Jana Homolová

Film Všetci moji blízki z&nbsp;roku 1999

Nezabudnuteľné spomienky na legendárnu herečku má aj uznávaný režisér Matej Mináč (60), ktorý sa Libušu Šafránkovú a&nbsp;jej manžela Josefa Abrháma rozhodol obsadiť do svojho prvého hraného filmu Všetci moji blízki. Jej nečakaný odchod umelca veľmi prekvapil a&nbsp;zároveň zarmútil, pretože boli dlhoročnými dobrými priateľmi. „Je nepredstaviteľné, že Libuška už nie je medzi nami. Prednedávnom som opäť videl film Všetci moji blízki a&nbsp;ona tam pôsobí stále veľmi mlado, ako také dievčatko, hoci sa nakrúcalo pred dvadsiatimi rokmi… Nerozumiem tomu, čo sa stalo a&nbsp;prečo odišla tak skoro. Stále hovorím, že takým úžasne talentovaným ľuďom, ako bola ona, by sa malo zakázať, aby nás na tomto svete len tak nechali,“ skonštatoval so smútkom v&nbsp;hlase.

Mateja Mináča zviedla s&nbsp;mimoriadne talentovanou herečkou a&nbsp;jej mužom dokopy práca. „So scenáristom Jirkom Hubačom (†82) sme pripravovali film, ktorý vznikal na základe spomienok mojej mamy (známej fotografky Zuzany Mináčovej, pozn. red.). Scenárista od začiatku písal hlavné úlohy pre Libušku a&nbsp;jej manžela Pepu Abrháma, ktorí mali vo filme v&nbsp;podstate stvárniť rodičov mojej mamy, teda akoby mojich starých rodičov,“ ozrejmil nám začiatky rodiacej sa spolupráce režisér. Ten len v&nbsp;kútiku duše dúfal, že Libuše s&nbsp;manželom pracovnú ponuku prijmú. „Oni si veľmi vyberali, v&nbsp;čom budú a&nbsp;nebudú hrať, čiže si najskôr prečítali scenár. Zapáčil sa im, rozhodli sa do toho ísť, ale ešte predtým chceli vidieť režiséra.“

Matej sa preto celý nervózny vybral k&nbsp;nim domov na návštevu. „Napokon sa to skončilo tak, že som u&nbsp;nich zostal takmer mesiac. Padli sme si do oka a&nbsp;okamžite sme začali pripravovať film. Všetky ich scény sme si prehrávali u&nbsp;nich doma. Zároveň tým, že moja manželka bola v&nbsp;tom čase mimo Prahy a&nbsp;ja som sa cítil trošku opustene, Libuška sa o&nbsp;mňa veľmi pekne postarala. Každý večer sa ma opýtala, čo by som si prial na obed na druhý deň. Veľmi dobre varila a&nbsp;nesmierne jej záležalo na tom, aby nám chutilo. Naša spolupráca tak bola spojená nielen s&nbsp;tým, že sme spoločne nacvičili všetky ich scény, ale ešte som sa aj dobre najedol,“ zaspomínal si režisér so smiechom.

Následne priznal, že po dokonalej príprave nasledovalo nakrúcanie, ktoré prebehlo ako po masle. „Pri práci s&nbsp;Libuškou som si uvedomil, čo je skutočné herectvo. Keď sme nakrúcali legendárnu scénu, ako vybehla na dvor za svojím manželom Pepom v&nbsp;slzách a&nbsp;prosila ho, aby nepustil ich jediného syna do Londýna Wintonovým vlakom, lebo ho už nikdy neuvidia, predtým sa na štyri hodiny zamkla v&nbsp;maskérni, kde sa sústredila na svoj výkon. Do maskérne vošla Libuška Šafránková a&nbsp;z&nbsp;maskérne vyšla matka, ktorá sa musí vyrovnať s&nbsp;tým, či sa pred začiatkom druhej svetovej vojny vzdá svojho dieťaťa a&nbsp;zachráni mu život alebo si ho nechá pri sebe a&nbsp;ohrozí ho. Keď prišla na pľac, už nepotrebovala texty. Do postavy sa pretransformovala tak, že celý štáb mal pri sledovaní tejto scény zimomriavky,“ opísal M.&nbsp;Mináč s&nbsp;tým, že rovnaká emócia sa po premiére filmu preniesla na divákov.

Herectvo je neuveriteľný dar a&nbsp;Libuška mala v&nbsp;sebe všetko. Bola príťažlivá, pekná, veľmi zaujímavá, ale aj obyčajná v&nbsp;tom zmysle, že poznala ľudí, ich trápenia, pocity a&nbsp;vedela to stelesniť tak, že sa do nej dokázal každý vcítiť. Jej strata je obrovská, pretože ona je nenahraditeľná.

Po skončení nakrúcania ostal režisér s&nbsp;manželmi v&nbsp;kontakte. Jeho film sa okrajovo dotkol príbehu o&nbsp;sirovi Nicholasovi Wintonovi (†106), ktorý zachránil 669 prevažne židovských detí počas nacistickej okupácie Československa, a&nbsp;neskôr o&nbsp;ňom nakrútil dva úspešné dokumentárne filmy. Práve na nich sa L.&nbsp;Šafránková a&nbsp;J.&nbsp;Abrhám chceli podieľať. „Keď sme pripravovali české znenie dokumentov, priali si byť obaja pri tom, hoci aj bez nároku na honorár. Ako veľkí idealisti považovali za potrebné, aby sa príbeh sira Nicholasa Wintona dostal medzi širokú verejnosť. Dá sa povedať, že mu trošku vďačím za svoje dlhoročné priateľstvo s&nbsp;Libuškou a&nbsp;Pepom.“

Matejovi Mináčovi bola slávna manželská dvojica blízka nielen z&nbsp;profesionálnej stránky. Veľmi si ich oboch vážil aj ako ľudí. „Prezradili mi jednu veľmi hlbokú vec –&nbsp;​že umelec musí mať v&nbsp;sebe pokoru. Aj keď sa mu nedopatrením stane nejaký veľký úspech, nesmie stratiť hlavu, musí ostať pri zemi a&nbsp;stále pozerať na to, že môže robiť svoju prácu, čo je veľký dar. Herec si má dať poradiť od druhých, počúvať ich a&nbsp;byť otvorený. Počuť to od ľudí, ktorí boli mimoriadne slávni a&nbsp;zaujímaví, bolo pre mňa veľmi podnetné. Ja som bol vtedy v&nbsp;podstate nikto a&nbsp;oni ku mne pristupovali, akoby som bol Spielberg. Boli na seba veľmi naviazaní, často vystupovali spoločne. Mali manželstvo, v&nbsp;ktorom neboli žiadne tienisté stránky. Myslím, že Libuškin odchod je pre Pepu mimoriadne ťažký a&nbsp;bolestivý…“

Ako na Šafránkovú spomína Richard Labuda, Ľubica Čekovská či Silvia Šuvadová sa dozviete na ďalšej strane...

Posledná snímka, v&nbsp;ktorej herečka hrala, bol film Rukojemník v&nbsp;réžii Juraja Nvotu (67). Po jej boku sa predstavil mladučký Richard Labuda (19), syn herca Mariána Labudu mladšieho (47) a&nbsp;vnuk legendárneho herca Mariána Labudu (†73). Mimochodom, Richarda len nedávno prijali na Divadelnú fakultu VŠMU. Herecké príležitosti však vďaka talentu dostával už od útleho detstva. Práve pri uvedenom filme mal možnosť spoznať Libušu Šafránkovú priamo pri práci a&nbsp;spomína si na ňu ako na ozajstnú Popolušku. „Bola perfektná, milá. Od začiatku mi povedala, aby som jej tykal, čo pre mňa bola obrovská česť,“ priznal v&nbsp;éteri rádia Expres.

Na filme, kde okrem neho a&nbsp;Libuše stvárnil hlavnú úlohu Milan Lasica (81), sa hudobne spolupodieľala skladateľka Ľubica Čekovská (46). Tak ako mnohých, aj ju herečkin odchod zarmútil. „Bola velikán hereckej profesie, ktorý sa, ako je zrejmé z&nbsp;rozprávania jej kolegov, navyše snúbil s&nbsp;krásnou dušou. Jej Popoluška a&nbsp;mnoho ďalších hereckých postáv sa navždy zapíšu zlatým písmom priamo do našich sŕdc… Bola to veľká dáma herectva, ktorá nám všetkým bude veľmi chýbať,“ zhodnotila.

Pokračovanie na nasledujúcej strane...

Herečka Silvia Šuvadová (48), ktorá s&nbsp;Libušou Šafránkovou účinkovala v&nbsp;oscarovom filme Kolja, ju mala možnosť stretnúť v&nbsp;živote dvakrát. Prvýkrát to bolo v&nbsp;maskérni vo filmových štúdiách v&nbsp;Prahe práve pri nakrúcaní spomínaného filmu. „Ja som s&nbsp;ňou nemala žiadnu scénu, ale Libuška točila tesne predo mnou. Predstavili sme sa ako kolegyne a&nbsp;chvíľku sme sa rozprávali. Keďže ja som si v&nbsp;tom období zaznamenávala veci fotoaparátom, poprosila som ju, či by sa so mnou odfotila. Libuška sa veľmi pekne ospravedlnila, že také veci nerobí,“ priznala nám Silvia. Asi o&nbsp;rok neskôr sa herečky stretli znovu. „Bolo to na súkromnom večierku po tom, ako film Kolja vyhral Oscara. Tam bola aj s&nbsp;pánom Abrhámom a&nbsp;boli veľmi sympatickí, milí, nepohli sa od seba ani na krok. Boli ako jedna bytosť,“ doplnila.

Pre Silviu bola Libuše pani umelkyňa. „Jej herecký prejav akoby ani nebol herectvom. Mala dar s&nbsp;danou postavou sa tak prepojiť, až ste zabudli na to, že pozeráte film. Vtiahla divákov do seba spôsobom, akým to dokáže len málo hercov. Každý film s&nbsp;ňou chcem pozerať znova a&nbsp;znova, akoby som sa jej nevedela nabažiť. Mala takú nádhernú energiu, ktorá bola darom od Boha, a&nbsp;o&nbsp;tento dar sa prišla s&nbsp;nami všetkými podeliť. Myslím si, že z&nbsp;neba sa môže spätne pozrieť na svoj život a&nbsp;povedať si: ‚Misia splnená‘,“ zamyslela sa herečka. Podľa jej názoru Libušino vyžarovanie doslova spájalo ľudí. „A&nbsp;tak sme vďaka tomu aj my Slováci mali pocit, že je trošku naša.“

Pre Silviu je Libuše v&nbsp;postave Popolušky zároveň večným symbolom Vianoc. Túto rozprávku v&nbsp;detstve sledovala pravidelne so sestrou Andreou a&nbsp;s&nbsp;rodičmi, neskôr v&nbsp;Amerike rozprávku púšťala kamarátom. „Vysvetľovala som im ten krásny príbeh a&nbsp;prekladala som.“ O&nbsp;niečo silnejší vzťah má však k&nbsp;filmu Babička, kde L.&nbsp;Šafránková hrala postavu Barunky. Bolo to preto, že filmová babička vyzerala rovnako ako Silviina starká. „Navyše som mala pocit, že Barunka som zase ja. Kedysi som Babičku sledovala s&nbsp;milovanou starkou. Držali sme sa pritom za ruky a&nbsp;spájali sme sa ešte viac. Keď starká v&nbsp;roku 2006 odišla do neba, Babičku som niekoľko rokov nemohla pozerať. Bolelo ma srdce. Postupne som sa však k&nbsp;tomuto filmu vrátila. Babička a&nbsp;herecké umenie Libušky ako Barunky mi pomohli prečistiť si vlastný smútok z&nbsp;odchodu milovanej starkej. Aj taký účinok na nás môžu mať filmy a&nbsp;neobyčajný prejav Libušky Šafránkovej,“ uzavrela.

Režisér Mináč spomína na legendárnu herečku: Ako som mesiac býval doma u Šafránkovej

Výber pre vás

Režisér Mináč spomína na legendárnu herečku: Ako som mesiac býval doma u Šafránkovej

Súvisiace články

Ďalšia rana: Po smrti Popolušky majú blízki strach o Abrháma

Princ z Popolušky je zdrvený Šafránkovej odchodom: Urobil drastické rozhodnutie!

Miloval ju aj Karel Gott! Energická Máziková prezradila svoj recept na krásu

Výber pre vás