To sú slová jedného z mnohých spevákových životopiscov a sedia. K úplnosti sa však žiada dodať ešte jeden fenomén – doba. Jeho dvadsaťročná kariéra sa diala na pozadí najturbulentnejších zmien v populárnej hudbe. Veľmi hrubo ohraničené svetovými menami – od Franka Sinatru po Beatles. Je nespochybniteľné, že dejiny populárnej a rockovej hudby sú zároveň dejinami Elvisovho obrovského vplyvu na ne. Najprv musel prísť on, aby sa neskôr mohli zjaviť Beatles.

Rodina Presleyovcov skrývala pred bulvárom niekoľko tajomstiev. Dokonca sa ani presne nevie, odkiaľ pochádza. Isté je len to, že spevákov starý otec Jesse a jeho bratia sa ešte pred prvou svetovou vojnou usadili v štáte, asi míľu východne od Tupela. V sociálnom rebríčku zaberali jedno z najnižších miest, bohatšími severanmi povýšenecky nazývaní biela spodina (white trash), vidiečania, ktorí sa chcú dostať do mesta, sezónni robotníci na plantážach či na farmách. Dedo Jesse holdoval whisky, rád sa bil, nosil nápadné obleky, no o rodinu sa veľmi nestaral. Podobne sa trápil aj jeho syn Vernon, Elvisov otec, s matkou Gladys. Pracovali, kde sa dalo, od svitu do mrku.

Gladys bola šička vo fabrike a keď sa zamestnávateľ dozvedel, že je tehotná, dostala hodinovú výpoveď. Našťastie, práve v tom čase si otec našiel prácu šoféra u majiteľa mliekarne a ten im okrem platu poskytol pôžičku s nízkymi úrokmi. Vďaka nej sa dostali k svojmu prvému prefabrikátovému domčeku. Mal rozlohu 40 štvorcových metrov, dve izby a tri obloky. Prezývali ho shotgun, pretože ak ste otvorili predné aj zadné dvere a vystrelili, nemali čo zasiahnuť. Práve v tomto dome, v prednej izbe, porodila Gladys 8. januára 1935 krátko popoludní dvojičky – Jesseho Garona, ktorý zomrel šesť hodín po narodení a Elvisa Aarona Presleyho – kráľa rock and rollu. Keďže ďalšie deti mať nemohla, sústredila všetku svoju pozornosť na Elvisa.

„Matka ma nikdy nespustila z očí,“ hovorieval. „S ostatnými deťmi som nesmel ísť ani len k blízkemu potoku.“ Vyvinulo sa medzi nimi silné puto, on zbožňoval zem, po ktorej chodila a podľa názoru susedov bol on pre Gladys „tým najväčším, čo kedy na svete existovalo“. Táto opičia láska sa umocnila, keď mal tri roky. Otec s bratrancami sfalšoval šek, čím okradol svojho chlebodarcu. To bolo ďalšie starostlivo chránené rodinné tajomstvo. Jeho poslali na tri roky do pracovného tábora a rodinu z domčeka vyhodili. Aby sme však otcovi nekrivdili, inak sa staral.

„Nikdy som nemal pocit, že sme chudobní. Vždy som si mal čo obuť a vždy bolo čo jesť,“ spomínal Elvis po rokoch. Mama ho dobre vychovala, nikdy s ním neboli problémy, vždy bol slušný a zdvorilý. Učiteľka v základnej škole ho charakterizovala slovami – zlatý a priemerný. Na strednú to však bohato stačilo. Ťažký južanský život obyvateľom veľa radosti neponúkal. Jedinou kultúrou a zábavou bol kostol. Presleyovci chodili do protestantského. „Od svojho druhého roku som nepoznal nič iné, len gospelové piesne. Keď kazatelia spievali, vyčíňali pritom, šantili, pobehovali, skákali po klavíri a pohybovali sa, ako sa im zachcelo. Myslím, že som sa od nich veľa naučil,“ spomínal neskôr.

Isteže naučil, veď tu kdesi sa zrodil Elvis-pelvis, pohybujúci, podľa niektorých, ordinárne panvou. Sám spieval odmala v zbore a vždy sa usiloval vynikať. Kým miestna černošská a kostolná hudba podvedome ovplyvňovali jeho vnímanie hudby a pódiovej prezentácie, svojou troškou prispeli aj rodičia. Mal dvanásť, keď si na Vianoce prial bicykel, ale 50 dolárov naň nemali, tak dostal gitaru za 12 dolárov a 75 centov. Prvé akordy ho naučili strýkovia. Noty nepoznal, učil sa podľa sluchu. Otec si neskôr v Tupele nevedel nájsť prácu a v roku 1948 sa s rodinou presťahovali do Memphisu. „Nemali sme ani fuka,“ konštatoval Elvis. Po skončení strednej si našiel prácu ako vodič nákladiaku a začal zarábať.

Hovorieva sa, že prvú nahrávku v Sun Records chcel venovať mame k narodeninám. Je to fáma. Elvis tam prišiel na konci leta 1953, ale jeho mama mala narodeniny v apríli. Sám neskôr povedal: „Išiel som do Sun Records, zaplatil tej panej 4 doláre, lebo som už konečne chcel počuť, ako môj hlas vôbec znie.“ Keď sa ho sekretárka pýtala, čo spieva, odpovedal: „Spievam ako nikto iný.“ Ona si k jeho menu a adrese poznačila: Dobrý spevák šlágrov. Neskôr mu zavolal majiteľ štúdia Sam C. Phillips, známy ako Strýko Sam. Hľadal bieleho speváka, ktorý spieva ako černoch.

Okrem iných vecí spolu nahrali That’s All Right, Mama a strýko Sam sa pustil do promotion. Elvisa hrali v rádiách, začal vystupovať v rôznych šou. Keď sa pred jednou z nich bavil so skúsenejšími, poradili mu, aby vystupoval s väčším temperamentom. Vtedy videlo publikum prvý raz Elvisa, ako sa krúti v bokoch, zohýba v kolenách, šklbe stojanom mikrofónu a vyskakuje robiac pritom špagát. Jeho popularita, najmä u mladých, rástla každým dňom. Po jeho prvej tlačovej konferencii istá novinárka napísala: „Neviem, čo to je, ale on to má. Pohybuje sa, namyslene si poskakuje, trasie sa, je vulgárny, je zlatý. Je sexy.“

Strýko Sam hnal Elvisa na turné naprieč USA a jeho úspech zaujal v roku 1950 muža, ktorý znamenal v jeho živote možno viac ako matka. Volal sa Thomas Andrew Parker, známy ako Colonel Parker. „Keď som stretol Elvisa, mal hodnotu milióna dolárov,“ povedal neskôr. Od začiatku ho volal môj chlapec a stal sa jeho manažérom. Na jednej strane mu veľmi pomohol, na druhej totálna katastrofa. Lebo Parker bol obyčajný hajzlík, ktorý všade, kam sa pozrel, videl iba symbol dolára. Vrátane Elvisa.

Ten už v tom čase vyvolával neuveriteľné reakcie, o čom svedčí postreh ďalšieho novinára: „Len čo Elvis vyšiel na scénu, všetci tínedžeri v sále sa hystericky rozvrieskali. Pobozkal mikrofón, lascívne sa pohyboval, knísal v bokoch a potom sa hodil na zem. Publikum bolo v extáze. Niektoré dievčatá si trhali vlasy, iné s plačom klesli na zem alebo si hrýzli ruky, až im tiekla krv.“ Práve zdivené fanúšičky si vypýtali vznik Elvisovej osobnej ochranky, ktorá na ňom roky, podobne ako Parker, parazitovala. Volali ich memphiská mafia.

Colonel sa pustil do práce. „Elvis nehovoril o dajakom skromnom úspechu. Jeho vrúcnym želaním bolo stať sa vo filme aj všade inde hviezdou. “Vybavoval teda koncerty, vystúpenia v amerických šou, postaral sa, aby 20-ročný Elvis podpísal exkluzívnu zmluvu s RCA, len jedno mu nevyšlo: pokus dobyť Las Vegas sa skončil neúspechom. O to sladšie chutil Elvisovi v roku 1971 návrat do mesta kasín, keď pred ním padla na kolená arogantná americká smotánka. Postupne si vybudoval kapelu a začal nakrúcať aj filmy. Zdvihla sa proti nemu vlna kritiky najkonzervatívnejších kruhov, ale mládež, ktorá v ňom videla rebela à la James Dean, nik zastaviť nedokázal.

Peniaze sa sypali a Elvisovci hľadali väčší dom. Voľba padla na jednoposchodovú vilu v koloniálnom štýle s 23 miestnosťami, obklopenú päťhektárovým parkom. Áno, reč je o Gracelande. Spolu so spevákom sa tam nasťahovala celá família, ochranka, kamaráti, kde-kto. Práve sem doručili v decembri 1957 povolávací rozkaz pre Elvisa. Vojenčine sa vyhnúť mohol, ale to už poťahoval za nitky Parker, ktorý ho zmanipuloval, že bude mať očko u americkej vlády a kráľa rock and rollu na vrchole slávy stiahol na dva roky z obehu!!! Zarobil na ňom inde.

Presley slúžil najprv v Amerike, potom ho odvelili do Nemecka, kde sa spoznal so 14-ročnou Priscillou Beaulieuovou a sľúbil, že sa s ňou ožení. Počas vojenčiny sa výrazne zhoršil Gladysin stav. Už roky popíjala, prejedala sa a aby schudla, užívala množstvo na to zaručených liekov, až nakoniec zomrela. Elvis šalel, čím ďalej tým viac sa obklopoval spomínanými prisluhovačmi a príživníkmi v Gracelande. Z vojenčiny si odniesol dve lásky: ku karate a k drogám, presnejšie povedané k liekom v rôznych kombináciách legálne predpísaných legálnymi lekármi. Colonel si robil, čo chcel a Elvis mu, žiaľ, veril a dovolil mu manipulovať ním.

Keď chcel ísť na európske turné, tlačil ho do nakrúcania filmov, lebo tam bolo viac prachov. Keď chcel nakrútiť kvalitný film, trval na hotelovom angažmáne v Las Vegas alebo na turné po Amerike. Mal svoje záujmy a svoje percentá. To bolo jediné, čo ho zaujímalo. Po Elvisovej smrti vysvitlo, že z tantiém mnohých svojich piesní nedostal ani prašivý cent. Nehovoriac o tom, že na neho pre Parkera donášali členovia jeho vlastnej ochranky. Zmanipulovať Elvisa nebol problém. Tak ako dokázal prepadnúť tabletkám alebo náboženskému guruovi, tak sa nechal navliecť do sobáša s Priscillou. Na túto chvíľu čakala šesť rokov. Dal jej slovo a Parker s rodičmi budúcej nevesty naliehali. Brali sa 1. mája 1967 v Las Vegas a o 9 mesiacov, 1. februára 1968, sa im narodila dcéra Lisa Marie.

O mnoho rokov neskôr manželka kráľa popu Michaela Jacksona. Keďže sa jej manžel viac zaujímal o domácu partiu, nočné kiná, kolotoče a iné pubertálne zábavky, navyše ju vraj podvádzal, vo februári 1972 ušla s jeho učiteľom karate. Elvisov svet, bez matky a manželky, sa začal rúcať. V roku 1972 prešiel od používania liekov ako drog k ich zneužívaniu. Krátko pred smrťou mu nôž do chrbta vrazili členovia ochranky, ktorí o ňom vydali knihu. Turné ho už netešilo, bez efektu chodil na protidrogové liečenia, Priscillu nahradili iné ženy a začínal byť finančne na dne. Manažér ho okrádal a on sám bezuzdne rozhadzoval.

Drobná ukážka: V roku 1975 rozdal 50 áut, raz 14 cadillacov naraz, na jednom koncerte zase divákom v prvom rade prstene v hodnote 35 000 dolárov, lieky tiež čosi stáli, istý čas vlastnil najväčšiu súkromnú leteckú flotilu sveta (5 prúdových lietadiel) a exmanželka pýtala stále viac. Samotný Elvis priberal, zatváral sa doma a z izby vychádzal, len keď musel na pódium. Jeho telesný úpadok pokračoval míľovými krokmi od roku 1976. Preto je vskutku obdivuhodné, že od marca do konca roka zvládol sto vystúpení v 80 mestách USA. Hoci Parker videl, ako to s Elvisom ide pomaly dole vodou, vybavil na rok 1977 ďalšie dve turné. Pätnásteho augusta, dva dni pred jeho začiatkom, si chystal zoznam piesní, ktoré zaspieva. Umrieť sa teda nechystal.

Ako to už v Amerike býva, jej okolnosti sú aj 39 rokov od jeho smrti zahalené tajomstvom. Aktuálna priateľka ho 16. 8. 1977 našla mŕtveho v kúpeľni a patológ v jeho tele 8 až 12 rozličných drog. Elvisovo úmrtie malo dva zaujímavé momenty. Colonel prišiel na pohreb ako „buran“, ktorým celý život bol – v šortkách, pestrej košeli a v bejzbalovej čiapke. Ešte predtým sa vybral za Elvisovým otcom uistiť sa, že môže naďalej fungovať ako manažér. Nič sa nezmenilo, tvrdil a zarábal veselo ďalej. Veď po Presleyho smrti sa predaj všetkého, čo s ním súviselo, výrazne zvýšil. Slušne sa však zachoval vtedajší prezident USA James E. Carter, ktorý dal oficiálne vyhlásenie, prvé v dejinách Ameriky vôbec, pri príležitosti úmrtia niekoho zo šoubiznisu. Úprimné a múdre hodnotenie hodné umelca, akým Elvis Presley nesporne bol.

Smutný život kráľa rock and rollu: Na Elvisovi parazitovali aj členovia jeho ochranky!

Výber pre vás