Keď 3. októbra 1849 náhodní okoloidúci našli opitého chlapíka ležať na chodníku v Baltimore, netušili, že táto ľudská troska bude raz vo všetkých encyklopédiách svetovej literatúry. Hoci ho previezli do nemocnice a lekári sa štyri dni snažili prebrať ho z kómy, zomrel. Edgar Allan Poe bol alkoholik, zrejme aj narkoman, ale zároveň vynikajúci spisovateľ. Do dejín literatúry sa zapísal svojimi fantastickými a mystickými príbehmi a básňami. Dodnes je považovaný za zakladateľa hororového a detektívneho žánru. Aj jeho život bol ako veľký horor.

Narodil sa 19. januára 1809. Rodičia budúceho spisovateľa, Elisabeth a David, boli kočovní herci. Okrem Edgara mali ešte dve deti. Otec bol však alkoholik, rodinný život nezvládal,  manželku a tri deti opustil. Ani matka sa svojim deťom dlho nevenovala. Ako dvadsaťštyriročná zomrela na tuberkulózu a jej tri deti skončili v sirotinci. Manžel David ju  prežil len o pár týždňov. Budúci spisovateľ mal vtedy tri roky. Edgara si z útulku vzala rodina Allanovcov. Boli to pomerne dobre situovaní obchodníci s tabakom. Zabezpečili mu slušné detstvo, mohol sa vzdelávať. Bol vynikajúci študent, nadpriemerné výsledky dosahoval najmä v latinčine, vo francúzštine a v dejepise. Isté obdobie prežila rodina v Anglicku, a práve ponurá atmosféra, ktorú tu spoznal, je základom väčšiny jeho diel.

Rodinné prekliatie démonom zvaným alkohol postihlo aj jeho. Piť začal ako študent literatúry na univerzite vo Virgínii. Nie však preto, že by bol zhýralec, v poháriku sa snažil utopiť svoje depresie. A nielen to – podľahol aj hráčskej vášni. V búrlivom prostredí univerzity bol obľúbený. Zachovala sa spomienka jeho spolužiaka: „Priateľov bavil citovaním básnických diel a čítaním vlastných výtvorov. Okrem toho mal také kresliarske nadanie, že sme si hovorili, že z neho bude najskôr maliar. Bol veľmi popudlivý a neposedný, občas ho premohla melanchólia. Inokedy však prekypoval veselosťou a bol tým najlepším spoločníkom.“

Samozrejme, narobil si dlhy. Spočiatku ich zaňho platil jeho nevlastný brat, ale po čase to odmietol. Poe bol bez peňazí a ako jediné riešenie prichádzalo do úvahy štúdium na vojenskej akadémii vo West Pointe. Nevydržal ani tam, mal problémy s disciplínou. Viac mu však prekážalo, že nesmel čítať. Jeho osobnosť to paralyzovalo. Úpenlivo prosil adoptívneho otca Allana o dovolenie opustiť vojenskú akadémiu. Už predtým mali spolu veľa nevyjasnených sporov, a odkedy adoptívna matka zomrela, ich vzťah nebol ideálny. Na jeho žiadosť reagoval slovami: „Myslím, že ten chlapec nemá jedinú cnosť. Nech si robí, čo chce. Neverím mu ani slovo.“ Poe sa vracia k svojej pôvodnej rodine, k babičke, matke svojho biologického otca. Allanovi napísal kajúcny list: „Keď si spomeniem na dlhých dvadsaťjeden rokov, keď som vás nazýval otcom a vy mňa synom, je mi do plaču pri pomyslení, že by sa to malo takto skončiť.“

Možno ani sám netušil, čo svojou tvorbou v literatúre spôsobí. Prvé pokusy sa nezachovali. Ako autor sa ukázal v súťaži, organizovanej baltimorským týždenníkom Saturday Visitor. Prihlásil tam svoj príbeh Rukopis nájdený vo fľaši a vyhral hlavnú cenu.

Jedna z prvých recenzií jeho sedemdesiatstránkovej zbierky, ktorá vyšla v roku 1829, je povzbudzujúca: „Ak sa naplní osud mladého autora, ktorý pred nás predstupuje, stane sa najpoprednejším spomedzi skutočných básnikov.“ To sa však za jeho života nestalo.

Edgar mal nadpriemerný intelekt. Už ako malé dieťa čítal diela Byrona aj ostatných romantických autorov, zaujímal sa o mystické a prírodné vedy. Okrem mnohých básní a próz napísal aj prírodovedeckú prácu o mäkkýšoch, ktorá sa len za jeho života dočkala troch vydaní. Po celý svoj krátky život striedal slabo platené zamestnania v rôznych redakciách a sníval o vlastnom literárnom časopise. Publikoval v časopisoch rôznej úrovne, aby mal na živobytie.

Ešte ako študent sa tajne zasnúbil s Elmirou, dievčinou od susedov. Láska ho však sklamala, počas štúdií v Richmonde sa vydala. Prvýkrát sa oženil so svojou vlastnou sesternicou, len trinásťročnou Virginiou Clemmovou. O jedenásť rokov zomrela na tuberkulózu a Poe sa od žiaľu ponoril ešte hlbšie do pijanského bahna. „Pil som, bohvie ako dlho a koľko,“ hovoril neskôr o tomto období. Po manželkinej smrti dlhšie nepísal, vzchopil sa až po vyše roku. Virginia zostala navždy jedinou ženou, ktorú skutočne miloval. Lásku cítil ešte k jednej žene, Nancy Richmondovej, ale tento vzťah nebol perspektívny, tak ho ukončil. Pokúšal sa dvoriť poetke Sarah Helen Whitmanovej, s ktorou sa dokonca aj zasnúbil. Nádejná nevesta si to však v poslednej chvíli rozmyslela a sobáš sa nekonal.

Týždeň po tom, ako oslávil svoju štyridsiatku, napísal Nancy: „Mám veľa práce a cítim sa plný energie.“ Svoje tvrdenie aj dokazoval, posielal vydavateľom stále nové diela a príspevky do literárnych časopisov. Poslednú sériu poviedok vydal v lacnom časopise Falg of Our Union, dokonca aj s kresbou vlastného domu. Plánoval sa plnou silou vrátiť do literárneho sveta. Alkohol bol však silnejší.

Z prvého delíria, do ktorého sa prepil, sa ešte pozbieral, ale 3. október 1849 bol osudný. Opil sa, odpadol na chodníku pred volebnou miestnosťou a o štyri dni zomrel. Pochovali ho hneď na druhý deň ráno, skromne a potichu na presbyteriánskom cintoríne v Baltimore. Na druhý deň po pohrebe v New York Tribune vyšiel článok od neúspešného spisovateľa R. W. Griswolda, jeho celoživotného nepriateľa, v ktorom Poa vykresľuje ako arogantného a cynického bohéma posadnutého zvrátenosťami a inšpirujúceho sa alkoholickými preludmi. Mnohí literáti sa však Poa zastali, najmä francúzsky spisovateľ Charles Baudelaire, ktorý ho uznával a bol preňho inšpiráciou. Trvalo viac ako sto rokov, kým genialitu zakladateľa hororu pochopili a prijali široké masy aj odborníci.

Edgar Allan Poe: Život ako horor

Výber pre vás