Znaky zložené z kombinácií bodiek usporiadaných vo dvoch trojriadkových stĺpčekoch. S Braillovým písmom sa dnes stretávame bežne. Vo výťahoch, kde má každá číslica svoj príslušný znak, na škatuľkách liekov, ba dokonca i na vinetách na fľašiach vína. A, samozrejme, aj inde a vďaka tomu to nevidiaci ľudia nemajú až také komplikované. Za týmto bodovým písmom stojí muž, ktorý ho vymyslel, pretože sám v detstve stratil zrak.

V roku 1809 prišlo na svet zopár známych osobností: Edgar Allan Poe, Charles Darwin, Abraham Lincoln, Nikolaj Vasilievič Gogoľ. A práve v tomto roku sa 4. januára vo francúzskom mestečku Coupvray neďaleko Paríža manželom Simonovi-Renému a Monique Braillovcom narodilo štvrté dieťa – syn Louis. Už ako malý bol bystrý a zvedavý, často sa hrával v otcovej sedlárskej dielni. A to sa mu raz stalo osudným. Ako trojročný si nešťastnou náhodou šidlom poranil ľavé oko. Miestny lekár mu ranu ošetril a dokonca zariadil, aby chlapcovi pomohol chirurg v Paríži. Tomu sa však oko zachrániť nepodarilo, chlapec dostal silnú infekciu, ktorá sa neskôr rozšírila aj do pravého oka. Malý Louis prišiel o zrak a ťažkú infekciu prežil azda iba zázrakom.

Možno práve vďaka nízkemu veku ľahšie zvládol svoj hendikep, túžil po vzdelaní a rodičia ho v tom podporovali. Do veku desiatich rokov študoval v rodnom Coupvray, potom získal štipendium na parížskom Kráľovskom inštitúte pre slepú mládež. Už počas štúdia začal premýšľať nad systémom hmatového kódu, ktorý by nevidiacim umožnil rýchlejšie čítať a písať. Ešte predtým mu otec vyrobil všetky písmená abecedy z kúskov kože, aby mohol písať listy domov. Chlapec ich obkresľoval, vytváral tak slová a vety, no bol to príliš zdĺhavý spôsob.

Zakladateľ inštitútu Valentin Haüy sa snažil pomôcť nevidiacim deťom, a tak dal vytlačiť štrnásť kníh technikou razenia na hrubý papier. Deti tak mohli hmatom rozlíšiť jednotlivé písmená latinskej abecedy. Louis mu pomáhal knihy pripravovať a uvažoval, ako by sa dal tento spôsob zdokonaliť. Knihy totiž boli príliš veľké a ťažké.

V roku 1821 sa dvanásťročný Braille dozvedel o komunikačnom systéme, ktorý navrhol kapitán francúzskej armády Charles Barbier de La Serre. Išlo o systém bodiek a čiarok do silného papiera. Barbier ho pôvodne vyvinul pre vojakov, aby pri čítaní správ v noci nemuseli používať svetlo. Spôsob však bol príliš zložitý na použitie v armáde, jeho však zaujal a inšpiroval a čoskoro prišiel s vlastným. Dvanásť bodiek zredukoval na šesť a písmo prvýkrát predstavil v roku 1824. V priebehu ďalších piatich rokov ho ešte viac zdokonalil a v roku 1837 pridal znaky pre čísla a noty.

Odmalička mal vzťah k hudbe, naučil sa hrať na violončelo, klavír a organ. Po ukončení štúdia zostal v škole ako asistent učiteľa. V roku 1833 ho povýšili na profesora, učil históriu, geometriu a matematiku.

Braille bol medzi študentmi veľmi obľúbený, v inštitúte pôsobil do konca života. Zdokonaľoval svoj znakový systém a pôsobil aj ako organista, hral na organ v kostoloch po celom Francúzsku. V rokoch 1834 až 1839 pôsobil zároveň ako organista v parížskom Kostole Saint Nicolas des Champs a neskôr v Kostole Saint Vincent de Paul.

V roku 1837 jeho škola vydala prvú knihu v Braillovom písme. Braille mal od dvadsiatich šiestich rokov problém s tuberkulózou, pre ktorú musel v roku 1850 predčasne odísť z inštitútu. Neskôr sa jeho zdravotný stav ešte zhoršil a 6. januára 1852 vynálezca znakového písma pre nevidiacich zomrel. Pochovaný je v parížskom Panteone a v jeho rodnom dome v mestečku Coupvray je zriadené múzeum.

Písmo, ktoré Braille vyvinul, si pomaly razilo cestu medzi nevidiacou verejnosťou. Od roku 1932 ho používa celý svet, dokonca aj v textoch písaných azbukou, arabským a čínskym písmom. Jednoduchosť systému a jeho praktickosť zatiaľ nikto neprekonal.

Louis Braille naučil nevidiacich čítať, jeho systém ani po takmer 200 rokoch nikto neprekonal!

Výber pre vás