Matej Šiška (29) je psičkárom odmala. Jeho otec bol spoluzakladateľom hlohoveckého kynologického klubu.

„Vnímam rozdiel medzi psičkárom a kynológom. Kynológom som sa stal pred viac než šiestimi rokmi,“ vysvetľuje jediný slovenský majiteľ unikátneho severského plemena nórskeho lundehunda Frida.

Na tomto plemene ho oslovila nielen výnimočnosť, ale aj jedinečnosť. Podľa odhadov je ich na svete len dvetisíc.

„V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia takmer vyhynul. Podľa odhadov zostalo v Nórsku a okolitých krajinách len šesťdesiat kusov. Je to jediné plemeno s viacerými zvláštnosťami. Okrem dvadsiatich štyroch prstov má ako jediné plemeno psa kľúčne kosti, takže dokáže rozpažiť predné nohy doširoka. Má flexibilnú chrbticu a dokáže zatvoriť ušnice. V minulosti, keď ich využívali na prinášanie vtákov aliek, sa dostali kamkoľvek, pričom mohli zavrieť uši, aby im do nich nenatiekli blato a voda.“

Šesť prstov niektoré plemená psov majú, avšak iba na zadných končatinách. Uľahčuje im to pohyb v náročnejšom teréne. Napríklad pastierske plemená, aby tak ľahko nezapadli do bahna.

Na Slovensku je oficiálne len jeden jediný nórsky lundehund – Frido. „V strednej Európe ich je veľmi málo. Najbližšia chovateľská stanica je v Českej republike, kde sa ich doteraz podarilo odchovať len niekoľko kusov. V našich končinách sú pre ne letá príliš teplé. V Nórsku je priemerná ročná teplota okolo nuly. Klimatické podmienky sú prvým dôvodom, prečo sa Nórom nepáči predávať ich miláčikov na juh.“

Ich druhým vážnym dôvodom je, že krajiny bývalého východného bloku berú ako množiteľov, priekupníkov a kšeftárov so psami. To sa im nepáči.

„Bolo ťažké presvedčiť chovateľov, že tu pre psíka vytvoríme ideálne podmienky a že nebude určený na ďalšie rýchle reprodukovanie,“ vysvetľuje Matej. Nakoniec sa mu ho podarilo doviezť. Letel si po neho cez Prahu do Nórska.

„Po niekoľkých mesiacoch neúspešných kontaktov som začal komunikovať s jednou nórskou chovateľkou. Presvedčil som ju, že budem tým najlepším majiteľom šteniatka, ktoré v tom čase už jej sučka mala. Na toto plemeno niekedy čakajú záujemcovia až dva roky,“ spomína.

Okrem presviedčania bolo s Fridovým dovozom aj kopec administratívy. Napodiv, tá nórska bola oveľa jednoduchšia ako naša európska. Nórsko nie je členom Európskej únie, hoci s ňou má veľa ústretových dohovorov.

Ďalšou vážnou výhodou Frida je, že patrí k 5. skupine FCI špice a primitívne plemená.

„Aj keď by podľa tohto hodnotenia nemal mať až taký predpoklad na kvalitný záchranársky výcvik, ja verím, že v každom psovi niečo je a je samozrejmé, že záleží aj na prístupe majiteľa a cvičiteľa. Každý pes to má predsa v ňufáku,“ hovorí odhodlane Matej Šiška, ktorý sa venuje aj záchranárstvu a výchove záchranárskych psov.

„Okrem Frida mám ďalšie tri sučky, dve labradorského retrievera a jednu francúzskeho ovčiaka boserona. Všetky tri sa záchranárstvu venujú športovo a pri akciách na vyhľadávanie nezvestných osôb. Športové záchranárstvo znamená veľa rôznych skúšok. Práca v teréne je najmä o pátraní. Za šesť rokov som zažil desiatky takýchto hľadaní. Deti, dospelí, starí ľudia, chorí, pokusy o samovraždu...“ vymenúva.

Väčšinou sa údajne strácajú v lesných porastoch starší páni, hubári. „Žiaľ, tieto príbehy majú často nešťastné konce.“

Z jediného nórskeho lundehunda na Slovensku by tiež mal byť podľa jeho pána záchranár. S výcvikom už začal. „Tým, že má na všetkých končatinách po šesť prstov, hodí sa na vyhľadávanie ľudí v sutinách. Pomôžu mu aj ďalšie anatomické špecifiká.“

Na prvý pohľad sa zdá, že na vyhľadávanie v sutinách na Slovensku nie je takmer žiadna príležitosť. Matej Šiška však hovorí, že aj také prípady už zažil. „Ide najmä o medzinárodné záchranné akcie v prípade zemetrasení alebo iných prírodných nešťastí.“

Kynológ záchranár je pripravený ako člen tímu riadeného ministerstvom vnútra vyraziť, keby ho niekde vo svete potrebovali. Po veľkom zemetrasení v Nepále v roku 2015 bol záchranárskom tíme ako psovod odhodlaný vycestovať. Na slovenský tím sa vtedy nedostalo.

Už to nie je ako kedysi, keď si v roku 1999 trnavský kynológ Marián Fabuš naverboval ľudí a vládnym špeciálom vycestovali aj so psami do zemetrasením postihnutého Turecka.

„V tom čase bolo kynologické záchranárstvo ešte v plienkach. Bolo to dobrodružstvo. Dnes musíme byť členmi medzinárodných organizácií, ktoré koordinujú potreby a množstvo záchranárov priamo na mieste. Podľa potreby volajú špecialistov, posily alebo čerstvé sily a jednotky rýchleho nasadenia.

Dnes fungujeme najmä v rámci európskych programov a projektov v presne určených moduloch,“ hovorí a Frido zatiaľ behá okolo nás, vetrí a pchá ňufák do každej diery. Je to bývalý poľovník a čoskoro možno budúci záchranár.

<em>Veselé, živé plemeno, ktoré človek pôvodne využíval na prinášanie malých farebných vtáčikov – aliek. Má rád pohyb, je aktívny, ostražitý, statočný, neúnavný, inteligentný a prefíkaný. Z lovca sa stal spoločník. Dožíva sa až dvanásť rokov a váži do osem kilogramov. Je náročnejší na výchovu.</em>

Jediný pes svojho plemena na Slovensku vie rozpažiť predné labky a zatvoriť uši

Výber pre vás