redakcia

Možno si poviete, že rýchlejšie ako vaša hlava vie počítať aj tá najlacnejšia kalkulačka. Tak aké preteky s&nbsp;počítačmi? Lenže na mozog sa musíme pozerať komplexne. Týchto pár centimetrov kubických v&nbsp;našej hlave riadi všetky vedomé aj nevedomé procesy. Za sekundu spracuje miliardy operácií. A zatiaľ, čo počítač pracuje v&nbsp;binárnom kóde s&nbsp;jednotkami a&nbsp;nulami. Ľudský mozog pracuje v&nbsp;kóde, ktorý operuje až s počtom 26 premenných. Ide teda o&nbsp;superpočítač.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Pri svojej činnosti mozog vytvára toľko energie, že by jeho činnosťou bolo možné rozsvietiť žiarovku. vedci dokonca vypočítali, že nabíjanie iPhonu hlavou by nám zabralo 285 dní. Trochu dlho, ale aj tak slušný výkon.

Niekedy skutočne trvá dosť dlho, kým si pospomíname na to, čo chceme. Minúty, niekedy hodiny aj dni a&nbsp;často informácia jednoducho nedorazí. V&nbsp;našom mozgu sa však impulzy prenášajú rýchlosťou približne 418 kilometrov za hodinu. To v&nbsp;preklade znamená, že v&nbsp;malom priestore hlavy je to skutočne okamžite.

Ľudský mozog spotrebuje až 20 % z&nbsp;celkového kyslíka, ktorý vdychujeme. Preto je tak dôležité vedieť správne dýchať. Rovnako je preto mozog aj najohrozenejší pri zástave srdca a tým pádom strate okysličenia.

V&nbsp;ideálnom prípade iba 2% hmotnosti. Niekto má však podváhu a&nbsp;niekto značnú nadváhu, no mozog váži bez ohľadu na číslo na váhe približne 1,4 kilogramu. Na to, aký má výkon, to naozaj nie je veľa.

Miliardy operácii, elektrina, spracovávanie dát a&nbsp;pritom to všetko stojí na vode. Mozog je skutočne na 75 % zložený z&nbsp;vody, ktorá je skvelý vodič a&nbsp;zároveň pomáha odstraňovať odpadové látky z&nbsp;mozgu.

Mozog &nbsp;spotrebuje až 20 percent kalórií, ktoré si vyžaduje bazálny metabolizmus. Je to zhruba 300 kalórií denne a asi 12 kalórií každú minútu!

Aby sme sa nemuseli sústrediť na všetko ako prvý raz, keď sme sa veci učili, pravidelné činnosti si mozog ukladá do systému autopilota. A&nbsp;ten beží na podvedomej úrovni. Až následne sa niekedy preľakneme, či sme zamkli, vypli žehličku alebo zatvorili okno. Ale pri kontrole je všetko správne. Len sme si to neuvedomovali, pretože sme mali spusteného autopilota.

Mozog nemá receptory bolesti. Pri niektorých operáciách mozgu preto nie je potrebná anestéza. Bolesť hlavy nespôsobuje mozog, ale okolité cievy a&nbsp;tkanivá.

Mozog sa nedokáže sústrediť paralelne na dve veci súčasne. Preto je multitasking len sebaklam. Avšak pri rýchlosti, ktorou informácie tečú našou hlavou, sa môže zdať, že multitasking je možný. V&nbsp;praxi to však vyzerá, akoby ste išli autom na jednotke, ale zato na plný plyn. Neustálym preskakovaním z&nbsp;informácie na informáciu si jednoducho prehrievate mozgové závity, ale efektívnejší nie ste. Akurát sa ocitáte viac v&nbsp;strese.

10 faktov o mozgu, nad ktorými vám ostane rozum stáť

Výber pre vás

10 faktov o mozgu, nad ktorými vám ostane rozum stáť

Súvisiace články

POTRAVINY BUDÚCNOSTI: Ktoré to sú a ako nám pomáhajú?

TOP 10 UNESCO pamiatok na Slovensku, ktoré musíte poznať

10 bláznivých faktov, ktoré o mačkách netušili ani najväčší milovníci

Výber pre vás