Priamo z Memphisu, nie však zo spevákovho sídla Graceland. Táto pochádza prevažne zo súkromných zbierok ľudí, ktorí sa okolo Elvisa motali, alebo tých, čo tieto veci neskôr vydražili. Z Gracelandu je tu iba gauč. Hnedosivý, nenápadný, zamatový. Práve oň som sa opierala počas debaty s „dovozcom“ výstavy Raymondom Kaňom netušiac, čo mám pod rukami. „Tento jediný kúsok bol skutočne v Gracelande, pôvodne ho kúpil rodičom,“ uviedol ma do reálu a mne to prišlo celé také – surrealistické? Určite zvláštne. Elvisa milujem roky, ale nikdy som neverila, že sa raz budem môcť dotknúť aspoň jedinej veci, ktorú používal.

Prvú šancu na uzavretie manželstva, ktoré posväcuje priamo kráľ rokenrolu, dostali návštevníci výstavy hneď na otvorení. Po prvom páre sa však k tomuto kroku neodhodlal nik, tak som využila šancu. „Môžem aj ja?“ prihlásila som sa. „Ale keď už, tak za Elvisa!“ Keby som o tejto možnosti tušila, hodila by som na seba nejaké svadobné šaty. Takto som si len s dvoma imitátormi Elvisa vymenila obrúčky. Ten v bielom síce protestoval, že už je ženatý, ale nebudeme predsa miešať súkromie s prácou, či? Potom mi moji manželia, dostala som aj certifi kát, zaspievali stereo Love Me Tender, ktosi mi na krk „nahádzal“ havajské vence, posypal nás lupeňmi ruží a bola som Presleyová. S touto výbavou som sa okamžite presunula k prvému, do očí bijúcemu exponátu – béžovému cadillacu, a opáčila som, či by som naň teraz nemala nárok :-). Povedali, že nie. Nevadí.

Na luxusné cadillacy mal Elvis slabosť po celý život. Toto je model Fleetwood Brougham, rok výroby 1974. Jazdil na bezolovnatý benzín a jeho zberateľská hodnota je 1,2 milióna eur. Elvis ho používal posledné tri mesiace svojho života a najazdil na ňom 25 000 kilometrov. Kľúčik od zapaľovania je zo 14-karátového zlata. Celkovo vraj spevák sebe, svojim blízkym, priateľom i neznámym daroval až 220 takýchto kúskov.

Podľa jedného z jeho životopiscov Wolfganga Tilgnera rozdal roku 1975 dovedna 50 áut, niekedy 14 cadillacov na jeden šup. „Z toho dal jeden istej žene, ktorá náhodou stála pred obchodom,“ píše. Inokedy, v istom zapadákove, kde neuspel, ako si predstavoval, porozdával prstene v hodnote 35 000 dolárov všetkým divákom v prvom rade.

V sedemdesiatych rokoch, keď sa triumfálne vrátil do Vegas, kde ho v začiatkoch kariéry nechceli, už vyzeral všelijako, len nie dobre. Na vine boli tablety. Tony piluliek. Hovorí sa, že svojmu domácemu lekárovi a hlavnému dodávateľovi Dr. Georgeovi Nichopoulosovi zadovážil dom v hodnote 300 000 dolárov. Ten ho nahovoril aj na podnikanie v športovej brandži a skrachoval. Toto všetko dostával doktor za to, že bol celý čas pri spevákovi. Biela košeľa, ktorú môžete vidieť na výstave, patrila práve Nichopoulosovi, aby ho Elvis z pódia dobre videl. Iba vtedy bol pokojný.

Práve doktor Nichopoulos mu predpísal aj posledný mix liekov – Dilandid, Qualude, Dexedrine, Percodan, Amytal a Bipheta Nine. Vystavený zoznam len dokladuje, že kráľ potreboval pilulky na všetko. Ráno ho zelená tabletka postavila na nohy, v noci ho červená uspala. Okrem toho Elvis rád „papal“. Ako si spomína jeho exmanželka Priscilla, najradšej mal hamburgery, arašidové maslo a banánové sendviče. Práve mix tabletiek sa mu, podobne ako neskôr Michaelovi Jacksonovi, stal osudným. A obaja lekári hviezd mali následne problémy. Napriek tomu, že priberal, veľa a rád športoval, čo vie málokto. Hrával americký futbal, raketbal, zápasy na kolieskových korčuliach, jazdil na koni, venoval sa karate, prvky ktorého využíval aj na pódiu ako súčasť choreografie.

Na výstave vás určite zaujmú Elvisova vojenská košeľa, taška a čutora. Povolávací rozkaz dostal 20. decembra 1957 a následne dostal pre filmovanie dvojmesačný odklad. Elvis vlastne na vojenčinu ísť nemusel, určite by dostal výnimku. Bol hviezdou na vrchole speváckej kariéry. Vtedy však zasiahol jeho manažér a v podstate druhý otec Colonel Parker. Svojmu zverencovi nahovoril, že to zlepší jeho imidž, a tak Presley narukoval. Po americkom „prijímači“ ho prevelili do Nemecka. Pridelili ho ako šoféra džípu do prieskumnej čaty vo Friedbergu. Počas vojenčiny mu zomrela matka a práve tam sa zoznámil so štrnásťročnou Priscillou Beaulieuvovou, ktorú si neskôr vzal za manželku. Vojenčina sa mu tak stala osudnou vo viacerých ohľadoch vrátane lásky ku karate a novej strážnej gardy, ktorú nazývali Memphiská mafi a. Lásku Elvisa ku karate dokumentuje jeho kimono a následnú nelásku Priscilly fakt, že od speváka odišla s jeho učiteľom karate Mikom Stonom.

Vzácnym kúskom výstavy je Presleyho šerifská hviezda. Konkrétne túto dostal od šerifa zo Shelby County. Ohviezdičkovaná bola postupne celá jeho ochranka. Šerifské hviezdy ich oprávňovali na zásahy proti nespratným fanúšikom. Spevák bol totiž od chvíle, čo prerazil, stále v ohrození. Tilgner spomína, ako na koncerte na Floride vyliezli zdivené dievčatá na pódium a začali z neho trhať šaty. „Doškriabali ma a dohrýzli,“ skonštatoval vtedy so smiechom. Matka mu radila, aby vystupoval v lacnejších „handrách“, čo bolo pre jej syna nemysliteľné, a preto sa radšej rozhodol pre ochranku. Jej prvým členom bol bývalý spolužiak Red West. Tí nosili, ako vidieť na výstave, červené typické americké bundy s vizitkami In Concert Elvis Building Personnel. Postupne k nim pribudli ďalší kamaráti z vojenčiny. Po jeho smrti našli v Gracelande 47 strelných zbraní. Keď si uvedomíme, že Elvis Presley bol prvou svetovou hviezdou šoubiznisu, mal sa prečo báť. Doba bola hektická, atentát na J. F. K. či vražda Sharon Tatovej nikomu na pokoji nepridali.

Preto on a jeho ochranka začali používať služobné odznaky policajných úradov. Roku 1970 ho dokonca v Oválnej pracovni prijal prezident Nixon, ktorý mu udelil vytúžený odznak tajného agenta Federálneho úradu boja proti narkotikám, čo vzhľadom na príčinu jeho smrti znie tak trochu morbídne.

Vedľa Elvisovej šerifskej hviezdy leží jednodolárová bankovka, záložka do knihy. Tesne pred smrťou čítal ezoterickú knihu The Way Out (Cesta von). Fanatického prívrženca okultizmu, parapsychológie, jogy a iných náhradných náboženstiev z neho spravil roku 1964 nový holič Larry Geller. Odvtedy vraj Elvis trápil svoje okolie vrátane milovaniachtivých žien svojimi zážitkami z meditácií zo sveta záhrobia a zázrakov.

Nech už bol Elvis Presley akokoľvek komplikovaný a prchký, po smrti matky Gladys a odchode Priscilly sa cítil zúfalo sám. Bez ohľadu na to, že preslávený Graceland bol plný na prasknutie. Bývala tam celá jeho rodina, ochranka, kamaráti, občasné baby. Všetci na ňom parazitovali, niektorí dokonca donášali manažérovi. Nečudo, že býval niekedy zlý. Svoje občasné výkyvy nálad však priateľom kompenzoval veľkorysými darmi, napríklad príveskami a náramkami zo zlata a striebra s nápisom TLC (Tender Loving Care). Druhé tri písmená TCB – Taking Care of Bussiness (Staraj sa o biznis) – v praxi veľmi nedodržiaval a vo veľkom rozhadzoval. Nešetril ani na kostýmoch. Určite vám vyrazí dych jeden z jeho koncertných kostýmov zvaný Memphis. Biely, vykladaný farebnými kamienkami. Jeden z troch, ktoré si dal ušiť na turné v roku 1974. Na Elvisov vkus až priveľmi skromný. Všetky z týchto čias boli štylizovanými napodobeninami odevu, aký nosia karatisti. S bohatou výzdobou. Elvisovská literatúra ich presne vymenúva: Biely orol, Modrá dúha, Šialený tiger, Slnečné hodiny, Horúca láska...

Prepáčte, trochu som si pri exponátoch svojho manžela zaspomínala. Sú to len zlomky, odrobinky z jeho hektického života. Evokovala ich vo mne výstava, ktorá potrvá do 21. augusta. To už bude Elvis zase šesť dní mŕtvy. Zomrel 16. augusta 1977 po tom, čo odišiel do kúpeľne. Aktuálna priateľka Ginger Aldenová vraj za ním zavolala: „Ale nezaspi.“ „Okej, nezaspím,“ odpovedal.

To bol zážitok! Takto som sa vydala za Elvisa Presleyho

Výber pre vás