To je budúcnosť, ktorá nás čaká a dozvedáme sa o nej priebežne z médií, ale oveľa reálnejšie vyznie na najväčšom veľtrhu spotrebnej elektroniky Consumer Electronics Show (CES) v Las Vegas. Tento rok sa na ňom stretlo 3 600 vystavovateľov s vyše 20 000 produktmi.

Najviac ma zaujali autá. Je to síce veľtrh spotrebnej elektroniky, autá však na ňom zaberali veľmi veľkú časť a vyzeralo to tam ako na autosalóne.

V automobilovom biznise sa teraz rieši nielen samostatné, autonómne jazdenie, teda bez šoféra, ale aj vzájomné prepojenie – interkonektivita áut. Budú medzi sebou komunikovať, navzájom si odovzdávať informácie. Vyzerá to ako nádejná cesta, po ktorej sa chcú uberať všetky veľké automobilky. Háčik je v tom, že potrebný systém musia mať všetky vozidlá, aby sa medzi sebou dokázali „dohovoriť“. Výrobcovia si od nich sľubujú bezpečnejšie jazdenie a menej havárií, lebo technika bude namiesto človeka sledovať situáciu na ceste.

Za najvyšší level sa však považuje samostatne jazdiace auto, a hoci to znie trošku ako sci-fi, je to veľmi reálne. Nebude to ani také drahé, ako skôr komplikované. A práve na tú prekomplikovanosť môžeme ako ľudstvo doplatiť, pretože takto bude prepojený celý svet, všetko so všetkým, až sa v tom nik nevyzná.

Okrem toho ma zaujalo auto na vodíkový pohon. Vodík nespaľuje, ale má vodíkové články – prvok, v ktorom vodík reaguje s kyslíkom, pričom sa generuje elektrina a ako odpadový produkt z neho vyteká voda. Podľa toho, čo som videl, je to prakticky použiteľné. Dokonca na východnom pobreží začali stavať sieť potrebných čerpacích staníc. Na prvý pohľad super, pri vodíku je však jeden problém – jeho výroba je energeticky veľmi náročná a ťažko povedať, či aj ekologická. Závisí to od toho, akým spôsobom sa získava. Ak napríklad elektrolýzou s využitím elektriny z tepelných elektrární, je to čistý nezmysel.

Predstavte si, že všetko, čo máte doma, je pripojené na internet. Teraz hovorím o expozícii inteligentných domov, v ktorých ste mohli vidieť práčky, chladničky a ďalšie domáce spotrebiče. Všetko, čo máte doma na elektriku, sa dá pripojiť na internet a ovládať napríklad z práce. Výhodou by malo byť to, že ak necháte bielizeň v práčke a spomeniete si na ňu až v práci, jednoducho ju zapnete na diaľku a po príchode domov nájdete vypraté veci. Vyzerá to síce pekne, predstavte si však bežný panelákový byt. Na to, aby v ňom mohli fungovať takéto spotrebiče, musíte v podstate prerobiť celý byt, naťahať doň káble, všetko zapojiť. Áno, dalo by sa to využiť v novostavbách, no už vtedy musíte presne vedieť, kde, čo a akým spôsobom zapojíte. Pozor, v tomto prípade je však reálne i to, že vám niekto hackne práčku, mikrovlnku, chladničku…

Keď sme pri chladničke, videli sme takú, ktorá umožňuje cez internet nazrieť do jej vnútra, napríklad v obchode, aby ste vedeli, čo v nej máte a čo treba dokúpiť. Je to síce praktické, dokonca sa pred niekoľkými rokmi podobné typy už objavili, u spotrebiteľov sa však zatiaľ neuchytili. Možno preto, že domáce spotrebiče pripojené na internet sú náročné na infraštruktúru, treba na to množstvo káblov, kvalitné pripojenie s vysokou kapacitou, pretože samotné fungovanie si vyžaduje pomerne veľa dát, takže aj toto je zatiaľ také sci-fi.

To, čo sa ešte pred pár mesiacmi považovalo za drahé hračky, je už pre bežných ľudí dostupné – drony. Prezentovalo ich množstvo výrobcov, od maličkých až po obrovské, ktoré by možno odviezli aj človeka :). Tu si je naozaj z čoho vyberať. Osobne ma uchvátila expozícia firmy, ktorá v pravidelných intervaloch ponúkala predstavenie úžasne zosynchronizovaných šiestich minidronov na hudbu. Vyzerali ako cvičené muchy :). V praxi majú skutočne široké využitie – buď len tak lietajú, alebo nakrúcajú videá, niektoré majú zabudované kamery, k iným sa dajú pripojiť. Sú však aj drony pre profesionálov, ktoré využívajú na kontrolu elektrických vedení, na inšpekciu múrov alebo trebárs na monitorovanie pytliakov v niektorých oblastiach Afriky.

Obrovský krok vpred urobili 3D tlačiarne. Expozícia na túto tému zaberala veľkú časť haly. 3D tlačiarne jednoducho prežívajú veľký boom, sú trendy, navyše, čoraz dostupnejšie. Ešte pred pár rokmi to boli len experimentálne hračky, dnes si ich môže kúpiť ktokoľvek už za menej ako 300 dolárov. Ukazovali nám, čo všetko sa s nimi dá urobiť. Skvelé veci, samotná technológia je však zatiaľ veľmi pomalá. Videli sme napríklad 3D šaty. V Novinách o 12 sme mali kardiochirurga, ktorý pripravoval operáciu detského srdca. Urobili CT alebo MRI a na ich základe vytvorili v počítači model konkrétneho srdiečka. Vytlačili ho a podľa neho lekár vedel, čo má robiť, lebo mal detské srdce v ruke. Iná firma zase takto vytvorila protézy pre psa so zdeformovanými prednými labkami, ktorý sa predtým hýbal len pomocou vozíka. Teraz normálne behá. Na výstave hrala aj kapela na 3D nástrojoch, len struny boli skutočné. Niektoré firmy do konca tlačili potraviny, čo je vraj len otázka toho, akú hmotu do tlačiarne nalejete. Najviac sa vraj osvedčila 80 % čokoláda :).

Zaujali ma aj tzv. systémy na vzdialenú prítomnosť. V tejto expozícii sa nevyskytovali žiadni ľudia. Namiesto nich tam krúžili roboty s obrazovkami a každého z nich ovládal človek na diaľku. Vyskúšali sme ich tak, že sme sa z Las Vegas rozprávali s jednou vystavovateľkou, ktorá bola pripojená z Kalifornie. Systémy na vzdialenú prítomnosť sú akoby zlepšený skype. Tiež majú monitor, pripojenie cez internet a kameru, možno povedať, že je to skype na kolieskach. Nie som si úplne istý, či sú využiteľné pre bežného človeka. Viem si ho napríklad predstaviť v domácnosti starších ľudí, ktorí žijú sami. Takýto prístroj im môže robiť spoločnosť a vy budete mať prehľad o tom, ako sa mama či otec majú a čo robia.

Na veľtrhu elektroniky ukázali najnovšie vychytávky, sú však realizovateľné?

Výber pre vás