádej, v skutočnosti sa však vydávať nechcela. Súhlasila síce s členmi kráľovskej rady, ktorí zdôrazňovali, že by mala priviesť na svet následníka, keď už pre nič iné, tak aspoň preto, aby sa krajina po jej smrti vyhla bojom o korunu a prípadnej občianskej vojne, ale to bolo všetko. Je presvedčená, že do sobáša ju všetci nútia preto, lebo ju považujú za slabú ženu a chcú, aby o krajine rozhodoval muž. „Nedám sa pripraviť o moc, pamätajte si. Kým som kráľovná, vládnuť budem ja,“ hovorí rázne.

Alžbeta je presvedčená, že jej postavenie ohrozuje aj škótska kráľovná Mária Stuartová. Je to jej sesternica, katolíčka a jej nároky na anglickú korunu podporujú Francúzi i Španieli. V roku 1568 Mária uteká zo Škótska pred protestantmi a Alžbeta ju dá po príchode do Anglicka uväzniť. Dlhých devätnásť rokov ju potom drží pod zámkom, postupne na rôznych miestach.

Hoci je Mária Stuartová v domácom väzení a pod neustálym dohľadom, jej meno sa niekoľkokrát objavuje v súvislosti s prípravami katolíckych povstaní. Kráľovská rada tlačí na Alžbetu, aby svoju sokyňu dala popraviť, ona to však tvrdošijne odmieta. Svojim radcom podľahne, až keď jej predložia dôkazy o pripravovanej vzbure, za ktorou stojí Anthony Babington. Ten má v pláne Alžbetu zavraždiť a na trón dosadiť Máriu Suartovú, ktorá údajne takýto scenár odobrila. Dôkazom, ktoré boli s najväčšou pravdepodobnosťou sfalšované, napokon Alžbeta uverí a po dlhom váhaní vydáva začiatkom roku 1587 Máriu katovi.

Sesternicu Máriu Stuartovú devätnásť rokov väznila a nakoniec ju dala sťať.

Katolícka Európa je týmto krokom pobúrená a španielsky kráľ Filip II., ktorý bol ešte donedávna jedným z potenciálnych Alžbetiných ženíchov, teraz chystá proti nej vojnovú výpravu. V nasledujúcom roku zamieri k anglickým brehom legendami o neporaziteľnosti opradená španielska Armada pozostávajúca zo 130 galeón. Kráľovná vie, že ak by sa Španieli vylodili, bola by jej situácia veľmi zlá. Nedisponuje totiž takým vojskom, ktoré by im mohlo účinne čeliť. Ale čo keby ich Angličania zastavili už na mori? Na čele flotily, ktorá sa o to má pokúsiť, stojí Francis Drake. V minulosti sa vďaka koristi z jeho pirátskych výprav, v rámci ktorých napádal španielske lode, celkom slušne plnila kráľovská kasa.

Panna, ktorá mala milencov

Na konci júla 1588 prichádza Alžbeta do Tilbury, kde je zhromaždené vojsko pripravené postaviť sa proti prípadnej španielskej invázii. „Mám telo slabej a krehkej ženy, ale takisto mám srdce a guráž kráľa Anglicka! Buď zvíťazíme, alebo tu zahyniem,“ burcuje vojakov. K invázii napokon nedôjde. Anglické lode šikovným manévrom rozdeľujú neďaleko Calais sily španielskej flotily, spôsobujú v nej zmätok a prekvapujúco ľahko víťazia. V Európe to vyvolá obrovský ohlas a prestíž Anglicka i jeho panovníčky, ktorá sa ocitá na vrchole moci, rastie.

„Mám telo slabej a krehkej ženy, ale takisto mám srdce a guráž kráľa Anglicka!“ burcovala Alžbeta svojich vojakov.

Už o mesiac však prichádza pre Alžbetu ťažká rana. Zomiera totiž Robert Dudley, gróf z Leicesteru. Bezmála tri desaťročia bol jej tajným milencom a bol jediným mužom, za ktorého by sa za istých okolností dokonca bola ochotná aj vydať.

Francis Drake sa svojimi pirátskymi výpravami postaral o slušné napĺňanie kráľovskej pokladnice. Alžbeta ho za to povýšila do šľachtického stavu.

Dudley však nebol zďaleka jediným jej favoritom. V tridsiatke sa zamilovala do sira Christophera Hattona. Keď ju o niekoľko rokov omrzel, zaujal jeho miesto mladučký básnik Edward de Vere, gróf z Oxfordu, a toho neskôr nahradil Walter Raleigh. Známy korzár viedol v mene kráľovnej námornú výpravu do Severnej Ameriky a územie, ktoré Angličania osídlili, nazval na jej počesť Virginia, čiže panenská zem. Aj Raleigh napokon upadol do nemilosti, dopustil sa totiž osudovej chyby. Zaplietol sa s jednou z dvorných dám a žiarlivá Alžbeta ich oboch dala uväzniť.

Do Roberta Devereuxa, grófa z Essexu, sa zamilovala po päťdesiatke, on mal vtedy dvadsať.

Jedným z posledných kráľovniných favoritov bol Robert Devereux, gróf z Essexu. Zamilovala sa doňho po päťdesiatke, on mal vtedy dvadsať. Tak ako predošlí milenci, aj on získal významné postavenie pri dvore, no tak ako mnohí pred ním nakoniec upadol do nemilosti. Keď sa mu nepodarilo spacifikovať povstanie v Írsku podľa kráľovniných predstáv, zbavila ho funkcií. Devereux sa cez to nedokázal preniesť a zorganizoval proti Alžbete sprisahanie, ktoré stroskotalo a on skončil na popravisku.

Ťažkou ranou je pre kráľovnú aj smrť Williama Cecila, ktorý bol od chvíle, ako nastúpila na trón, jej hlavným radcom a vždy sa oňho mohla oprieť. Robert Cecil, jeho syn, ktorý po ňom prebral funkciu štátneho tajomníka, sa nakoniec rozhodne definitívne vyriešiť otázku Alžbetinho nástupcu na tróne. Kráľovná, ktorá sa o tejto téme dlhodobo odmieta baviť, totiž upadá do čoraz väčších depresií a aj celkovo sa jej zdravotný stav zhoršuje. Má takmer sedemdesiat, je čím ďalej tým viac podráždenejšia, začína trpieť paranojou a čoraz zreteľnejšie chradne.

Umierajúca Alžbeta I. vraj nemala nič proti tomu, aby sa jej nástupcom stal škótsky kráľ Jakub, syn Márie Stuartovej.

Je jasné, že jej dni sú zrátané. Cecil preto ponúka v rámci tajných rokovaní anglickú korunu škótskemu kráľovi Jakubovi VI. Alžbeta I. sa podľa niektorých historikov k jeho nástupníctvu na smrteľnej posteli nakoniec predsa len vyjadrila. Nevyslovila síce jednoznačný súhlas, ale nebola ani proti. Nadránom 24. marca 1603 napokon posledná panovníčka z tudorovského rodu zomiera a o niekoľko hodín sa, ako Jakub I., ujíma vlády nad Anglickom syn Márie Stuartovej, ženy, ktorú kedysi Alžbeta dala popraviť.

Panenská kráľovná: Prečo sa Alžbeta I. odmietala vydať?

Výber pre vás