Žiadny pokus, ktorý sa uskutočnil pod záštitou americkej armády, jej letectva či námorníctva, nevyvolal toľko dohadov a špekulácií ako ten, ktorý vstúpil do dejín pod názvom Filadelfský experiment.

Tí, ktorí celé roky pátrajú po detailoch záhadného pokusu, uvádzajú, že v roku 1943 sa vojenský torpédoborec Eldridge stal neviditeľným. Išlo o nevídaný a možno už nikdy nezopakovaný pokus prenosu vojnovej lode do iného časopriestoru. Podľa hodnoverných svedectiev sa mal na ňom zúčastniť aj autor teórie relativity Albert Einstein.

Torpédoborec Eldridge zneviditeľnilo silné, pulzujúce elektromagnetické pole, ktoré bolo vytvorené mimoriadne silným elektrickým prúdom privedeným na loď. Vojnová loď sa počas pokusu stala nielen neviditeľnou, ale premiestnila sa v priebehu niekoľkých okamihov z filadelfského prístavu do prístavu v Norfolku.

Carlos Allende tvrdil, že prežil Filadelfský experiment.

Armádny veliteľ, ktorý pre obavu o svoj život postrehy o experimente zverejnil pod pseudonymom Veliteľ X, tvrdí, že nezvyčajný pokus zahrňoval nielen aspekty neviditeľnosti, cestovania časom, ale je tu aj veľká pravdepodobnosť, že ho riadili cudzie inteligencie. Veliteľ X pripomína, že získať akékoľvek informácie o Filadelfskom experimente je takmer nemožné, pretože od roku 1943 sú všetky jeho zložky a dokumenty označené pečiatkami Prísne tajné a Zvláštna dôležitosť.

Legitimácia, ktorá potvrdzuje, že Carlos Allende bol námorníkom prvej triedy.

Hlavným cieľom pokusu bolo premiestnenie tisíctonového torpédoborca z vojnovej flotily amerického námorníctva zo suchého doku filadelfskej lodenice do prístavu Norfolk v štáte Virgínia. Vzdialenosť medzi týmito prístavmi je viac ako 400 námorných míľ.

Najšokujúcejšie svedectvo armádneho dôstojníka sa týka posádky torpédoborca. „V čase, kým bol Eldridge preč, bol údajne pretransportovaný do iného rozmeru – hyperpriestoru, teda do miest, odkiaľ sa vrátili iba niektorí. Pri návrate do nášho časopriestoru bola väčšina členov posádky buď v akýchsi plameňoch, alebo boli námorníci doslova vrazení do trupu lode, alebo z toho počas experimentu zošaleli. Vedci poverení riadením nezvyčajného projektu nechali námorníkov na tento pokus absolútne nepripravených a neinformovaných.“

Torpédoborec Eldridge počas plavby v roku 1944.

Záhadným premiestnením bojovej lode z jedného prístavu do druhého a jej návratom z neznámeho hyperpriestoru sa problémy účastníkov experimentu ani zďaleka neskončili. Mnohým sa život premenil na hotové peklo. Opakovane ich neznáme sily premiestňovali do iného časopriestoru a rozmeru. Namiesto pokojného života stále prežívali hrôzy Filadelfského experimentu, na ktorom sa ako námorníci museli zúčastniť bez toho, aby vedeli, do čoho idú a aké riziko podstupujú. Pred dvadsiatimi rokmi sa Veliteľovi X podarilo nájsť už iba dvoch námorníkov, ktorí pokus prežili. „Žili však vo veľkej depresii na pokraji šialenstva,“ zaspomínal si na stretnutie s bývalými námorníkmi.

Novinári a historici, ktorí sa snažili nájsť vo vládnych archívoch podrobnosti o záhadnom pokuse, zakaždým narazili na jedinú odpoveď: „Žiadny Filadeflský experiment neexistoval, je to iba výplod fantázie a konšpirácií.“

Tajný prístav, z ktorého v roku 1943 zmizla vojnová loď.

Ani po 70 rokoch Biely dom nechce prezradiť detaily ani existenciu pokusu. Lenže trpezlivé hľadanie odpovedí na otázky súvisiace s pokusom potvrdzuje, že Filadelfský experiment nie je ani konšpiračnou teóriou, ani výplodom fantázie. Mnoho bádateľov, ktorí svoj život venovali iba vyriešeniu tejto veľkej americkej hádanky, vydalo množstvo monografií potvrdzujúcich pravosť informácií o pokuse. Na základe ich podkladov boli natočené dva celovečerné filmy, jeden z nich sme mali možnosť vidieť aj u nás.

Renomovaní americkí autori literatúry faktu sa zhodujú v tom, že počas pokusu boli námorníci torpédoborca Eldridge vrhnutí za záhadných okolností do iného času a iného priestoru, v akom reálne žili. Majú naporúdzi dostatok svedectiev o tom, že mnoho námorníkov a dôstojníkov počas presunu lode z Filadelfie do Norfolku nadobro zmizlo, mnohí trpeli do konca života duševnými poruchami, s ktorými si nevedeli rady ani najskúsenejší psychiatri.

Niektorých zastihla záhadná smrť až niekoľko rokov po experimente. Ako napríklad vedca Morrisa Jessupa. Polícia síce označila jeho smrť za samovraždu, lenže všetko nasvedčuje tomu, že sám si na život nesiahol. Príčinou jeho smrti bolo to, že vedel príliš veľa o Filadelfskom experimente.

Námorník prvej triedy Carlos Miguel Allende za svojho života tvrdil, že patrí k tým šťastlivcom, ktorí pokus prežili. V pozostalosti dr. Morrisa Jessupa sa od neho našli listy, v ktorých opisoval, ako pokus prebiehal. Grafológovia a psychológovia, ktorí ich skúmali, sa zhodli v tom, že ich napísal človek, ktorý mal z niečoho veľký strach. Podľa námorníkovho svedectva výsledkom bola úplná neviditeľnosť lode a celej posádky. Elektromagnetické pole, ktoré torpédoborec urobilo neviditeľným, bolo veľké asi sto štvorcových metrov.

O experimente veľa vedel dr. Morris Jessup, ktorý zomrel za záhadných okolností.

„Akýkoľvek človek nachádzajúci sa v jeho sfére strácal pevnú formu, mohol však pozorovať ďalšie osoby na palube, hoci boli v rovnakom stave ako on, prechádzali sa po ničom. Akákoľvek osoba uprostred magnetického poľa nevidela nič okrem jasne vymedzeného tvaru lodného trupu vo vode,“ napísal v prvom liste doktorovi Jessupovi.

Námorník tvrdil aj to, že polovica dôstojníkov a posádky torpédoborca sa niekoľko rokov po pokuse úplne zbláznila. Niekoľkí sú dokonca zatvorení v ústavoch, vynecháva im pamäť alebo prestávajú ovládať svoje telo. Zlyhanie pamäti postihlo podľa jeho svedectva tých účastníkov pokusu, ktorí boli viac ako 24 hodín vystavení účinkom pulzujúceho elektromagnetického poľa.

Šokujúce sú aj ďalšie postrehy námorníka Carlosa Allendeho. „Z pôvodnej experimentálnej posádky ostalo už len málo ľudí. Väčšina prišla o rozum, jeden prešiel múrom domu za vidinou svojej ženy, detí a dvoch ďalších členov posádky, dvaja ďalší stuhli a začali horieť, keď niesli obyčajné kompasy do malého člna. Pokus bol z technickej stránky jednoznačným úspechom. Pre týchto mužov sa však stal jednoznačnou prehrou.“

Aj šéf námorného výskumu kontreadmirál Ransom Bennett mal veľmi významné informácie súvisiace s pokusom. Podľa neho vedci netušili, že námorníci sa môžu stať aj po skončení experimentu neviditeľnými. Vedci nevedeli ani to, že účastníci pokusu budú umierať na záhadné účinky hyperpoľa, ktoré z mnohých dôstojníkov a námorníkov urobilo šialencov. Po týchto nevysvetliteľných udalostiach admiralita amerického námorníctva rozhodla v nebezpečných pokusoch nepokračovať.

Na pokuse sa mal zúčastniť aj Albert Einstein.

Svedka experimentu rozhorčilo aj to, že vedenie námorníctva ani vedci nevybrali najvhodnejšiu posádku. Vôbec nebrali do úvahy charakter, osobné vlastnosti ani zdravotný stav účastníkov. Bol presvedčený, že keby námorníci nemali v čase pokusu na sebe nič kovové, žiadne prstene, retiazky, hodinky, identifikačné náramky, pracky na opaskoch, okované topánky, nemuseli prísť o život.

Námorník Carlos Allende sa zveril doktorovi Jessupovi, že by veľmi rád zistil, kde jeho kolegovia, ktorí prežili pokus, žijú. „Mojou snahou je vniesť viac svetla do teórie poľa,“ vysvetľoval svoje dôvody. Zakrátko potom, ako doktor Jessup dostal tieto listy, ho našli mŕtveho v aute na parkovisku v štáte Florida. Oficiálna verzia policajtov znela, že spáchal samovraždu. Publicisti, ktorí sa roky venujú Filadelfskému experimentu, sú však presvedčení, že doktor Jessup zomrel pre to, čo zistil o nebezpečnom pokuse amerického námorníctva.

Aj Al Bielek prežil s bratom pokus amerického námorníctva. Vraj sa z roku 1948 dostal náhle do roku 1983.

V roku 1989 sa na konferencii o mimozemských civilizáciách v arizonskom Phoenixe objavil ďalší priamy účastník projektu neviditeľnosti. Al Bielek podal svedectvo o tom, ako do roku 1947 žil životom námorníka menom Edward Cameron. Filadelfský experiment však zásadne zmenil jeho život. Uviedol, že dva roky po skončení druhej svetovej vojny ministerstvo obrany USA požiadalo dr. Johna von Neumanna, aby preveril celý projekt a hlavne aby zistil, kde sa stala chyba. Ukázalo sa, že opraviť chybu bolo teoreticky jednoduché, prakticky však veľmi ťažké.

Al Bielek v čase Filadelfského experimentu. Vtedy sa ešte volal Edward Cameron.

Pri pokuse v roku 1943 použili štyri veľké generátory magnetického poľa s Teslovými cievkami. „Nikto dovtedy nevystavil ľudskú bytosť pôsobeniu takých intenzívnych silových polí, tým menej takému neuveriteľne silnému magnetickému poľu. Nikto nemal tušenie, čo sa stane. Nikto o tom vôbec neuvažoval, okrem Teslu, ktorý tušil, že sa niečo prihodí,“ spomínal účastník pokusu Al Bielek, v čase experimentu námorník menom Edward Cameron.

Pokus sa napokon skončil tak, že mnohí námorníci z torpédoborca sa zbláznili, iní navždy bez stopy zmizli a niektorí sa objavili na inom mieste. Pre väčšinu námorníkov, ktorí boli počas pokusu na oceľovej palube torpédoborca, sa pokus skončil tragicky. „Molekuly ich fyzických tiel sa doslova zlúčili s molekulami oceľovej paluby,“ informoval svet o nebezpečnom pokuse jeho priamy účastník.

Nikola Tesla tušil, že experiment nedopadne dobre.

Ďalšie slová bývalého námorníka znejú ako zo sci-fi románu, ktorého autor poriadne popustil uzdu svojej fantázii. „Počas Filadelfského experimentu som spoločne so svojím bratom opustil palubu Eldridge a dostal sa náhle z roku 1943 do roku 1983.“ Autor týchto slov Al Bielek sa narodil ako Edward Cameron v roku 1916. Na Harvardovej univerzite získal doktorát z fyziky, v roku 1939 sa stal námorným dôstojníkom.

Ako uviedol, pokus sa začal už v roku 1931 ako vedecké štúdium možnosti urobiť veci neviditeľnými. Tento projekt viedol Nikola Tesla. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zadanie projektu rozšírilo o úlohu zneviditeľniť vojnové lode. Al Bielek na konferencii v San Diegu v roku 1992 uviedol, že prvý pokus sa uskutočnil už v roku 1936, tento test sa považoval za čiastočne úspešný. Pri druhom pokuse v roku 1940 sa už tímu vedcov, medzi ktorými bol aj rakúsky fyzik Emil Kurtenauer, podarilo v brooklynskom doku zneviditeľniť vojenskú mínolovku. Pravda, na palube lode neboli žiadni ľudia.

V roku 1940 zmizla bez posádky americká mínolovka.

Prvý pokus s posádkou sa uskutočnil o pár mesiacov neskôr. Al Bielek o ňom prezradil: „Ja a môj brat sme obsluhovali zariadenie v úkryte v podpalubí a pod čiarou ponoru. Na dvadsať minút sme sa stali neviditeľnými tak vizuálne, ako pre radar... Prvých šesťdesiat sekúnd pozorovatelia videli loď cez zelenú hmlu, potom stratili rádiové spojenie. Neskoršie sa loď objavila na rovnakom mieste. Niektoré jej časti boli poškodené, iné chýbali úplne... Keď sa pokus skončil, vyšli sme s bratom na palubu pozrieť sa na tú pekelnú spúšť. Bolo to strašné. Dvaja námorníci boli pevne zapustení do paluby, dvaja do zábradlia. Jeden námorník mal do ocele zapustené iba ruky, na mieste mu boli amputované. Tento jediný žije a má umelé ruky. Zvyšok posádky prepadol hystérii alebo šialenstvu... Potom sme zažili najväčšie prekvapenie svojho života. Objavili sme sa s bratom na vojenskej základni v Montauku, pravda, nie v roku 1943, ale o 40 rokov neskôr. Písal sa rok 1983.“

Publicisti a autori literatúry faktu, ktorí svedectvo Ala Bieleka počuli na vlastné uši, nepochybujú, že Filadelfský experiment sa naozaj uskutočnil. A že je to jeden z najzáhadnejších pokusov modernej vedy.

Utajená akcia amerického námorníctva: Kto ju prežil, zošalel!

Výber pre vás