Minimálne priaznivci hokeja v Skalici majú svojho rodáka Jureňu radi. Videli sme to na tribúne i v prestávkach medzi tretinami na chodbách, keď ho srdečne zdravili. Škandál v Slovenskom pozemkovom fonde, pre ktorý premiér navrhol jeho odvolanie z funkcie, týchto ľudí ani trochu nezaujímal. „Keď mám čas a keď sa mi podarí, tak na hokej chodím,“ dozvedeli sme sa od ešte ministra. Pozorne sledoval zápas, tešil sa, keď domáci dali gól, ako keby na druhý deň neopúšťal ministerské kreslo.

„Som pravidelný fanúšik, v Skalici mám VIP veľmi dlho, ani si už nepamätám koľko, lebo spoločnosti, v ktorých mám majetkovú spoluúčasť, skalický hokej sponzorujú,“ vysvetlil nám. Miroslav Jureňa má k športu blízko. „Som veľmi úzko spätý s klubom TJ Nafta Gbely, kde som vyrástol, hrával som tam ako žiak, ako dorastenec i ako dospelý a tiež tam veľmi dlho funkcionárčim. Začal som ako 27-ročný a robím to dodnes, som stále predsedom telovýchovnej jednoty, len teraz som to nechal na kolegov. Po návrate do parlamentu sa k tomu vrátim, s tým klubom stále žijem, je to taká moja zábava.“ Aktívne sa dnes venuje rekreačnému behu. „Maratón som nikdy neskúšal, ale polmaratón áno. Najťažší beh, ktorý som bežal, je Banská Štiavnica. Je to stále do kopca a pamätám sa, že to bolo veľmi náročné.“

<strong>Poľnohospodársky praktik</strong>

Do roku 1990 pracoval na JRD Gbely ako ekonóm. „Bol som na družstve trinásť rokov, nastúpil som tam hneď po skončení nitrianskej univerzity v roku 1977. Som vyštudovaný poľnohospodársky inžinier, prevádzkový ekonóm. JRD Gbely bolo klasické družstvo v mieste môjho bydliska a okrem bežnej živočíšnej a rastlinnej výroby malo veľmi silnú stavebnú a dopravnú činnosť. Robili sme aj priemyselné aktivity v spolupráci so Závodmi ťažkého strojárstva v Malackách a s ďalšími spoločnosťami, ťažil sa tam štrk... Družstvo bolo v tom čase veľmi silné a zamestnávalo okolo 450 ľudí,“ hovorí Jureňa. A dodáva, že bol veľmi mladým hlavným ekonómom, čo vtedy nebývalo bežné. Do funkcie nastúpil v dvadsiatich šiestich rovno po skončení školy. „V deväťdesiatom som začal byť aktívny v podnikateľskej skupine v Senici, spoločnosti sa spájali s názvom RESS, kde bolo viacej aktivít. V týchto spoločnostiach som bol buď manažérom, alebo som bol v ich orgánoch. Niektoré existujú aj dnes, napríklad známa dopravná špedičná spoločnosť Nadress či fi rma, ktorá predáva na Slovensku vodu Lucka, hoci v nich už nie som aktívny alebo majiteľsky účastný.“

Do politiky vstúpil Miroslav Jureňa postupne, tvrdí, že na začiatku ani nebol veľmi aktívny, skôr sa venoval podnikateľským a manažérskym činnostiam. „V roku 1998 sa Agrárna strana zlúčila s HZDS a ja som pre Agrárnu stranu trochu robil, a keď prišlo k zlúčeniu, tak som bol zároveň jedným z mála, ktorí prijali členstvo v HZDS. V tom čase bol ministrom Peter Baco a prácu robil dobre, na prospech poľnohospodárov, takže som to vnímal ako ocenenie.“ Potom robil okresného predsedu HZDS a bol v straníckom profesijnom klube. „Odchodom Maxona z HZDS, ktorý bol predsedom, som nastúpil na jeho miesto, potom som robil programovú prípravu, a keď sme dostali pôdohospodárske kreslo, tak ma to posunulo do pozície ministra. Poviem otvorene, že o takýto post sa vždy uchádzajú viacerí. Pokladám za prirodzené, že keď o mne začali uvažovať, bolo to pre mňa určité ocenenie, a tak som to prijal.“

Exminister sa narodil v Skalici a s manželkou býva v Gbeloch, rodičia mu už nežijú. „Moja mama celý život pracovala v maštali. Začínala v hydinárni, kde bola ošetrovateľkou a vedúcou, potom pracovala aj v kravíne, aj v ošipárňach, takže som s ňou absolvoval všetky tieto práce. Môžem preto zodpovedne povedať, že by som sa o všetky tieto zvieratá dokázal postarať.“ Dvadsaťosemročná dcéra Jureňovcov Veronika síce vyštudovala vinárstvo na nitrianskej univerzite, ale pracuje mimo poľnohospodárstva. „Žije v Bratislave a pracuje pre spoločnosť, ktorá robí s telefónmi a telekomunikáciami, zlákala ju Bratislava, tak ako asi všetkých mladých ľudí,“ pousmeje sa. „Mojím vstupom do vysokej politiky zostala manželka dosť osamotená, lebo je to veľmi náročné na čas. V podstate som sa chodil domov len vyspať.“

Po odvolaní z funkcie nastúpi Jureňa ako poslanec do parlamentu. Hovorí sa aj o tom, že by vo funkcii mohol nahradiť jeho podpredsedu Viliama Vetešku. „Tá úvaha tu je, zatiaľ v neoficiálnej podobe. Viete, mňa osobne veľmi mrzí, čo sa Vilovi prihodilo, ale tá pozícia dáva veľký priestor na politickú prácu, takže v tomto duchu sa uvažovalo, že by možno bolo dobre, aby som na tomto poste niečo urobil,“ priznáva exminister. Pozíciu v ĽS-HZDS má ako podpredseda strany podľa vlastných slov dobrú. „Hovorí sa, že každé negatívum je na niečo dobré, myslím si, že zo straníckeho pohľadu sa moja pozícia výrazne upevnila, čo bolo cítiť aj teraz na sneme, ktorý bol v sobotu. Takmer všetci sa stotožnili s mojou činnosťou, ktorú som robil, a nebol tam jediný hlas, ktorý by s tým nesúhlasil.“

„Padli niektoré návrhy aj od premiéra, aj od nás zo snemu, aby Slovenský pozemkový fond prešiel pod kuratelu národnej rady,“ vysvetľuje odvolaný minister a zdôrazní: „Znovu opakujem, že minister nekontroluje Slovenský pozemkový fond, kontroluje ho námestník pre krížovú kontrolu a hlavným orgánom je jednoznačne správna rada, ktorú menuje vláda. My sme v októbri minulého roku dávali návrh na odpolitizovanie tejto organizácie tým, že členovia správnej rady budú vyberaní z relevantných inštitúcií a zo samosprávy, ale tento návrh v parlamente neprešiel. Poslanci Smeru sa zdržali hlasovania, poslanci SDKÚ a KDH boli proti a SMK, čo bolo zaujímavé, náš návrh podporila.“ Svojmu nástupcovi v ministerskom kresle vraj odporučí, aby pokračoval v nastúpených trendoch a v rozpracovaných veciach. „Je reálny predpoklad, že budem pôsobiť v niektorých poradných štruktúrach nového ministra, takže kontinuita sa zachová.“

Tlačovú besedu v kravíne a búchanie do stola exminister pôdohospodárstva dodnes neoľutoval. „Väčšinou ma ľudia poznajú, že som pokojný, ale keď ma niečo rozčúli, myslím si, že je prirodzené, ak sa človek emotívne prejaví. Som v politike krátko a som zvyknutý na inú prácu, na také normálnejšie, priame a otvorené veci. Tieto zákulisné hry, keď sa verejnosti niečo podsúvalo, ma vyviedli z miery, tak som zabúchal do stola.“ Dodal, že Záhoráci sú hrdí, vedia si utiahnuť sami zo seba a neurážajú sa. „Každý má rád svoje rodisko, o mne hovoria, že som naivný optimista, lebo mám rád ľudí a rád medzi nich chodím, takže väčšinou som všade doma. Na Slovensku sú všade normálni, dobrí ľudia.“

Skalica nakoniec v nedeľu nad Kežmarkom vyhrala 3:2. Prvý gól domácich vsietil Žigo Pálffy, na ďalšie dva prihral. Miroslav Jureňa sa však počas tretej tretiny už presúval do Bratislavy na poslednú televíznu diskusiu. „So Žigom Pálffym som sa pred časom stavil, že keď sa Skalica dostane do semifi nále play-off, tak on vyhráva a ja prehrávam. Drukujem im, ale neverím, že sa tam dostanú. Ak by sa im to podarilo, Žigo mal ísť robiť na jeden deň ministra pôdohospodárstva a ja namiesto neho jeden deň zarezávať do klubu. To už ťažko splníme, ale možno by sa to dalo ešte zmeniť tak, že ma zastúpi v parlamente.“

Prehral stávku

Výber pre vás