redakcia

Pôvodne z&nbsp;neho mal byť herec, tak ako z&nbsp;jeho otca. Jablko nepadlo ďaleko od stromu, pretože najstarší syn Milana Kňažka naozaj vyštudoval herectvo, aj sa v&nbsp;týchto vodách pohyboval, no nakoniec si našiel celkom inú cestu. Dnes je šťastný s&nbsp;kordom, dýkou alebo šabľou v&nbsp;ruke a&nbsp;svoje umenie odovzdáva nielen budúcim hercom, ale aj obyčajným ľuďom, ktorí sú očarení historickým šermom. Poznajú ho dokonca na Taiwane a&nbsp;s&nbsp;rešpektom o&nbsp;ňom píšu v&nbsp;tamojších novinách. A&nbsp;ak ste videli veľkolepý film Traja mušketieri: Milady, tak český herec Ivan Franěk sa v&nbsp;ňom blysol aj vďaka Michaelovi Kňažkovi, píše týždenník <a rel="noopener" href="https://sarm.pluska.sk/celebrity/michael-knazko-syn-milana-knazka-zije-prahe-vystudoval-herectvo-zivi-ho-serm" target="_blank">Šarm</a>.

„V&nbsp;osemdesiatych rokoch som študoval na divadelnej fakulte Akadémie múzických umení v&nbsp;Prahe odbor činohra, ale v&nbsp;poslednom čase sa viac venujem historickému šermu. To je pre mňa priorita,“ hovorí Michael Kňažko, ktorý žije v&nbsp;Česku prakticky odmalička a&nbsp;tam má svoj domov. Odtiaľ vyráža do sveta. Keď sa ho týždenník spýta na moment, ktorý rozhodol o&nbsp;tom, že zavesí herectvo na klinec, reaguje: „Po štúdiu na divadelnej fakulte som chvíľu robil divadlo, no po roku&nbsp;1989 som začal študovať vo Veľkej Británii angličtinu, ktorú som chcel využívať v&nbsp;hereckej praxi. Štúdium sa pretiahlo na sedem rokov, počas ktorých som sa začal viac venovať čínskym bojovým umeniam tajči a&nbsp;kungfu, ktoré robím dodnes. Po návrate domov som zistil, že sa chcem definitívne zaoberať výukou ázijských bojových umení a&nbsp;európskemu historickému šermu.“

Muž, ktorý išiel za hlasom srdca, sa však nevzdialil herectvu celkom, pretože na divadelnej fakulte školy, ktorú vyštudoval, a&nbsp;taktiež na konzervatóriu, pôsobí ako odborný pedagóg. Študenti herectva sa pod jeho vedením pripravujú na to, že raz sa budú vedieť pred kamerou alebo na javisku predviesť s&nbsp;kordom, dýkou či inou zbraňou, ktorá sa používala v&nbsp;19.&nbsp;storočí.

Štúdium angličtiny nakoniec Michaelovi Kňažkovi neotvorilo dvere do Hollywoodu ako hercovi, ale jeho škola šermu Ars Dimicatoria dnes komunikuje s&nbsp;celým svetom. „Som v&nbsp;kontakte s&nbsp;ľuďmi od USA cez Ďaleký východ až po Európu. Jazyková zručnosť ma svojím spôsobom odlákala od divadla, pretože som začal robiť veci, ktoré ma vždy bavili, a&nbsp;mohol som cestovať,“ vraví. Skromne hovorí, že sa nepovažuje za výnimočný zjav, nakoniec však pripúšťa, že to, čo v&nbsp;sebe spája, nie je celkom bežné: „Mal som šťastie na dobrých učiteľov šermu, som schopný naučiť šerm kohokoľvek, kto má záujem. Zaoberám sa históriou šermu, zbieram staré knihy, staré zbrane...“

Do jeho šermiarskej školy má dvere otvorené každý od osemnástich rokov, muži aj ženy v&nbsp;akomkoľvek veku – naučia sa používať fleuret, kord, šabľu, dýku, rapír alebo aj bodák. „Bodák je špecialita skôr pre mužov, pretože je ťažký, ale občas sa ho chopia aj ženy. Nikto by sa nemal podceňovať. Šerm je veľmi logický, ak sa naučíte základy a&nbsp;budete trénovať, pôjde to,“ povzbudzuje a&nbsp;dodáva, že šerm nie je silový šport, je o&nbsp;pohyblivosti, postrehu, a&nbsp;keď sa vypracujete, aj o&nbsp;mrštnosti.

Na nedostatok študentov, či už hercov, alebo ľudí „z&nbsp;ulice“ si Michael Kňažko nesťažuje. Teší ho, keď u&nbsp;nich vidí progres. „Šerm pomáha osobnému rozvoju, mentálnemu, psychickému aj fyzickému. Keď človek postupne zvládne aj ťažšie techniky, má pocit, že zvládne čokoľvek. To mu dodá sebavedomie a&nbsp;uvedomí si svoje hodnoty,“ hovorí. Ako už spomínal, ženy šermiarky nie sú výnimkou: „Ženy alebo slečny vidia v&nbsp;šerme istú romantiku, mnohé, ktoré k&nbsp;nám prídu, ovplyvnili filmy, ktoré okrem romantiky ponúkajú aj dramatickú zápletku práve vďaka bojovým scénam. A&nbsp;nemusia to byť len historické filmy typu Traja mušketieri, ale aj animované – fantasy.“

Hoci Michael nemá na Slovensku aktivity, so svojím otcom je v&nbsp;kontakte. „Vídame sa pomerne často, pretože otec cestuje do Prahy kvôli rôznym veciam. Mával tu aj predstavenie s&nbsp;Jiřinou Bohdalovou, to sa však už, žiaľ, nehrá, pretože lekári jej nariadili pokoj od divadla,“ vraví. Na otázku, či je otec na neho hrdý, reaguje s&nbsp;úsmevom: „To by mal povedať on, ale v&nbsp;kútiku duše dúfam, že mi drží palce. Nikdy sa nevyjadril proti a&nbsp;zaujíma sa o&nbsp;to, čo robím. Vlastne, svojím spôsobom ma ovplyvnil a&nbsp;naviedol na túto cestu. Otec totiž v&nbsp;mladosti dlho robil karate, čo ma oslovilo, a&nbsp;taktiež som sa tomu chvíľu venoval. Potom som prešiel na čínske bojové umenia a&nbsp;na vysokej škole som si pridal šerm. Aj keď som pôvodne predpokladal, že sa budem živiť herectvom, v&nbsp;roku&nbsp;1989 sa situácia zmenila natoľko, že som zistil, že sú aj iné veci, ktoré ma napĺňajú. To, čo robím teraz, ma baví najviac.“

<a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/gal/soubiznis/syn-milana-knazka-zije-prahe-vystudoval-herectvo-neuverite-co-ho-zivi" target="_blank">FOTOGRAFIE MICHAELA KŇAŽKA NÁJDETE VO FOTOGALÉRII</a>

Syn Milana Kňažka žije v Prahe: Vyštudoval herectvo, no neuveríte, čo ho živí

Výber pre vás