O výnimočnom vzťahu Šafránkovej a Tarageľa vedel málokto: Mali prepletené osudy

Prepletené osudy: Dušana Tarageľa spájalo s Libušou Šafránkovou silné puto

Herca Dušana Tarageľa spájalo s Libušou Šafránkovou silné puto, o ktorom vedel málokto

redakcia

Dvojica Tarageľ a Šafránková sa stretla v 70. ​rokoch, keď ich herecké hviezdy stúpali nahor rýchlosťou blesku. „Mal som vtedy veľmi veľa práce. Nakrúcal som filmy, inscenácie. V divadle som hral tridsať predstavení do mesiaca. Niektoré inscenácie sme denne hrávali aj dvakrát, či už išlo o nejakú rozprávku, alebo o muzikál Na skle maľované,“ začal svoje rozprávanie herec SND Dušan Tarageľ, ktorý s odstupom času nechápe, ako toto pracovné tempo vôbec vydržal. Práve v tom období dostal príležitosť nakrútiť televízny film na motívy známej slovenskej balady Rabovali Turci po boku Libuše Šafránkovej.

Snímka zachytávala osudy dvoch súrodencov Šudy Katarínky a Ludy Tomášeka, ktorí vyrastali oddelene. „Dej si už celkom nepamätám, ale Tomášeka sa chceli zbaviť tak, že ho v koši pustili po Dunaji. Nakrúcali sme scény, keď ma vytiahnu z vody, Libuška je pri tom a zistí, že som jej brat… Bolo to celé veľmi romantické, dojímavé. Ale úplne v prvom rade treba povedať, že to bola naozaj nádherná žena. Zároveň veľmi jemná a takisto úžasná herečka,“ zaspomínal si umelec na časy spoločného nakrúcania. To sa odohrávalo v okolí Dunajskej Stredy. Mimochodom, počas celého nášho rozhovoru Dušan nebohú umelkyňu neoslovil inak ako Libuška. Pre neho bola rovnako ako napríklad pre dramatika, herca, režiséra Zdeňka Svěráka (85) a celý česko-slovenský filmový priemysel milá, ústretová žena a vraj inak sa ju ani osloviť nedalo…

„Spomínam si, že tam vtedy fungovala čárda, kam vždy celý štáb prišiel na obed. Alebo keď sa končilo filmovanie, išli sme sa tam navečerať. Pri prvej návšteve si Libuška dala tuším vyprážaného kapra, teda typickú českú rybu, tak ako na Vianoce,“ povedal nám herec so smiechom a&nbsp;vzápätí doplnil: „A&nbsp;ja som si tam dal veľkú misu s&nbsp;halászlé. Bola to skvelá typická maďarská polievka. Keď ju Libuška zbadala, opýtala sa ma: ‚Dušan, čo to je?‘ A&nbsp;ja som jej povedal: ‚Libuška, to strašne štípe, ale inak je to super rybacia polievka, ktorá sa robí z&nbsp;troch druhov rýb. Ale upozorňujem ešte raz, je to paprikové a&nbsp;veľmi ostré.‘ Keď zistila, že polievka je pálivá, povedala, že ju radšej nechce.“ Prešli tri dni, úspešná herečka zrazu nabrala odvahu a&nbsp;rozhodla sa prvýkrát v&nbsp;živote ochutnať halászlé. „Zrejme jej to nedalo… Svojou lyžicou načrela do môjho taniera, ochutnala a&nbsp;tak jej to zachutilo, že si potom každý deň počas celého nakrúcania neobjednávala iné jedlo než halászlé. Predstavte si, že Libuška Šafránková, také jemné žieňa, jedla takú pálivú polievku. Na túto príhodu s&nbsp;ňou do smrti nezabudnem,“ podelil sa o&nbsp;vtipný zážitok Dušan Tarageľ.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Dvojicu nespájalo len typické maďarské jedlo, ale aj silné kamarátske puto. „Keď sme už spoločne nakrúcali približne dva týždne, Libuška ma pozvala na svoju divadelnú premiéru do Prahy. S&nbsp;SND sme vtedy často chodili na zájazdy do Česka. Tie trvali asi desať dní, počas ktorých sme hrali tri vybrané predstavenia, a&nbsp;opačne to fungovalo aj s&nbsp;českými hercami u&nbsp;nás. Tak­isto sme prišli na desaťdňový zájazd a&nbsp;predviedli sme sa s&nbsp;tromi predstaveniami. Libuška bola vtedy členkou slávneho Činoherného klubu a&nbsp;po jednom z&nbsp;nakrúcacích dní mi hovorí: ‚Zistila som si, že v&nbsp;apríli príde SND do Prahy a&nbsp;ty tam hráš len v&nbsp;jednom predstavení, a&nbsp;to Na skle maľované, a&nbsp;vo zvyšných dvoch predstaveniach už nehráš. Keby ti to vyšlo, srdečne ťa pozývam na premiéru vášho slovenského autora Ivana Bukovčana Kým kohút nezaspieva, kde hrám aj ja.‘“

Milé gesto umelca príjemne prekvapilo. Činoherný klub bol v&nbsp;minulosti asi také slávne divadlo ako u&nbsp;nás kedysi Divadlo na korze. „Náhodou mi to naozaj vyšlo a&nbsp;mal som čas ísť si premiéru s&nbsp;Libuškou pozrieť. Pamätám si, že so mnou šiel Leopold Haverl (†79).“ Tento titul chcel umelec vidieť aj z&nbsp;iného dôvodu: extrémne ho dráždila úloha holiča Uhríka, ktorú si túžil zahrať. „Herci síce hovoria, že o&nbsp;žiadnej role nesnívajú, ale nie je to pravda. Každý z&nbsp;nás v&nbsp;duchu sníva o&nbsp;nejakej konkrétnej postave a&nbsp;ja som si veľmi prial zahrať Uhríka. O&nbsp;ňom sa hovorí ako o&nbsp;maturite slovenského herectva. Ide o&nbsp;mimoriadne rozporuplnú rolu, ktorá v&nbsp;sebe nesie všetko. Žiaľ, radosť, jasot, žoviálnosť, humor, plač a&nbsp;ešte aj zlobu, pretože sa počas vojny spolu s&nbsp;ďalšími ľuďmi zaistenými Nemcami nachádza v&nbsp;pivnici. Keď Nemci zavelia, aby zaistení spomedzi seba vybrali jedného, ktorý musí zomrieť, Uhrík stratí nervy a&nbsp;zareže tuláka. Toto predstavenie som videl u&nbsp;nás v&nbsp;SND a&nbsp;postavu Uhríka hral skvele Jožko Kroner. V&nbsp;‚činoheráku‘ zas Josef Somr (87) a&nbsp;rovnako výborne. Po premiére sme s&nbsp;Hafim niesli do zákulisia kytice pre Libušku a&nbsp;zároveň som chcel pozdraviť Pepu Somra, pretože aj s&nbsp;ním som mal veľmi dobré vzťahy.“

Po gratuláciách sa D.&nbsp;Tarageľ presunul k&nbsp;J.&nbsp;Somrovi, aby mu okrem iného povedal, že po postave Uhríka veľmi túži. „Práve v&nbsp;tej chvíli dostal herec za svoj výkon od nejakého diváka grilovaného kohúta zabaleného v&nbsp;celofáne a&nbsp;v&nbsp;kohútovi bola zabodnutá ceduľka, na ktorej bolo napísané: Tento kohút už naozaj nikdy nezaspieva! Na toto si v&nbsp;spojitosti s&nbsp;Libuškou Šafránkovou dodnes veľmi rád spomínam. Vďaka nej som sa ešte viac zblížil s&nbsp;Pepom Somrom. Keď mám šťastie vycestovať do Prahy, stretneme sa a&nbsp;zaspomíname.“ Len pre zaujímavosť doplníme, že koncom 80.&nbsp;​rokov sa Dušan Tarageľ k&nbsp;svojej vysnívanej úlohe na doskách SND veľmi úspešne dostal a&nbsp;získal za ňu cenu Literárneho fondu.

Keďže ho s&nbsp;Libušou spájali pekné spomienky, o&nbsp;to viac ho jej nečakaný odchod zarmútil. „Aj na základe reakcií a&nbsp;relácií, ktoré o&nbsp;nej televízie vysielajú, vnímam, že to bola pre ľudí mimoriadne obľúbená herečka. Ja osobne ešte dodávam, že bola aj vynikajúci človek. Milučká, dobručká, naozaj super dievča,“ zhodnotil. Od začiatku svojej kariéry však väčšmi než k&nbsp;filmu inklinovala k&nbsp;divadlu. Práve pre divadlo takmer odmietla rolu Popolušky v&nbsp;slávnej rozprávke Václava Vorlíčka (†88). Podobnú situáciu zažil Dušan Tarageľ. „Mne sa stalo presne to isté. Ja som nechcel hrať vo filme Štefana Uhera (†62) Keby som mal dievča. Mal som vtedy 28&nbsp;​rokov, bol som ženatý, k&nbsp;tomu dve dcéry a&nbsp;napriek tomu som stále dostával úlohy mladých chlapcov a&nbsp;maturantov. Napokon som úlohu prijal a&nbsp;môžem povedať, že išlo o&nbsp;môj najúspešnejší film, pretože v&nbsp;roku 1976 som dostal cenu na Medzinárodnom filmovom festivale v&nbsp;Karlových Varoch za najlepší mužský herecký výkon. Vidíte, ako to osud niekedy celé zariadi… Takmer som odmietol úlohu, ktorá bola najslávnejšia, tak ako Libuška, ktorá takmer odmietla svoju najslávnejšiu rolu Popolušky,“ uviedol herec, dlhé roky škatuľkovaný ako večný chlapec. A&nbsp;Libuše zas ako večné dievčatko.

O výnimočnom vzťahu Šafránkovej a Tarageľa vedel málokto: Mali prepletené osudy

Súvisiace články

Ďalšia rana: Po smrti Popolušky majú blízki strach o Abrháma

Princ z Popolušky je zdrvený Šafránkovej odchodom: Urobil drastické rozhodnutie!

O dobrote Libuše Šafránkovej by vedela rozprávať aj Šuvadová: Takto láskavo ju odbila

Výber pre vás